Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/66/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti T.T., spol. s r.o., so sídlom

v B., zastúpenej Mgr. F., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom v Banská Bystrica, Nová ulica č. 13, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/12055-93491/2009/991909-r zo dňa 06. augusta

2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.

-76 zo dňa 17. augusta 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č. k. -76 zo dňa 17. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“)

podľa (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu

ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. I/221/12055-93491/2009/991909-r zo dňa 06. augusta 2009. Týmto rozhodnutím ţalovaný

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“)

č. /Simk zo dňa 25. marca 2009, ktorým správca dane rozhodol tak,

ţe ţalobkyni zníţil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

august 2007 o sumu 14.644,49 eura a priznal nadmerný odpočet v sume 31,54 eura s tým,

2

ţe nadmerný odpočet bude pouţitý podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákona o správe daní“).

Krajský súd v Banskej Bystrici posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov

pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 49 ods. 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o DPH“) a z ustanovenia , , a o patentoch,

dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „patentový zákon“), ako aj z ustanovení Smernice Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako

aj z písomných pripomienok vo veci prejudiciálnej otázky poloţenej Najvyšším súdom

Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v obdobnej veci (T., s. r. o. c/a Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky) vedenej pod č. C-504/10 a dospel k záveru, ţe pokiaľ ide

o plnenia v súvislosti s prevodom práva na riešenie (v danom prípade v rozsahu 0,03 %),

tento prevod sledoval získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneuţitie práva. Tomuto podľa

názoru krajského súdu nasvedčuje aj samotné konanie na Úrade priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky o patentovej prihláške sp. zn. -2007 s názvom „Spôsob prípravy

mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ z 26. februára 2007 prihlasovateľa T.,

keď na základe rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 14.

januára 2010 č. PP 5017-2007, právoplatným dňa 22. februára 2010 bolo konanie o patentovej

prihláške zastavené podľa § 40 ods. 3 patentového zákona. Napriek tomu, ţe Ing. I. poţiadal

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o pokračovanie v konaní o patentovej

prihláške č. PP 5017-2007, jeho ţiadosť bola zamietnutá. Proti rozhodnutiu Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podal zástupca prihlasovateľov rozklad, ktorý

bol rozhodnutím predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. PP

5017-2007II/6-2011 zo dňa 11. februára 2011 zamietnutý. Toto rozhodnutie bolo napadnuté

ţalobou, ktoré konanie však bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo dňa 16. augusta 2011 zastavené.

Z ďalších spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. mal krajský súd za preukázané, ţe jeden

z prihlasovateľov vynálezcu –obchodná spoločnosť P., s. r. o. si proti Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky uplatňovala nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za odpredaj

časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy

mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Ţalobkyni nebol priznaný nárok na

odpočet DPH, krajský súd ţalobu zamietol a rozsudok krajského súdu č. k. -105

3

zo dňa 29. septembra 2004 sa stal právoplatný v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. . Obdobne to bolo aj v spojených veciach

vedených pod sp. zn. , keď si nadmerný odpočet uplatňoval ţalobca Ing. K. – E.

proti Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky. V ďalších veciach vedených na Krajskom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. si obchodná spoločnosť V. uplatňovala

odpočet DPH proti Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a v ďalšej obdobnej veci

sp. zn. si obchodná spoločnosť T., s. r. o., uplatňovala odpočet DPH proti

Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, pričom v obidvoch prípadoch si ţalobkyne

nadmerný odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob úpravy

mastenca“, pričom aj v týchto prípadoch boli tieto obchodné spoločnosti neúspešné. Pokiaľ

ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom

čistoty“, ţalobkyňa viedla na Krajskom súde Banská Bystrica spor aj v ďalšej veci

pod sp. zn. , keď bola ţaloba zamietnutá a rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť. Pokiaľ ide o patent s názvom „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide

o prihlášku na udelenie patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým

stupňom čistoty“, ani v jednom prípade nedošlo k priemyselnému vyuţitiu a boli vypracované

len vzorky. Ďalej krajský súd uviedol, ţe zo spisu sp. zn. je mu známe, ţe proti

konateľovi obchodnej spoločnosti T. Ing. I. bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin

neodvedenia dane a poistného, pričom toto konanie sa viedlo tieţ na Krajskom súde banská

Bystrica pod sp. zn. .

