Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36Cb/285/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., IČO: 44 414 315, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r. o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, IČO: 00 606 707, Rastislavova 43, 041 90 Košice - mestská časť Juh, zast.: JUDr. Alena Zadáková, Kováčska 32, 040 01 Košice-Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 948 753,23 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 948 753,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 191 725,66 eur od 19.10.2013 do 15.12.2014, zo sumy 190 225,66 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 196 120,35 eur od 26.11.2013 do 15.12.2014, zo sumy 195 120,35 euro od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 185 985,43 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 178 575,62 eur od 23.1.2014 do zaplatenia a zo sumy 198 846,17 eur od 25.2.2014 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

III. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2015 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 948 753,23 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie odplaty za dodávku elektrickej energie, ktorú žalovanému dodala spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. Žalobca ako postupník a spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. ako postupca dňa 4.6.2015 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX a dňa 24.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX, na základe ktorých boli na žalobcu postúpené pohľadávky Východoslovenskej energetiky, a.s. voči žalovanému v celkovej výške 948 753,23 eur. Žalovaný bol o postúpení pohľadávok upovedomený oznámeniami o postúpení pohľadávok. Žalobca okrem istiny žiadal priznať úrok z omeškania vo výške, ktorá bola zmluvne dojednaná v článku VI. ods. 1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXXXA/XXXX medzi žalovaným a Východoslovenskou energetikou, a.s., vo výške 0,025 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

2. Okresný súd Košice II dňa 8.1.2016 vydal Platobný rozkaz č.k. -51, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a čo do výšky. Žalovaný v odpore vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Plnomocenstvá, ktoré sú súčasťou zmlúv o postúpení pohľadávok predstavujú tzv. generálnu plnú moc. Generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach, je absolútne neplatná. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17 zo dňa 1.8.2012, v zmysle ktorého úkony právnickej osoby vo všetkých jej veciach môžu vykonávať len osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou, alebo zákonom. Týmito osobami sú štatutárne orgány právnickej osoby, t.j. v danom prípade dvaja konatelia spoločne. Zákon nedovoľuje iným osobám realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých jej veciach, a to ani na základe zastúpenia - plnej moci. Neplatnosť generálnej plnej moci má podľa žalovaného za následok aj neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalovaný ďalej poukázal na Rozhodnutie Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.5.2016 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom Ústavného súdu vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. -17 zo dňa 1.8.2012, nakoľko toto rozhodnutie bolo prijaté len na základe a nereflektuje ďalšie zákonné ustanovenia. upravuje výlučne zákonné zastúpenie právnickej osoby, nijakým spôsobom nevylučuje udelenie prípadnej plnej moci generálne. Naopak, z dikcie zákona je zrejmé, že pri zákonnom zastúpení sú pri právnických osobách oprávnené na všetky úkony len tie osoby, ktoré sú určené. Ustanovenie upravuje zastúpenie na základe plnomocenstva a uvádza, že v plnej moci je potrebné, aby bol vymedzený rozsah plnomocenstva, avšak nijakým spôsobom nedefinuje hranicu tohto rozsahu, ani spôsob, akým má byť vymedzený. Rozsah plnej moci nijako nelimituje. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiadne právne obmedzenie, ktoré by štatutárnemu orgánu právnickej osoby zakazovalo udeliť plnú moc na všetky právne úkony. Takýmto ustanovením nie je ani , ktorý sa vzťahuje výlučne na zákonné zastúpenie právnickej osoby. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 30.6.2018, v ktorom Najvyšší súd SR pripustil generálnu plnú moc ako jednu z možných druhov plnomocenstva. Podľa najvyššieho súdu plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo špeciálnu, ktorá je obmedzená len na určitý právny úkon. V každom prípade musí byť z plnej moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca. Rozhodujúci je preto obsah plnej moci. Žalobca tiež poukázal na znenie udelenej plnej moci, na základe ktorej boli podpísané zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca má za to, že bola splnená zákonná povinnosť dostatočne určiť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z tohto dôvodu považuje zmluvy o postúpení pohľadávok za platné.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2016 poukázal na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. zo dňa 6.10.2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -98 zo dňa 31.3.2016. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.11.2011, č.k. -25, v zmysle ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty tak, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Žalovaný ďalej uviedol, že záver Najvyššieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 30.6.2008 v konaní vedenom pod sp. zn. , na ktorý žalobca poukázal, bol prekonaný rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. -17 zo dňa 1.8.2012. Žalovaný poukázal na ďalšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd ČR v konaní vedenom pod sp. zn. uviedol, že ak stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, je neprípustné, aby títo udelili generálnu plnú moc na zastupovanie len jednému z nich. Táto právna veta bola publikovaná v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 17/2008. Najvyšší súd ČR tiež v konaní vedenom pod sp. zn. poukázal na rozhodnutie R 17/2008 a dodal, že ak zo stanov spoločnosti vyplýva, že písomné právne úkony je v mene spoločnosti oprávnený robiť jeden člen predstavenstva, je neprípustné, aby toto stanovami zverené oprávnenie jednej osoby mohlo byť prostredníctvom generálnej plnej moci rozširované aj na iných členov spoločnosti.

