Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 353/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. F. P.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného , základného práva

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 17. augusta 2011 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 15. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2012

doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom Mgr. F. P., Advokátska kancelária, B. (ďalej len „advokát“), doplnená

písomným podaním doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2012, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. augusta 2011

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 15. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že o žalobe sťažovateľky rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. zo 17. augusta 2011 tak, že žalobu sťažovateľky zamietol.

Sťažovateľka proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala odvolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 15. decembra 2011 tak, že

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že Ing. I. K., B. (ďalej len „splnomocnenec“),

splnomocnil advokáta na podanie tejto sťažnosti, pričom mal tak konať v mene

sťažovateľky ako splnomocnenec konateľa sťažovateľky na základe priloženej plnej moci

zo 4. mája 2006. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnutým postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. augusta 2011,

ako aj napadnutým postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 15. decembra 2011 došlo k porušeniu označených práv, a to z dôvodu

arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí označených súdov, ktoré sa podľa jej názoru

nevysporiadali s jej zásadnými námietkami týkajúcimi sa nezákonnosti daňovej kontroly

z hľadiska dĺžky jej trvania a nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, na ktoré sa

v označených konaniach nemalo prihliadať. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté

rozhodnutia sú nezákonné a z tohto dôvodu aj ústavne neakceptovateľné a porušujúce jej

označené práva.

V závere sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky (spoločnosti T. s.r.o.) upravené v článku 6 a 13

Dohovoru a a 48 SR postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k.

zo dňa 15.12.2011 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. -76 zo dňa 17.08.2011 porušené bolo.

2. Rozsudok NS SR č.k. zo dňa 15.12.2011 sa zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti T. s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške nevráteného

nadmerného odpočtu DPH, t.j. vo výške 441.180,- SKK = 14.644,49 EUR a trovy právneho

zastúpenia vo výške 622,74 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zameral na posúdenie, či

posudzovaná sťažnosť je podaná oprávnenou osobou.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou. Z citovaného totiž možno vyvodiť, že aktívnu

legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých

základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné

považovať sťažovateľku, pokiaľ by ústavný súd mal za preukázané, že sťažnosť podala

sťažovateľka. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. ) sťažnosť

nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných

práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich, a že ak fyzická osoba nebola účastníkom

konania, v ktorom sa vynieslo rozhodnutie napadnuté ústavnou sťažnosťou, nemôže sa

úspešne domáhať zrušenia tohto rozhodnutia v konaní pred ústavným súdom (m. m.

, ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd totiž zistil, že L. B., T. (ďalej len

„konateľ“), ako konateľ sťažovateľky udelil plnú moc splnomocnencovi 4. mája 2006.

Splnomocnenec následne splnomocnil advokáta Mgr. F. P. na základe plnej moci

z 30. marca 2012, aby v mene sťažovateľky podal posudzovanú sťažnosť. Zo znenia

splnomocnenia zo 4. mája 2006 vyplýva, že konateľ vo svojom mene, teda nie úkonom

sťažovateľky, splnomocnil splnomocnenca „ku všetkým úkonom, ktoré súvisia

s podnikateľskou činnosťou“ sťažovateľky. Ako sa ďalej v texte uvedeného splnomocnenia

uvádza, „splnomocnenie je vydané bez obmedzení v rozsahu práv konateľa spoločnosti

a platí až do jeho písomného odvolania.

V rámci tohto splnomocnenia je Ing. I. K. splnomocnený ku všetkým úkonom,

týkajúcich sa realizácie výskumnej činnosti súvisiacej s projektom úpravy mastenca ako aj

k uzatváraniu zmlúv na prevod práv k patentu na úpravu mastenca... a práv ku know-how

označovaných ako patent Z.

V tejto súvislosti je splnomocnený aj ku všetkým úkonom a rokovaniam súvisiacich

s problematikou projektu úpravy mastenca.“ .

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne

alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná

zástupca.

Podľa ustanovenia tohto zákona o jednotlivých

obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je

konaním podnikateľa.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) právne úkony právnickej osoby vo všetkých

veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou

listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Z citovaných ustanovení a podľa

názoru ústavného súdu vyplýva, že právne úkony právnickej osoby robia predovšetkým

štatutárne orgány právnickej osoby, hoci nie je vylúčené, že úkon právnickej osoby môže

vykonať aj zástupca na základe plnej moci, prípadne iné zákonom kvalifikované osoby

(napr. prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty a pod.). Štatutárny orgán

právnickej osoby je ex lege oprávnený na všetky právne úkony, ktoré právnická osoba môže

urobiť. V prípade zastúpenia právnickej osoby na základe plnej moci môže konanie

zástupcu priamo zaväzovať právnickú osobu, ale len v rozsahu udelenej plnej moci.

Z plnej moci udelenej splnomocnencovi 4. mája 2006, na základe ktorej

splnomocnenec udelil plnú moc advokátovi na podanie tejto sťažnosti v mene sťažovateľky,

však podľa názoru ústavného súdu nevyplýva, že táto plná moc, hoci bola udelená

splnomocnencovi ako generálna plná moc na „všetky úkony“ a „v rozsahu práv konateľa

spoločnosti“, zahŕňa aj oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, respektíve splnomocniť

advokáta na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd pripomína, že pre posúdenie

oprávnenia zastupovať sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je základným

procesným prameňom práva ustanovenie . Citované

zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide

o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní

pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak

obmedziť (m. m. ).

Ústavný súd bez toho, aby meritórne posudzoval platnosť udelenej plnej moci

konateľa sťažovateľky splnomocnencovi, konštatuje, že v okolnostiach posudzovaného

prípadu postačil pre záver o nepreukázaní zastupovania sťažovateľky v konaní

pred ústavným súdom fakt, že v plnej moci zo 4. mája 2006 nie je výslovne uvedené, že

splnomocnenec je oprávnený podať ústavnú sťažnosť a splnomocniť advokáta na podanie

ústavnej sťažnosti v mene sťažovateľky. Na základe uvedeného ústavný súd dospel

k záveru, že na základe predloženej plnej moci zo 4. mája 2006 splnomocnenec nemohol

účinne udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným

súdom. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky dospel

k záveru, že sťažnosť podala osoba, ktorá zjavne nebola oprávnená konať za právnickú

osobu v konaní pred ústavným súdom, a preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že zo znenia splnomocnenia

zo 4. mája 2006 nie je možné jednoznačne určiť, či je udelená v mene spoločnosti, alebo ju

udelil konateľ spoločnosti ako fyzická osoba, z čoho vyplývajú pochybnosti, či mal

splnomocnenec zastupovať sťažovateľku alebo konateľa sťažovateľky ako fyzickú osobu

pri právnych úkonoch spadajúcich do právomoci konateľa v rámci výkonu jeho funkcie.

V prvom prípade, ak by sa predmetné splnomocnenie malo interpretovať tak, že je

udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých

veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo

o právny úkon absolútne neplatný podľa ( ), pretože zo zákona

( ) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom.

S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú iba

konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä

u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch

robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe

alebo iba splnomocnenec a pod.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012