Z uvedených skutočností mal krajský súd za preukázané, ţe nadobudnutie

spolumajiteľského podielu, týkajúceho sa práva na riešenie nesleduje hospodársku činnosť,

ale hlavným cieľom je získanie daňovej výhody. Krajský súd uviedol, ţe ide o zneuţitie

práva, a preto nemôţe byť pred takúto činnosť zabezpečená ochrana tak vnútroštátna

ani pokiaľ ide o Smernicu Rady 2006/112/ES.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

ţe ţalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného č. I/221/1255-

93491/2009/991909-r zo dňa 06. augusta 2009 a vec vráti na ďalšie konanie. Ţalobkyňa

namietala, ţe súd prvého stupňa posúdil predmet sporu po právnej aj po skutkovej stránke

nesprávne, čo dokazuje bod 18 aţ 25 písomných pripomienok Európskej komisie preloţených

Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 01. marca 2011 vo veci C-504/10 T.. Napriek tomu, ţe

ţalovanému ako aj krajskému súdu sú tieto pripomienky známe, ţalovaný ako aj krajský súd

4

zotrvali na svojom nesprávnom posúdení nadobudnutia ďalšieho podielu práv na riešení na

základe zmluvy zo dňa 30. augusta 2007. Ţalobkyňa poukazovala na skutočnosť, ţe krajský

súd ako aj ţalovaný nedôvodne povaţujú výrobu vzoriek za pouţitie nadobudnutých práv

(prijatej sluţby) na účely podnikania ţalobkyne, hoci z vzoriek ţalobkyňa uţ dosiahla príjem.

Namietala, ţe časový horizont ani výška príjmov z pouţitia prijatej sluţby nie je zákonom

určenou podmienkou na odpočítanie dane a nároku na jeho uplatnenie. Poukazovala na to, ţe

podľa názoru Európskej komisie sa prevodom spolumajiteľského podielu zmenilo právne

postavenie ţalobkyne vo veci samej, a to nielen pokiaľ ide o právo vyuţívať vynález, ale aj

vzhľadom na ostatné relevantné faktory v daných súvislostiach. Ďalej poukazovala na to, ţe

ţalobkyňa nadobudlo časť – spolumajiteľský podiel na patente, ktorý ešte nebol udelený.

Nadobudnutie takéhoto podielu vo všeobecnosti oprávňuje, aby vynález vyuţíval a je

jednoznačne prípravným aktom vedúcim k vyuţívaniu patentu v budúcnosti, preto

nadobúdateľ (ţalobkyňa) musí mať v zásade právo na odpočet DPH, pokiaľ objektívnymi

dôkazmi predloţí svoj úmysel vykonávať hospodársku činnosť. Uviedla, ţe takýmto dôkazom

je vstup do zdruţenia TANO GRUPPO, ktoré zdruţuje spolumajiteľov, resp. spoluuţívateľov

patentových práv, vrátane práv na riešenie k PP 5017-2007. Nadobudnutím ďalšieho podielu

nedochádza len k zmene podielov, ale aj k zmene jeho právneho postavenia, a to bez ohľadu

nato, ţe uţ ako nositeľ podielu, má zo zákona právo vyuţívať vynález v celom rozsahu.

Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe nebol ani nie je dôvod na to, aby ţalovaný ako aj súd

spochybňovali predmetný prevod podielu práv na riešenie. Uviedla, ţe jediným dôvodom

neuznania odpočítania DPH z predmetnej transakcie bolo to, ţe ţalobkyňa prijatú sluţbu

nepouţije na svoje podnikanie. V danom prípade tomu tak nie je, pretoţe uţ tým,

ţe ţalobkyňa vykonáva prípravnú činnosť vedúci k vyuţívaniu opráv v budúcnosti, ktorý

podlieha DPH, a to bez ohľadu na ich účel alebo výsledky. V tejto súvislosti ţalobkyňa

poukazovala na písomné pripomienky EK vo veci C-504/10 T., kde ide o obdobnú vec.