Žalovaný poukázal na to, že Plnomocenstvo zo dňa 30.1.2015 a Plnomocenstvo zo dňa 13.11.2014 sú generálnymi plnými mocami a nevymedzujú dostatočným spôsobom okruh právnych úkonov, na ktoré inú osobu splnomocňujú. Generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach je absolútne neplatná, z tohto dôvodu sú neplatné aj obe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný argumentoval §-om 20 ods. 1 , v zmysle ktorého vo všetkých veciach právnickej osoby môžu vykonávať právne úkony len osoby, ktorú sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom. Žalovaný poukázal aj na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR v konaní vedenom pod sp. zn. , v zmysle ktorého ak rozhodol najvyšší orgán právnickej osoby, prípadne spoločníci, či členovia tam, kde im to prináleží o rozhodovaní o spôsobe konania v mene právnickej osoby o tom, že členovia jej štatutárneho orgánu nemôžu robiť právne úkony samostatne, ale len dvaja, či viacerí spoločne, za takýchto okolností nemožno toto rozhodnutie obchádzať tým, že sám štatutárny orgán poverí svojho člena určitou činnosťou, ktorá ho k samotnému konaniu oprávňuje. Takéto poverenie by totiž znamenalo, že člen štatutárneho orgánu môže robiť právne úkony v mene právnickej osoby samostatne bez toho, aby bol obmedzený pravidlami uloženými najvyšším orgánom, spoločníkmi, či členmi, ktoré ako člen štatutárneho orgánu, robiť nemôže. Zodpovednosť člena štatutárneho orgánu, ktorý koná v mene právnickej osoby, je zásadne podstatne vyššia než zodpovednosť zamestnanca, člena, či inej osoby poverenej určitou činnosťou. Žalovaný uviedol, že nakoľko z výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že v mene žalovaného konajú a podpisujú právne úkony vždy dvaja konatelia spoločne. Za takúto spoločnosť musia konať vždy dvaja konatelia, aby mohol byť takýto právny úkon spoločnosti považovaný za platný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. .

5. Na pojednávaní dňa 7.6.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že plné moci zo dňa 30.1.2015 a 13.11.2014 sú v súlade so zákonom. V žiadnom z týchto prípadov sa nejedná o tzv. generálne splnomocnenie. Tieto plné moci preto považuje za platné a na ich základe došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok. Jednotlivé plné moci žalobca považuje za dostatočne určité, zrozumiteľné a jednoznačné. Právny zástupca žalobcu poukázal na časové obmedzenie predmetných plných mocí. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , z obsahu ktorého vyplýva, že pokiaľ bolo dlžníkovi oznámené postúpenie pohľadávky postupcom, tak postupník ako taký, je aktívne legitimovaný bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca poukázal na skutočnosť, že postupca žalovanému oznámil postúpenie predmetných pohľadávok listom, ktorý je súčasťou listinných dôkazov.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 26.8.2016 vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. uviedol, že žalobca opomenul uviesť, že uvedený záver najvyššieho súdu neplatí, ak sa sám postupník, t.j. žalobca preukáže zmluvou o postúpení pohľadávok, ako to bolo v tomto prípade. Vyššie citovaný rozsudok odporuje zásade, že na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 4.6.2015, Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2014 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, ktoré nemôžu spôsobiť zamýšľané právne následky. Z takýchto zmlúv žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. Rozsudok Najvyššieho súdu, na ktorý sa odvoláva žalobca, bol prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie údajne postúpenej pohľadávky je nutné riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok môže podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem, pričom nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Dlžníkovi patrí právo na súdnu ochranu domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko týmto návrhom sa vyrieši jeho právna neistota v tom smere, kto je jeho veriteľom. Žalovaný poukázal na , v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Neznamená to však, že v takomto prípade sa nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. V zmysle veta druhá , podľa ktorého kým postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo kým postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Právna úprava druhá veta a právna úprava sú premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t.j. aby nebol poškodený a konal v dôvere v doterajší záväzkový vzťah. Zmyslom ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou ex lege a ex tunc a na takýto právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 30.8.2016 namietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,025 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný uviedol, že žalobca si nemôže uplatniť zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok možno prevádzať vždy len jednotlivé pohľadávky - práva na plnenie. Predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah, t.j. všetky práva a povinnosti, ktoré mal pôvodný veriteľ. Zmluvou o postúpení pohľadávky nevstupuje postupník do právneho postavenia postupcu v celom rozsahu ako právny nástupca postupcu, ale sa zmluvne prevádza len určitá pohľadávka a s ňou spojené práva podľa . Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 14.10.2010, v zmysle ktorého predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle dohodu zmluvných strán. Podľa článku II. odsek 2.3 Zmluvy o postúpení pohľadávok postupca postupuje postupníkovi pohľadávky špecifikované v bode 2.1 vrátane práv akcesorických vyplývajúcich zo zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 20.12.2011 podpísanej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Predmetom uvedenej dohody preto podľa žalovaného nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu záväzkového vzťahu. Nakoľko obsahom dohody sledovaná zmena celého záväzkového vzťahu nebola uzavretá so žalovaným, nemohol žalobca ani nadobudnúť právo k predmetnej pohľadávke, a to konkrétne k zmluvne dojednanému úroku z omeškania.

