Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38Ek-2701-2021.pdf
PDF · 108.07 KB
No categories available
38Ek/2701/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: U. na vymoženie pohľadávky vo výške 1 195,68 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37 844 512, pod sp. zn. 262EX 672/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Ek/2701/2021 zo dňa 29. októbra 2021, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/2701/2021 zo dňa 29. októbra 2021 v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 195,68 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. IIC0610059 zo dňa 31. 08. 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“, príp. „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“, príp. „zákon č. 233/2019 Z. z.“). Poverením zo dňa 05. 08. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Stana, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37 844 512, ktorý ju vedie pod sp. zn. 262EX 672/21.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 28. 06. 2020, sp. zn. EX 751/2012 vydané súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra (ďalej len „súdny exekútor“), Oznámenie súdneho exekútora o ukončení exekučného konania zo dňa 11. 08. 2020, sp. zn. EX 751/2012, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.1/2010 zo dňa 15. 12. 2010 uzavretú medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31 340 890 ako postupcom a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225, Cyprus ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24. 02. 2011 uzavretú medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225, Cyprus ako postupcom a PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretú medzi PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105 ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretú medzi BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105 ako postupcom a BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692 ako postupníkom ako aj Zmluvu o úvere č. 2572768609 zo dňa 14. 01. 2008, uzavretú medzi zmluvnými stranami: Poštová banka, a.s., Prievozská ul. 2/, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a klientom: Viliam Daniš, r.č. 650121/6326, trvale bytom Okružná 16, 917 01 Trnava (ďalej len „úverová zmluva“).
3. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že predkladá listinu od oprávneného, z ktorej vyplýva zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že vec bola predmetom exekúcie súdneho exekútora Miroslava Šupu, EX 751/2012. Povinný v rámci príloh návrhu na zastavenie exekúcie predložil dokument, ktorý oprávnený adresoval povinnému a z ktorého vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému možnosť uhradiť pohľadávku (ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, EX 751/2012) so zľavou, a pre prípad úhrady sumy 1 195,68 eura a trov exekúcie oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie. Ďalej predložil dokument - odpoveď na podanie zo dňa 15. 06. 2021, v ktorom Okresný súd Trnava povinnému uviedol, že na označenom súde sa nevedie, ani neviedlo žiadne konanie vo veci oprávneného: BENCONT COLLECTION a.s. proti povinnému: Viliam Daniš.
4. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov zakladajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. K tvrdeniam povinného uvádzame, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. EX 751/2012. Podľa § 9 uvedeného zákona podal oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné, nebolo po začatí exekúcie zrušené (povinný nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku), ani sa nestalo neúčinným, právo priznané exekučným titulom doposiaľ nezaniklo, nakoľko nedošlo k splneniu dlhu povinným, ani nenastala žiadna iná skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája zánik záväzku. Navrhujeme preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.“
5. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 38Ek/2701/2021 zo dňa 29. októbra 2021 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. Zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, cit: „Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0610059 zo dňa 31.8.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2011 a vykonateľnosť dňa 29.10.2011, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. Povinný v ďalšom navrhol zastaviť exekúciu v podstate podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že podľa názoru povinného došlo k zastaveniu exekúcie čo vyplýva z listu oprávneného. Súd poukazuje, že z listu oprávneného (kde oprávnený poskytol povinnému možnosť uhradiť pohľadávku, ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, EX 751/2012 so zľavou, a pre prípad úhrady sumy 1 195,68 Eur a trov exekúcie oprávnený by podal návrh na zastavenie exekúcie) nijakým spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by existoval dôvod zastavenia exekúcie súdom, v zmysle § 61k Exekučného poriadku. Ďalej súd poukazuje, že z obsahu predmetného dokumentu vyplýva, že oprávnený povinnému umožnil v čase starej exekúcie (exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom pod EX 751/2012) uhradiť pohľadávku so zľavou, a až v prípade, ak povinný pohľadávku v stanovenej výške (so zľavou) uhradil (čo povinný netvrdil a ani nepreukázal), oprávnený by podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd má preto zato, že keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou povinného, že existuje prekážka v tomto exekučnom konaní, kde povinný poukazoval, že exekúcia bola vedená ešte exekútorom Miroslavom Šupom, EX 751/2012. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 22.7.2021, v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov, a teda na podklade exekučného titulu, pre ktorý už bola vedená exekúcia súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nitra pod EX 751/2012 (pôvodný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 16.3.2012), ktoré však bolo v zmysle § 2, § 8 odsek 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov zastavené. Oprávnený však v súlade s ustanovením využil svoje právo a opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom neexistuje žiadna prekážka, ktorá by oprávneného obmedzovala podať opätovný návrh. Práve naopak uvedené právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie mu vyplýva priamo z ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd preto i argumentáciu oprávneného v uvedenom smere považoval za nedôvodnú. V neposlednom rade, pokiaľ povinný poukazoval na list Okresného súdu Trnava, v ktorom menovaný súd výlučne uviedol, že pred ním nebolo a ani nie je vedené žiadne konanie, kde by ako strany/účastníci vystupovali oprávnený a povinný, súd konštatuje, že ani z tohto tvrdenia povinného rovnako nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup exekučného súdu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.“
6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť (odvolanie), pretože nechápe, či to má zastavené, alebo čo je s tým, keďže má rozdielne informácie od rôznych subjektov, pričom zákon platí pre každého.
7. Oprávnený trval na svojom vyjadrení zo dňa 25. 08. 2021 a súhlasil s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/2701/2021, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Sudca k veci udáva nasledovné:
9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
13. K sťažnosti povinného sudca dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEKu a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEKu zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného, musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996), kde jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre
vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012 ).Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník rozhodol vo veci predčasne, pretože v čase svojho rozhodnutia nedisponoval so všetkými právne relevantnými dôkazmi (preukázanie postúpenia konkrétnej vymáhanej pohľadávky z BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105 na BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692) a taktiež sa vo svojom uznesení nevysporiadal s tým, či úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným mala charakter zmluvy spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej. Z uvedených dôvodov sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom vrátane závislého výroku o trovách konania, v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil v celom rozsahu a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Sudca v súvislosti s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka poukazuje na to, že aj keď platná právna úprava Exekučného poriadku nehovorí expressis verbis, že exekúciu možno zastaviť ex offo, exekučný súd tak môže urobiť z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Jedným z nich je dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, pre ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. (viď Števček/Kotrecová/Tomašovič/ Molnár a kolektív, Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, C. H. Beck, rok 2018)
16. Práve zisteniu dôvodov na zastavenie exekúcie ex offo, vyšší súdny úradník nevenoval pozornosť. V tejto súvislosti sa nevysporiadal s tým, či zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou spotrebiteľskou alebo nie. Od toho sa potom odvíja aj ďalší postup pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
18. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
19. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
20. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
21. Preto, v ďalšom konaní vyšší súdny úradník, vyzve oprávneného na predloženie prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupníkom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom - identifikáciu pohľadávky, z ktorej vyplýva, že zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je vymáhaná voči povinnému v predmetnom exekučnom konaní. Po jej obdržaní, posúdi, či vymáhaný nárok bol založený na spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej zmluve.
22. Ak vyšší súdny úradník úverovú zmluvu posúdi ako spotrebiteľskú, v ďalšom konaní zistí platnosť rozhodcovskej doložky t.j., či by rozhodcovská doložka obstála z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné zmluvné podmienky súd považuje napr. to, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami
- mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Taktiež, ak rozhodcovská doložka nedáva na výber obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka totiž spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v Občianskom zákonníku. V tomto smere exekučný súd dáva do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021).
23. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.