Čo sa týka prípadného zneuţitia práva, ktoré by mohlo byť dôvodom neuznania

odpočtu DPH, ţalobkyňa poukazovala na to, ţe v zmysle citovaných pripomienok, je úlohou

vnútroštátneho súdu zistiť, či výlučným cieľom konania o aké ide vo veci samej je získanie

daňovej výhody, ţalobkyňa uviedla, ţe s týmto stanoviskom sa plne stotoţňuje. V danom

prípade však problém nastáva opäť v nesprávnom posúdení skutkového stavu,

keď nadobudnutie ďalšieho podielu ţalovaný ako aj krajský súd nepovaţovali za plnenie

podliehajúce dani, dokonca ani za hospodársku činnosť, a to aj pri existujúcej platnej

a ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskeho spoločenstva (teraz Európskej únie). Ďalej

poukazovala na to, ţe krajský súd v tejto veci rozhodol, ţe ţalobkyňa prevodom práva

sledovala získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneuţitie práva, takţe uţ neuvádza ţiaden

5

z dôvodov správcu dane, ani dôvod, ktorý ako hlavný uvádzal ţalovaný, ale našiel si dôvod

nový. Ţalobkyňa namietala, ţe cíti z titulu nezávislosti súdu jeho silu, a preto je ţalobkyňa

takmer bez šance tento dôvod prelomiť. Vzhľadom k tomu, ţe ide vo veci o obdobnú vec ako

je vec vedená na Súdnom dvore Európskej únie č. C-504/10 T., mal by ţalovaný a najmä súd

zodpovedne a objektívne posudzovať, či ide o zneuţitie práva. Namietala, ţe zaráţajúcou

skutočnosťou je nezákonný a účelový postup ţalovaného aj krajského súdu, ktorý si dokonca

„vyrobil“ dôvod v podobe (aj keď neprávoplatného) uznesenia o zastavení konania o PP

5017-2007, registrovanej a Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Uviedla,

ţe konanie na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nemá ţiadny relevantný

význam pre vec samú, pretoţe ani zastavenie konania o PP dňa 14. januára 2010 nijako

neovplyvňuje tú skutočnosť, ţe dňa 30. augusta 2007 došlo k predmetnému prevodu práv vo

veci samej. Retroaktivita pri posudzovaní veci samej je neakceptovateľná a bola by v rozpore

s pravidlami dokazovania podľa vnútroštátneho práva. V tomto rozpore je aj skutočnosť, keď

sa krajský súd odvoláva na iné rozsudky a vec, ktorá sa rieši pred súdnym dvorom (C-504/10)

ignoruje. Uviedla, ţe z napadnutého rozsudku vidieť, ţe súd si osvojil veľkú svojvôľu pri

rozhodovaní a svojim rozsudkami umelo vyrobili schému, ako neuznať odpočítanie DPH.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. októbra 2011 na odvolanie

ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, ţe podľa

aktuálnej informácie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky konanie

o prihláške k vynálezu č. 5017-2007 podanej dňa 26. februára 2007, ktorou ţalobkyňa

a ostatní spoluprihlasovatelia deklarovali svoje právo na riešenie, ktoré bolo predmetom

fakturácie a z nej uplatneného sporného odpočítania dane, je v zastavené (informácia

je dostupná aj na internetovej stránke ÚPV SR).

Ďalej ţalovaný poukázal na to, ţe podľa zmluvy č. 300807/TAL o prevode

spolumajiteľského podielu zo dňa 30. augusta 2007 bola odplata za prevod spolumajiteľského

podielu práv na riešenie určená z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 1/2007 v sume

258.000.000,- Sk a z dodatočného stanovenia všeobecnej hodnoty tohto majetku

(pre trojnásobnú prevádzku, a s tým spojené trojnásobné výsledky), ktoré ocenili tento

majetok celkove na sumu 774.000.000,- Sk. Stanovenie tejto hodnoty posudzovaného

nehmotného majetku na základe znaleckého posudku nebolo však bliţšie špecifikované.

Jediným kritériom bolo vyuţitie v trojsmennej prevádzke, pričom reálnosť vyuţitia

v trojsmennej prevádzke nebola odôvodnená napr. existenciou výrobnej prevádzky

s moţnosťou vyuţitia vynálezu a pod.. V zmluve o prevode práv nie je jednoznačne určené

ako, kedy (a či vôbec) dôjde reálne k úhrade za deklarovaný prevod práv. Ţalobkyňa si však

nárokuje odpočítanie DPH z takéhoto faktúrou a zmluvou deklarovaného plnenia, na základe