8. Žalobca v podaní zo dňa 7.9. a 8.9.2016 zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k otázke platnosti plnej moci. Opätovne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených pod sp. zn. a . Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania vo výške 0,025 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania žalobca uviedol, že podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Pri postúpení pohľadávky dochádza k takej zmene osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil obsah doterajšieho záväzku, teda čas, miesto, predmet plnenia a ďalšie podmienky ostávajú nezmenené. Teda nemení sa obsah doterajšieho záväzku. Naopak zákon vyslovene hovorí o tom, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , v zmysle ktorého pohľadávka prechádza na nového veriteľa v stave, v akom existuje v čase postúpenia vrátane jej príslušenstva. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom medzi pôvodným veriteľom a novým subjektom - postupníkom bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Žalobca uvádza, že žalovaný mylne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s úrokmi z omeškania, nakoľko v uvedenom konaní si žalobca uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Príslušenstvo pohľadávky naopak definuje ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, nie súčasťou a preto pri postúpení pohľadávok prechádzajú na nového veriteľa. Úrokový záväzkový vzťah je vzťah akcesorický, vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Predmetom postúpenia nie je celý záväzkový vzťah, ale pohľadávka a jej príslušenstvo, teda v zmysle zákona aj úroky z omeškania. V tomto prípade nedochádza k zmene zmluvy, k zmene vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorý by v zmysle zákona predpokladal dohodu zmluvných strán.

9. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 27.9.2016 zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu vo vzťahu k neplatnosti plnej moci udelenej právnym predchodcom žalobcu a uviedol, že takto udelená plná moc má charakter generálnej plnej moci a generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach je absolútne neplatná. Aby pri konaní právnickej osoby nevznikol chaos, právny poriadok určuje, ako právnická osoba môže konať a zaväzovať sa. Vo všeobecnosti platí, že úkony právnickej osoby vo všetkých jej veciach môžu vykonávať len osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom. Týmito osobami sú štatutárne orgány právnickej osoby. Toto pravidlo vyplýva z . Zákon nedovoľuje iným osobám realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, a to ani na základe zastúpenia plnej moci. Ak je plnomocenstvo udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, je podľa žalovaného nutné vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa . Nakoľko podľa patrí tento rozsah právomoci výlučne štatutárnemu orgánu. Táto otázka úzko súvisí s otázkou princípu materiálnej publicity obchodného registra a na to nadväzujúcu požiadavku právnej istoty tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej. Na generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon, ktorý neexistuje. Neplatnosť generálnej plnej moci má za následok, že všetky právne úkony, ktoré boli na základe nej vykonané, budú trpieť tou istou vadou ako generálna plná moc a budú tiež považované za absolútne neplatné a teda za právne neexistujúce. Podľa názoru žalovaného obchádzať právnu úpravu spôsobom konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti udelením generálnej plnej moci nie je možné. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Okresný súd Košice II na pojednávaní dňa 14.3.2017 rozsudkom č.k. -256 žalobu v plnom rozsahu zamietol s odôvodnením, že v zmysle , , a posúdil udelenie plnej moci žalobcu v prospech pani P. M. ako absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto plnej moci posúdil ako absolútne neplatné aj zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých si žaloba uplatňuje nárok v tomto konaní. Súd vyhodnotil námietku aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaného za opodstatnenú.

11. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.k. -293 zo dňa 31.1.2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 22.10.2019 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.1.2018 č.k. -293 a rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.3.2017 č.k. -256 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa v predmetnom uznesení nestotožnil s názormi súdov nižšej inštancie, že plnomocenstvo udelené pani P. M. dňa 13.11.2014 a dňa 30.1.2015 je tzv. generálnou plnou mocou, ktorá by smerovala ku kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa štatutárneho orgánu právnickej osoby na tretiu osobu. Najvyšší súd poukázal na obsah plnomocenstiev, ktoré boli formulované tak, že žalobca splnomocnil pani M. na zastupovanie splnomocniteľa na rokovaniach v súvislosti s uzatváraním obchodných zmlúv, na všetky úkony spojené s účasťou na rokovaniach za účelom uzatvárania obchodných zmlúv, na prípravu návrhov na uzatváranie obchodných zmlúv, na dojednávanie podmienok obchodných zmlúv a na podpis obchodných zmlúv a ich prípadných dodatkov, príloh, zmien a súvisiacich dokumentov a úkony s tým spojené, a to všetko v mene splnomocniteľa. Dovolací súd uzavrel, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa v zmysle tu nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže za spoločnosť robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť spoločnosť, resp. jej konatelia, pričom z gramatickej formulácie udeleného plnomocenstva je zjavné, že ide o druhové, dostatočne presne špecifikované plnomocenstvo dojednávať a uzatvárať obchodné zmluvy. Oprávnenie konateľov obchodnej spoločnosti je nepomerne širšie a komplexnejšie. Najvyšší súd sa nestotožnil s argumentáciou súdov nižšej inštancie, že rozsah právomocí udelených v týchto plnomocenstvách patrí iba konateľom s poukazom na . Najvyšší súd vyslovil názor, že ust. predstavuje všeobecné vymedzenie subjektov, prostredníctvom ktorých robí právnická osoba právne úkony navonok, keďže právna úprava vychádza z toho, že právny úkon štatutárneho orgánu za právnickú osobu nie je konaním v zastúpení, ale priamym osobným konaním právnickej osoby. Citované ustanovenie síce uvádza, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány, avšak táto

