Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-145-2017.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/145/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: ZDRAVSERVIS, spol. s r.o., Michalovská 2, Košice, IČO: 36 588 148, zast. JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Mlynské Nivy 54, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, zast. JUDr. Alena Zadáková a spol. advokátska kancelária, Kováčska 32, Košice, IČO: 17 072 760, o zaplatenie 76.312,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2016, č.k. 33Cb/176/2014-161 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. v zamietajúcej časti výroku a vo výroku o náhrade trov konania.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 39.481,51 eur v mesačných splátkach po 5.000,- eur, počnúc mesiacom január 2017 vždy do posledného dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročná celá priznaná pohľadávka žalobcu. V časti úrokov z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 19.565,03 eur od 5.12.2013 do zaplatenia a v časti 0,025% úrokov z omeškania denne zo sumy 19.916,48 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania v sume 36.830,61 eur žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 9%.
2. Žalobca si uplatnil zaplatenie 76.312,12 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej 27.4.2011 a konkrétnych objednávok poskytol žalovanému služby na základe čoho vystavil faktúry spolu vo výške 39.481,51 eur. Žalobca na základe uzavretej zmluvy vystavil žalovanému faktúry špecifikované v žalobe, ktoré žalovaný uhradil v omeškaní a tak si žalobca uplatnil aj kapitalizované úroky z omeškania spolu vo výške 36.830,61 eur.
3. Žalovaný poukázal na čl. 4 bol 2 zmluvy, v zmysle ktorého pre vznik nároku žalobcu na úroky z omeškania, bolo nevyhnutné zmluvné úroky z omeškania fakturovať, čo žalobca neučinil. Zároveň uznal nárok žalobcu v časti istiny a požiadal o možnosť platiť dlžnú sumu v splátkach.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní služby podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému služby, ktoré fakturoval faktúrami uvedenými v žalobe.
5. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy v prípade omeškania s úhradou faktúry bol žalobca oprávnený vyúčtovať a vtedy bol žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,025 ˇz fakturovanej neuhradenej sumy za každý deň omeškania. Úroky z omeškania boli splatné v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia faktúry žalovanému.
6. Citoval ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo 27.4.2011 k uzavretiu zmluvy, v zmysle ktorej žalobca na základe konkrétnych objednávok poskytol žalovanému služby - pranie, dezinfekciu, žehlenie, skladanie a balenie nemocničnej bielizne a žalovaný bol povinný za služby zaplatiť dohodnutú cenu. Žalobca fakturoval cenu služieb, pričom faktúry splatné 4.12.2013 vo výške 19.565,03eur a splatné 31.12.2013 vo výške 19.916,48 eur žalovaný v lehote splatnosti ani doposiaľ neuhradil. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, nezaplatené faktúry žalovaný nerozporoval, súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.
7. Citoval § 365, § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a žalobu v časti uplatnených aj kapitalizovaných úrokov z omeškania zamietol, keď uzavrel, že úroky z omeškania sa doposiaľ nestali splatnými. Pritom vychádzal zo znenia čl. VI. bod 2 zmluvy. Predmetné ustanovenie treba vykladať tak, že v prípade omeškania žalovaného s úhradou faktúry je žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému úroky z omeškania, pričom ich splatnosť nastáva do 30 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému. Žalobca nepreukázal a ani v priebehu konania netvrdil, že žalovanému fakturoval úroky z omeškania, zo žaloby je zrejmé, že nárok na úroky z omeškania odvodzoval z faktu omeškania s úhradou faktúr za poskytnuté služby, avšak splatnosť úrokov z omeškania viazal, v rozpore so zmluvou, na deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr za poskytnuté služby. Na základe uvedeného konštatoval, že žaloba v časti úrokov z omeškania bola podaná predčasne, splatnosť úrokov z omeškania doposiaľ nenastala.
8. Súd nepripustil návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania vznesený na pojednávaní 29.11.2016, keď žalobca netvrdil, že žalovanému boli úroky z omeškania účtované, teda nebolo tvrdenej skutočnosti, ktorá by mala byť v konaní preukazovaná.
9. Po citovaní § 232 C.s.p., na základe návrhu žalovaného povolil úhradu sumy 39.481,51 eur v splátkach, keď prihliadol na predložené „mesačné hlásenie o stave záväzkov k 30.9.2016“, a to poukazujúc na povahu žalovaného subjektu a jeho účel.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že na základe pomeru úspechu žalobcu a žalovaného priznal žalovanému, ktorého miera úspechu sa rovnala 9%, nárok na náhradu trov konania v predmetnej časti. Pri stanovení miery úspechu bral do úvahy celý predmet konania, teda aj kapitalizované a nekapitalizované úroky z omeškania.
11. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 h) C.s.p.); súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 f) C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1b) C.s.p.); súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 e) C.s.p.), v dôsledku čoho došlo k nedostatočnému a nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých súd rozhodol (§ 365 ods. 1 f) C.s.p.).
12. Uviedol, že súd postupoval nesprávne, keď námietku žalovaného, ktorú vzniesol voči zmluvným úrokom z omeškania aplikoval aj na zákonné úroky z omeškania. Nárok na zákonné úroky bol preukázaný a žalovaný voči ním nenamietal.
13. Žalobca tvrdil, že za riadne uplatnenie úrokov z omeškania voči žalovanému je potrebné považovať návrh na začatie konania (žalobu) a jej doručenie žalovanému súdom. O túto argumentáciu opieral svoje tvrdenie voči námietke žalovaného na pojednávaní 29.11.2016 a s touto námietkou sa súd nezaoberal. Samotný nárok na úroky z omeškania vznikol už tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a za uplatnenie tohto nároku je potrebné považovať samotnú žalobu obsahujúcu riadne vyčíslenie úrokov z omeškania. Právny názor žalobcu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.5.2011 sp.zn. 3Obdo/17/2010 a potvrdzuje ho aj rozhodovacia prax všeobecných súdov.
14. Návrh žalobcu na úroky z omeškania vznikol momentom, keď sa žalovaný dostal do omeškania a nedošlo k žiadnej skutočnosti, na základe ktorej by mal nárok žalobcu zaniknúť. Žalobca si nárok na úroky z omeškania riadne uplatnil podanou žalobou doručenou súdu a žalovanému, teda do dispozičnej sféry žalovaného bolo doručené uplatnenie nároku žalobcu na úroky z omeškania, akákoľvek požiadavka na doručovanie vyčíslenia úrokov z omeškania priamo žalobcom nemá význam ani oporu v platnom právnom poriadku.
15. Citoval § 150 C.s.p. a § 153 C.s.p. a uviedol, že napriek tomu, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia voči žalobcom uplatnenému nároku neuplatnil včas, túto zobral do úvahy a prihliadol na ne pri rozhodnutí, avšak návrh žalobcu, aby mal možnosť sa k tomu tvrdeniu žalovaného kvalifikovane vyjadriť a súdu predložiť dôkaz o doručení penalizačných faktúr, resp. výziev s vyčíslením úrokov z omeškania žalovanému nepripustil. Týmto postupom súdu bola porušená zásada rovnosti strán sporu a princíp rovnosti zbraní. Súd aplikoval ustanovenia C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania jednostranne, v prospech žalovaného a v rozpore s § 470 ods. 2 C.s.p..
16. V dôsledku nesprávneho procesného postupu, nesprávnej aplikácie ustanovení C.s.p. o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, v rozpore s princípom rovnosti strán sporu a princípom rovnosti zbraní, došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces a v konaní došlo k vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť uplatnené úroky z omeškania a nahradiť trovy konania.
17. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal argumentáciou žalobcu vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania a vo vzťahu k tejto otázke odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
18. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že za uplatnenie nároku na úroky z omeškania je potrebné považovať samotnú žalobu. Rešpektuje názor Najvyššieho súdu SR, ktorým argumentuje žalobca, ale domnieva sa, že ho nie je možné vzťahovať na tento prípad. V danom prípade je potrebné zhodnotiť vznik samotného nároku, ktorý vzniká až samotným vyúčtovaním, vyúčtovanie je nevyhnutná skutočnosť pre vznik nároku.
19. K námietke o porušení princípu rovnosti strán uviedol, že tvrdenia žalobcu je možné označiť za účelové. Žalobca mal dostatočne dlhú dobu na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a na pojednávaní pripustil možnosť, že úroky z omeškania neboli žalobcom vyúčtované. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
20. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, uvedené žalobcom nie sú naplnené. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že žalobca si nárok na úroky z omeškania riadne uplatnil podanou žalobou, ktorá bola doručená aj žalovanému a preto požiadavka na doručovanie vyčíslenia úrokov z omeškania priamo žalovanému žalobcom nemá význam ani oporu v právnom poriadku, ale stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí.
23. K porušeniu princípu rovnosti strán sporu, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nebolo zistené porušenie tohto princípu súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie nepochybil, keď po konštatovaní, že žalobca netvrdil, že žalovanému boli úroky z omeškania účtované, teda nebola tvrdená skutočnosť, ktorá by mal byť v konaní preukazovaná, nepripustil návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. s poukazom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS/189/2016, podľa ktorého podanie účastníka konania vo veci je účelné a zakladá nárok na priznanie náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ak prispeje relevantnou argumentáciou vo veci tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).