6

čoho vykázala v daňovom priznaní nadmerný odpočet a poţadovala jeho vyplatenie

zo štátneho rozpočtu. Poukázal na to, ţe dodávateľ fakturovaného plnenia obchodná

spoločnosť V.V., s. r. o., daň na výstupe z fakturovaného plnenia nezaplatila, za túto

spoločnosť zmluvu zo dňa 30. augusta 2007 podpísal ako splnomocnený zástupca Ing. I.

a vystavil aj faktúru č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007, ako aj všetky predloţené

dohody súvisiace s prevodom práva na riešenie. Následne bola spoločnosť V.V., s. r. o.

zrušená bez likvidácie a z obchodného registra bola ex offo vymazaná od 07. augusta 2008.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe aj iní spoluprihlasovatelia patentovej prihlášky PP 5017-2007 zo

dňa 26. februára 2007 si obdobným spôsobom a aj opakovane uplatňovali odpočítanie dane za

zdaňovacie obdobie rokov 2007, 2008: T.T., s. r. o. – za august 2007 (je predmetom tejto

ţaloby) a za september 2007, T., s. r. o. za júl a september 2007, V., s. r. o za august,

september, október 2007 a za I.Q 2008, P., s. r. o. za júl 2007, T., s. r. o. za IV.Q 2008.

Ţalovaný ďalej poukazoval na to, ţe spoluprihlasovatelia k patentovej prihláške

PP 5017/2007 zo dňa 26. februára 2007, podľa výpisov z obchodného registra sú spoločnosti,

ktoré majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese Podháj 57, Banská Bystrica, resp. Majerská

cesta 49, Banská Bystrica a sú vzájomne personálne prepojené. Súčasne pričom poukazoval

na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-255/02 Halifax plc. a iní, podľa ktorého

šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, ţe bráni právu platiteľa dane na odpočet

DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú

zneuţitie. Preukázanie zneuţitia na jednej strane vyţaduje, aby predmetné plnenia napriek

formálnemu dodrţaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice

a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej

poskytnutie bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane

musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, ţe hlavný cieľ predmetných plnení je získať

daňovú výhodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s

a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať

úspech.

7

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/221/12055-93491/2009/991909-r zo dňa 06. augusta 2009. Týmto

rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica

č. /Simk zo dňa 25. marca 2009, ktorým správca dane rozhodol tak,

ţe ţalobkyni zníţil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

august 2007 o sumu 14.644,49 eura a priznal nadmerný odpočet v sume 31,54 eura,

z dodávateľskej faktúry č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 vystavenej dodávateľom -

obchodnou spoločnosťou V., s. r. o. za prevod spolumajiteľského podielu na základe zmluvy

o prevode spolumajiteľského podielu č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi

prevodcom spoločnosťou V., s. r. o. zastúpenou Ing. I. a nadobúdateľom spoločnosťou T.T.,

s. r. o. zastúpenej konateľom L., predmetom ktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu

veľkosti podielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4

patentového zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení

sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského a po oboznámení

sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia

v spojení s veta prvá nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem,

ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné, vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom

rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty spolu s právnymi závermi krajského súdu,

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam ţalobkyne uvedeným

v odvolaní dopĺňa nasledovné:

V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, ţe na Najvyššom súde Slovenskej

republiky sa viedlo konanie v obdobnej veci pod sp. zn. ţalobkyne obchodnej

spoločnosti T., s. r. o. proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, kde

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov

odvolania ako aj návrhu ţalobkyne, dospel k záveru, ţe ako súd poslednej inštancie je

postavený pred otázku rozporu medzi smernicou Rady ES a vnútroštátnym právnym

predpisom ( o dani z pridanej hodnoty /ďalej len „zákon o DPH“/

a o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „patentový zákon“/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal pochybnosti, či sú v súlade s poţiadavkami účinného

prebratia smernice ustanovenia zákona o DPH a patentového zákona, podľa ktorých sú príjmy

z vynálezu zúţené len na prímy z jeho vyuţívania.