konštrukcia je použitá práve pre vymedzenie univerzálneho oprávnenia konať v mene právnickej osoby a nepredstavuje preto obmedzenie, resp. vylúčenie zastúpenia právnickej osoby. Uvedené potvrdzuje aj systematické zaradenie tejto normy v rámci úpravy postavenia právnických osôb a tiež to, že predpokladá konanie právnickej osoby podnikateľa priamo štatutárnym orgánom, ale pripúšťa tiež konanie prostredníctvom zástupcu. Najvyšší súd SR poukázal na všeobecnú úpravu zastúpenia na základe plnomocenstva v a nasl. , s ktorou sa súdy nižšej inštancie nevysporiadali. umožňuje fyzickým i právnickým osobám dať sa pri právnom úkone zastúpiť. Z hľadiska osoby splnomocnenca základné požiadavky na jeho osobu sú vymedzené tak, že splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá nie je sama spôsobilá na právny úkon o ktorý ide, ani osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa ( ). Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby, alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Pokiaľ je splnomocnencom právnická osoba, právo konať za splnomocniteľa má okrem štatutárneho orgánu aj iná osoba, ktorej právnická osoba udelí plnomocenstvo, pričom zákon žiadne obmedzenia vo vzťahu k inej osobe ani z hľadiska požiadaviek na jej osobu, ani k rozsahu takého plnomocenstva nevymedzuje ( ). Oprávnenie udeliť plnomocenstvo právnickou osobu teda vyslovene predpokladá a pripúšťa. Na osobu splnomocniteľa zákon nekladie osobitné požiadavky okrem toho, že splnomocniteľ musí byť nevyhnutne spôsobilý na právne úkony, ktoré má v jeho zastúpení splnomocnenec vykonať. Nie je rozhodujúce, či je osobou splnomocniteľa fyzická alebo právnická osoba a preto je plnomocenstvo oprávnená udeliť aj fyzická, aj právnická osoba. Z hľadiska rozsahu plnomocenstva je potrebné poukázať na veta druhá , ktoré upravuje možnosť udelenia plnomocenstva na viacero úkonov, ktoré okrem podmienky písomnej formy neurčuje žiadne pravidlo obmedzujúce počet alebo povahu úkonov, ktoré môžu byť predmetom plnomocenstva. Rozsah udeľovaného plnomocenstva je tak výlučne na vôli splnomocniteľa. Pokiaľ by bolo vôľou zákonodarcu akýmkoľvek spôsobom obmedziť alebo vylúčiť udelenie plnomocenstva pri právnických osobách, toto obmedzenie by bolo celkom iste vyjadrené v normatívnom texte . Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že právnická osoba nemôže udeliť plnomocenstvo na uzatváranie obchodných zmlúv, pretože rozsah právomocí udelených v týchto plnomocenstvách patrí iba konateľovi. Tento názor by ad absurdum mohol viesť k záveru o neprípustnosti akéhokoľvek zastúpenia právnickej osoby na základe plnomocenstva. Ustanovenie upravujúce zastúpenie v prípade všetkých právnických osôb by sa tak stali neaplikovateľnými. Najvyšší súd tiež poznamenal, že súdy nižšej inštancie, ktoré vyhodnotili predmetné plnomocenstvá ako absolútne neplatné, sa opomenuli vysporiadať s ust. a prípadnou následnou ratihabíciou, t.j. dodatočným schválením právnych úkonov - zmlúv o postúpení pohľadávok žalobcom. Najvyšší súd rovnako uviedol, že podľa ostatných názorov súdnej praxe je dlžník oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , R 46/2009 a zhodne Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. ). Dovolací súd rovnako poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý odmietol názor okresného a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá ani zákonnej úprave, ani ustálenej súdnej praxi. Podľa platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení. Dlžník tak nemá právo zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. k zmene veriteľa podľa . Podľa ústavného súdu je nerozhodné, či toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná v hlavnom vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Na pojednávaní dňa 11.2.2020 právny zástupca žalobcu vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle zákonnej právnej úpravy spolu s postúpením pohľadávky je postúpené aj jej príslušenstvo. Žalobca poukázal na Rozhodnutia Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré podporujú jeho argumentáciu.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 11.2.2020 uviedol, že spornou plnou mocou bol obídený princíp tzv. kontroly štyroch očí, keď na základe zákona mali právne úkony kontrolovať a za ne zodpovedať vždy dvaja konatelia. Vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach o nároku žalobcu na zmluvný úrok z omeškania, bolo podané dovolanie. Právny zástupca žalovaného upozornil na to, že obdobná otázka bola Krajským súdom v Košiciach riešená aj opačne v inej veci, kde ustanovenie úrokov z omeškania bolo upravené tým spôsobom, že v prípade omeškania je dodávateľ oprávnený vyfakturovať úrok z omeškania a ten je splatný do 30 dní. V danom prípade krajský súd uzavrel, že ak si tento úrok uplatnil samotný dodávateľ priamo na súde, tak podal žalobu predčasne, lebo je dohodnutá splatnosť danej faktúry v prípade nároku na úroky z omeškania. Žalovaný uviedol, že má za to, že v danom prípade sa má uplatniť obchodnoprávny výklad zmluvného ustanovenia v tom zmysle, že ak je v zmluve uvedené, že dodávateľ je oprávnený vyfakturovať daný úrok z omeškania, tak to znamená, že ak sa chce daného úroku z omeškania domáhať, tak ho musí najprv vyfakturovať a vtedy nastane splatnosť faktúry. Podľa názoru žalovaného je potrebné nepripustiť gramatický a slovný výklad, ako urobil odvolací súd, ale je potrebné použiť obchodnoprávny výklad a teda zistiť, ako uvedené ustanovenie vnímala strana, ktorej bol daný úkon adresovaný. Podľa názoru žalovaného sa postupoval nárok, ktorý neexistuje. Žalobca si podľa žalovaného nemôže na súde uplatniť taký nárok, ktorý si predtým neuplatnil u samotného žalovaného.