S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyváţený výklad

právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom

daňového subjektu a vzhľadom k argumentom predloţeným účastníkmi počas konania a tieţ

s ohľadom na zavedenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ohľadne pouţiteľnosti

práva Európskej únie v právnych poriadkoch členských štátov (rozsudok Súdneho dvora ES

z 21. februára 2006, C-255/02 Halifax plc. a iní), keď plnenia predstavujúce základ práva

ţalobkyne na odpočet DPH boli vykonané s cieľom získať daňovú výhodu. Preto sa vo veci

pod sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny dvor Európskej

únie s otázkami, či je v súlade s článkom 2 bod 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS

zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní

z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ustanovenie, podľa ktorého platiteľ môţe

odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely

svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, ak nadobudnutú sluţbu

ţalobkyňa ako spoluprihlasovateľka vynálezu, na ktorý nebol ešte udelený patent, uţ mala

ex lege právo samostatne vyuţívať vynález, ktorý je predmetom patentu ako celok; či obstojí

v zmysle Šiestej smernice výklad, ţe uţ existujúce zákonné právo platiteľa na autonómne

vyuţívanie patentu spôsobuje právnu nemoţnosť pouţiť sluţbu na dodávky tovarov a sluţieb

ako platiteľa, a ţe tým došlo k právnej konzumpcii nadobudnutej sluţby, a či má na zneuţitie

práva platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe podľa rozsudku Súdneho dvora ES

z 21. februára 2006, C-255/02 Halifax plc. a iní vplyv aj skutočnosť, ţe v prípade ako ide

vo veci samej, ešte vynález nie je zapísaný ako patent a iba sa prevádzajú podiely?.

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom Súdneho dvora (siedma komora)

z 27. októbra 2011 v predmetnej veci C-504/10 rozhodol, ţe zdaniteľná osoba sa v zásade

môţe domáhať práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej

9

na vstupe za poskytnutie sluţby za protihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umoţňuje

prevod spolumajiteľského podielu na právach k vynálezu, a ţe prináleţí vnútroštátnemu súdu,

aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia sluţby, o ktorú ide

vo veci samej určil, či došlo k zneuţitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, alebo nie.

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku tieţ uviedol, ţe na účely odpovede

na otázky poloţené Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţoval za potrebné

pripomenúť, ţe systém odpočítania stanovený smernicou má za cieľ celkovo zmierniť záťaţ,

ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho

hospodárskych činností. Spoločný systém DPH má teda zabezpečovať úplnú daňovú

neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo ich výsledky,

pod podmienkou, ţe tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH (pozri rozsudky

z 22. februára 2011, Abbey National, C-408/98, Zb. s. I-1361, bod 24; z 08. februára 2007,

Investrand, C-435/05, Zb. s. I-1315, bod 22, a z 29. októbra 2009, NCC Construction

Danmark, C-174/08, Zb. s. I-10567, bod 27).

Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto podľa

Súdneho dvora Európskej únie predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému

systému SPH a ktorú v zásade nemoţno obmedziť (pozri rozsudky z 08. januára 2002,

Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s. I-81, bod 42; z 26. mája 2005, Kretztechnik, C-465/03,

Zb. s. I-4357, bod 33, ako aj z 15. apríla 2010, X Holding a Oracle Nederland, C-538/08

a C-33/09, Zb. s. I-3129, bod 37).

Súdny dvor Európskej únie vyslovil názor, ktorý je plne aplikovateľný aj na danú vec,

a to, ţe zdaniteľná osoba sa môţe v dôsledku toho dovolávať odpočítania celej DPH, ktorá

zaťaţila tovary a sluţby nadobudnuté na účely výkonu jej zdaniteľných činností. Pokiaľ ide

o spor v danej veci Súdny dvor Európskej únie uviedol, ţe prevod spolumajiteľského podielu

na vynáleze v zásade môţe predstavovať hospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek

tomu, ţe tento vynález nebol zapísaný ako patent. Z toho vyplýva, ţe pri takejto transakcii

môţe vyniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe. Pokiaľ ide

o úmysly sledované dotknutými prevádzkovateľmi, je potrebné dodať, ţe otázka, či prevod,

o ktorý ide vo veci samej, bol vykonaný iba s cieľom získať daňovú výhodu, nie je vôbec

relevantná na určenie, či predstavuje dodávku tovarov alebo poskytnutie sluţieb v zmysle

relevantných ustanovení smernice (rozsudok University of Huddersfield). V dôsledku toho

je potrebné na prvú a druhú poloţenú otázku odpovedať tak, ţe zdaniteľná osoba sa v zásade

10

môţe domáhať práva na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie

sluţby za protihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umoţňuje prevod

spolumajiteľského podielu na právach k vynálezu.