15. Žalovaný dňa 14.1.2020 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , porušenia základného princípu právnej istoty podľa článku 1 ods. 1 , porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenia práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 20 ods. 1 a práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2019 č.k. -587 Ústavný súd SR v č.k. -22 zo dňa 13.10.2020 ústavnú sťažnosť žalovaného odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V uznesení ústavný súd uviedol, že z bodu 14 napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobkyňa ako dovolateľ v podanom dovolaní primeraným spôsobom konkretizovala, v akých otázkach a vo vzťahu konkrétne ku ktorým rozhodnutiam najvyššieho súdu sa krajský súd ako odvolací podľa jej názoru odklonil od ustálenej línie rozhodovania najvyššieho súdu, pričom žalobkyňa uviedla aj vysvetlenie, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom a ako mala byť právna otázka posúdená. Ústavný súd posudzujúc obsah zásadnej argumentácie sťažovateľky, ktorú uplatnila v dovolacom konaní o nesplnení podmienok prípustnosti dovolania podľa uviedol, že právny názor najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení , ktorý by popieral ich účel a zmysel. Vo vzťahu k žalobkyňou vymedzenej otázke povahy udelených plnomocenstiev ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd pri posúdení tejto otázky vychádzal v súlade s zo skutkového stavu tak, ako ho zistil odvolací súd v bode 22 napadnutého uznesenia. Ústavný súd poukázal na to, že skutkové zistenie v rozsahu zisteného textu plnomocenstiev nebolo v konaní sporné. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uzavrel, že z obsahu predložených plnomocenstiev nemožno dospieť k záveru prijatému súdmi nižšej inštancie, že ide o taký rozsah udelenej plnej moci, ktorá by mala zodpovedať charakteru tzv. generálnej plnej moci smerujúcej ku komplexnej exktrakcii a prenosu oprávnení konateľa štatutárneho orgánu právnickej osoby na tretiu osobu, a preto rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa v zmysle tu nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže za spoločnosť robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť spoločnosť, resp. jej konatelia. Z dôvodu uvedeného najvyšší súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení súdmi nižšej inštancie. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri rozlišovaní právnych a skutkových otázok je treba v prípade pochybností postupovať v prospech dovolateľa. Odmietnutie dovolania z dôvodu, že uplatnené námietky nemajú charakter právnej otázky, je možné iba v prípadoch, keď je táto skutočnosť

jednoznačná. Ústavný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a obdobne aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. . V kontexte napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v priamej súvislosti s argumentáciou žalobkyne najvyšší súd posudzoval otázku povahy udelených plnomocenstiev v kontexte ich súdmi nižšej inštancie konštatovanej absolútnej neplatnosti, čo nemožno považovať výlučne za otázku skutkovú. Vzhľadom na uvedené námietku sťažovateľky ústavný súd označil z ústavnoprávneho hľadiska za zjavne neopodstatnenú. Vo vzťahu k ďalšej námietke sťažovateľky, že dovolanie nie je prípustné vo vzťahu k otázke, či generálne plnomocenstvo udelené splnomocnencovi právnickou osobou je platným právnym úkonom, ústavný súd uviedol, že v rozhodnutiach súdov nižších stupňov absentuje posúdenie veci podľa . Túto žalobkyňou vymedzenú otázku nemožno považovať za všeobecnú a nemajúcu relevantný význam pre posúdenie veci súdmi nižšej inštancie, keďže nepochybne podstatné bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu práve vyhodnotenie generálnych plnomocenstiev ako neplatných v rámci konkrétnych skutočností v prejednávanej veci. Všeobecné súdy neskúmali teoretickú možnosť udelenia generálnej plnej moci tak, ako argumentovala sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, aj túto námietku preto ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Rovnako za zjavne neopodstatnenú vyhodnotil ústavný súd aj námietku sťažovateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia z dôvodu, že sa najvyšší súd nevysporiadal s podstatnými argumentami sťažovateľky. Ústavný súd konštatoval, že skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu v tejto časti nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Ústavný súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR , , .

16. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.1.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -366 z 10. júla 2019 odmietol.

17. Na pojednávaní dňa 24.9.2021 právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd vyhodnotil skutkový stav zhodne s okresným a krajským súdom a plné moci považoval za generálne plné moci a zmluvy o postúpení pohľadávok ako absolútne neplatné právne úkony. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaný poukázal na článok VI odsek 1 zmluvy o združenej dodávke elektriny , z ktorej dovodil že úroky z omeškania nevznikajú automaticky, ale tieto sa stanú splatnými až na základe vystavenej faktúry. Úrok z omeškania je samostatným nárokom a možnosť uplatniť ho je viazaná na zmluvnú stranu, vznik nároku je viazaný na uskutočnenie úkonu fakturácie. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nemohlo dôjsť k postúpeniu príslušenstva pohľadávky, t.j. úroku z omeškania, keďže dohodou zmluvných strán je vznik úrokov z omeškania viazaný na vyfakturovanie a na konkrétnu zmluvnú stranu. Nakoľko v danom prípade úroky z omeškania vyfakturované neboli, tento nárok nevznikol.

18. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s a zistil tento skutkový stav: Žalovaný ako odberateľ a spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. ako dodávateľ uzatvorili dňa 20.12.2011 Zmluvu o združenej dodávke elektriny, podľa ktorej sa dodávateľ za dohodnutú odplatu zaviazal dodávať odberateľovi do jeho odberných miest elektrickú energiu. Východoslovenská energetika, a.s. podľa zmluvy dodala žalovanému elektrickú energiu a odplatu za jej dodávku žalovanému vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 192 806,03 eur splatnú dňa 18.10.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 198 081,52 eur splatnú dňa 25.11.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 187 552,85 eur splatnú dňa 20.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 178 575,62 eur splatnú dňa 23.1.2014 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 198 846,17 eur splatnú dňa 25.2.2014. Žalobca ako postupník a spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. ako postupca dňa 4.6.2015 podpísali Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX, predmetom ktorej malo byť postúpenie vyššie citovaných pohľadávok Východoslovenskej energetiky, a.s. voči žalovanému, vyúčtovaných Faktúrami č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Predmetnú zmluvu za žalobcu podpísala pani P. M., a to na základe Plnomocenstva zo dňa 30.1.2015. Splnomocnenie udelené žalobcom splnomocnenkyni P. M. bolo udelené na zastupovanie splnomocniteľa na rokovaniach v súvislosti s uzatváraním obchodných zmlúv, na všetky úkony spojené s účasťou na rokovaniach za účelom uzatvárania obchodných zmlúv, na prípravu návrhov na uzatváranie obchodných zmlúv, na dojednávanie podmienok obchodných zmlúv a na podpis obchodných zmlúv a

ich prípadných dodatkov, príloh, zmien a súvisiacich dokumentov a úkony s tým spojené a to všetko v mene splnomocniteľa. Žalobca ako postupník a spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. ako postupca dňa 24.11.2014 podpísali Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX, predmetom ktorej malo byť postúpenie citovaných pohľadávok Východoslovenskej energetiky, a.s. voči žalovanému, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX. Za žalobcu predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok podpísala P. M. na základe Plnomocenstva zo dňa 13.11.2014, ktoré bolo obsahovo zhodné s Plnomocenstvom zo dňa 30.1.2015. Postúpenie pohľadávok bolo žalovanému riadne oznámené postupcom. V článku VI. bod 1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny medzi Východoslovenskou energetikou, a.s. a žalovaným vyplýva, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy môže dodávateľ odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025% dlžnej čiastky za každý deň omeškania s úhradou takejto platby.

19. Podľa (ďalej len ) právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

20. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

21. Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

22. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

23. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

27. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

29. Podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

30. Podľa (ďalej len ) prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.(ods. 1) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla

v tomto styku prikladá.(ods. 2) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (ods. 3) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. (ods. 4)

31. Podľa ust. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa ust. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

33. Medzi sporovými stranami bola sporná:

- aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie uplatneného nároku a

- nárok na zmluvne dojednanú výšku úrokov z omeškania.

34. Vo vzťahu ku otázke aktívnej legitimácie žalobcu súd v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR vyslovenými v uznesení č.k. - 587 zo dňa 22.10.2019 konštatuje, že žalobca aktívnou legitimáciou v spore disponuje. Plná moc udelená pani P. M. dňa 13.11.2014 a dňa 30.1.2015 nie je generálnou plnou mocou, nakoľko ju nesplnomocňuje na výkon oprávnení štatutárneho orgánu právnickej osoby v celom rozsahu. Súd vzhľadom na rozsah udeleného plnomocenstva, ktoré je nepomerne užšie ako oprávnenie konateľov konať v mene spoločnosti, toto plnomocenstvo posúdil ako tzv. druhové plnomocenstvo. Žalobca splnomocnil pani P. M. na presne vymedzené právne úkony žalobcu v súlade s , ktorý explicitne upravuje možnosť udelenia takého plnomocenstva bez obmedzenia počtu alebo povahy úkonov, ktoré môžu predmetom plnomocenstva byť. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí argument žalovaného o neplatnosti takto udeleného plnomocenstva a judikatúra vyšších súdnych autorít, na ktorú žalovaný vo svojich vyjadrenia poukazuje, nie je na posudzovaný prípad aplikovateľná. Súd pre úplnosť dodáva, že neplatnosť samotnej plnej moci by zároveň nebola automaticky dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ktorú by splnomocnenec uzavrel. Platnosť takto uzavretej zmluvy by podliehala právnemu režimu konania bez plnomocentsva a jej platnosť by bolo potrebné posúdiť podľa . V súlade s názorom Najvyššieho súdu SR súd konštatuje, že plná moc udelená žalobcom pani P. M., je platne udelenou druhovou plnou mocou, ktorá ju oprávňovala za žalobcu uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorých žalobca dovodzuje svoju aktívnu legitimáciu v spore. Súd zároveň konštatuje, že neexistuje žiaden iný dôvod pre vyslovenie absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, a preto na vyslovenie nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore.

35. Medzi sporovými stranami bolo tiež sporné, či sa žalobca môže domáhať úroku z omeškania, ktorý bol zmluvne dohodnutý medzi postupcom a žalovaným v článku VI odsek 1 tak, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy môže dodávateľ odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Vo vzťahu k uvedenej spornej otázke súd v prvom rade poukazuje na a , v zmysle ktorého na postupníka spolu s istinou prechádza aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. aj úroky z omeškania. Zákon nerozlišuje, či ide o zmluvné alebo zákonné úroky z omeškania a zároveň vyslovene uvádza, že k postúpeniu dochádza bez súhlasu dlžníka. Pri postúpení peňažnej pohľadávky dochádza výlučne k zmene v osobe veriteľa, nemenia sa žiadne okolnosti plnenia záväzku a nemení sa jeho obsah. Preto argumentácia žalovaného v tomto smere vzhľadom na explicitnú právnu úpravu nie je relevantná. Vo vzťahu k potrebe predchádzajúceho úkonu postupcu vo forme osobitnej fakturácie úrokov z omeškania súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v bodoch 31, 32 a 33 rozsudku č.k. -632 zo dňa 10. júla 2019. Ak si zmluvné strany dohodnú potrebu osobitného úkonu za účelom vyúčtovania úrokov z omeškania, je možné za takýto úkon považovať aj uplatnenie tohto práva v žalobe. Postúpením pohľadávky na žalobcu prešlo aj právo na jej príslušenstvo, nakoľko v zmluve absentovala dohoda vylučujúca tento následok. Úrok z omeškania nebolo potrebné

pred postúpením ani vyčísliť ani osobitne fakturovať, k prechodu nároku na úrok z omeškania došlo v súlade s výslovným znením zákona obsiahnutom v . Argumentácia žalovaného rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. nie je na mieste vzhľadom na odlišnosti v obsahu zmluvného dojednania a splatnosti úrokov z omeškania.

36. Podľa ust. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

37. Podľa ust. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

38. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že spolu s istinou bolo na žalovaného postúpené aj príslušenstvo pohľadávky, vrátane zmluvne dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžnej čiastky, čo zodpovedá úroku z omeškania vo výške 9,125 % ročne. Nakoľko sa žalovaný dostal nezaplatením splatných faktúr do omeškania, súd priznal žalovanému úrok z omeškania v dohodnutej výške podľa .

39. Podľa ust. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

41. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania paušálnej náhrady nákladov v celkovej výške 200 eur. Vo vzťahu k takto uplatnenej výške paušálnej náhrady nákladov súd osobitne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach (napr. v konaniach vedených pod sp. zn. , ), ktorý opakovane prezentoval právny názor, podľa ktorého prináleží žalobcovi za jednu podanú žalobu jedna paušálna náhrada nákladov. Rozhodným kritériom pre určenie výšky paušálnej náhrady je skutočnosť, či boli pohľadávky uplatnené v jednom súdnom konaní, nie počet faktúr ktoré boli žalovanému vystavené. Ak žalobca žaluje viac pohľadávok jednou žalobou, nevznikajú mu náklady spojené s ich uplatnení zvlášť za každú z týchto pohľadávok.

42. Na základe vyššie uvedeného súd o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rozhodol vo výroku II v súlade s v spojení s ust nariadenia vlády SR č. tak, že žalobcovi priznal právo na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur. Nárok na paušálnu náhradu nákladov v časti prevyšujúcej sumu 40 eur súd vo výroku III rozsudku zamietol.

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa , nakoľko pomer úspechu žalobcu vo vzťahu k istine predstavoval 100 %. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie je samostatným predmetom konania, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku.

45. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník ( .).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II v dvoch vyhotoveniach ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.