Pokiaľ ide o aplikovateľnosť rozsudku Súdneho dvora ES z 21. februára 2006,

C-255/02 Halifax plc., Súdny dvor Európskej únie pripomenul, ţe boj proti podvodom,

daňovým únikom a prípadným zneuţitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou (pozri

rozsudky Halifax a i., ako aj Gemeente Leusden a Holin Groep, z 29. apríla 2004 C-487/01

a C-7/02, Zb.). Zásada zákazu zneuţívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých

konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú

výhodu (pozri rozsudok Ampliscientifica a Amplifin, z 22. mája 2008, C-162/07 Zb.). Súdny

dvor v tejto súvislosti citovaného rozsudku Halifax a i. konštatoval, ţe v oblasti DPH

si preukázanie zneuţívajúceho konania vyţaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia

napriek formálnemu dodrţaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach

smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej

výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami

a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, ţe hlavný cieľ

predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Pokiaľ ide o vec samu, Súdny dvor uviedol,

ţe prináleţí vnútroštátnemu súdu, aby posúdil všetky relevantné okolnosti sporu s cieľom

určiť, či vzhľadom na judikatúru pripomenutú v rozsudku Súdneho dvora, moţno na účely

DPH transakciu, o akú ide vo veci samej, povaţovať za zneuţívajúce konanie. Uvedené

okolnosti zahŕňajú najmä skutočnosť, ţe predmetný vynález ešte nebol zapísaný ako patent,

právo spojené s uvedeným vynálezom má viacero osôb, z ktorých väčšina má sídlo na tej istej

adrese a sú zastúpené tou istou fyzickou osobou, DPH splatná na vstupe nebola zaplatená

a spoločnosť, ktorá previedla spolumajiteľský podiel, bola zrušená bez likvidácie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov a argumentácie Súdneho dvora Európskej

únie uvedených v jeho rozsudku z 27. októbra 2011 sp. zn. C-504/10, ktoré si najvyšší súd

vzhľadom na rovnaké skutkové okolnosti prípadu a rovnaké právne posúdenie

osvojil aj v danej veci, keď dospel k rovnakému záveru ako v konaní vedenom

pod sp. zn. , ţe moţnosťou započítať DPH splatnej za prevod spolumajiteľského

podielu pokiaľ ide o právo na riešenie ešte predtým, neţ bol vynález zapísaný do registra

sa mení právne postavenie ţalobkyne nielen pokiaľ ide o právo vyuţívať vynález, ale

aj vzhľadom na všetky ostatné relevantné faktory. Nadobúdateľ musí mať v zásade právo

na odpočet DPH, pokiaľ objektívnymi dôkazmi predloţí úmysel vykonávať hospodársku

činnosť. Aj v prípade, ak vlastník podielu na práve na riešenie má uţ zo zákona právo

11

vyuţívať vynález v celom rozsahu, nadobudnutím ďalšieho spolumajiteľského podielu

sa mení jeho právne postavenie a nadobudnutie ďalšieho spolumajiteľského podielu

predstavuje prípravnú činnosť, ktorá podlieha DPH. Vzhľadom na uvedené, uţ existujúce

zákonné právo platiteľa na autonómne vyuţívanie patentu nespôsobuje právnu konzumpciu

nadobudnutej sluţby. Avšak vychádzajúc z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej

únie vyplýva, ţe vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (ţalobkyni) iba

v prípade, ţe neexistujú podvodné alebo zneuţívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej

výhody.

Vzhľadom na uvedené bolo teda povinnosťou krajského súdu osobitne sa vysporiadať

s otázkou, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia sluţby, o ktorú

ide vo veci samej, došlo k zneuţitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH zaplatenej

na vstupe, alebo nie.

Podľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd v danej veci otázkou zneuţitia práva

náleţite zaoberal a vychádzajúc z dostatočných skutkových podkladov dospel aj k správnemu

k záveru, ţe okolnosti daného prípadu prevodu spolumajiteľského podielu na základe zmluvy

o prevode spolumajiteľského podielu č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi

prevodcom spoločnosťou V., s. r. o., zastúpenou Ing. I. a nadobúdateľom spoločnosťou T.T.,

s. r. o., zastúpenej konateľom L., predmetom ktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu

veľkosti podielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4

patentového zákona, nepochybne svedčia skutočnosti, ţe hlavným cieľom daného prevodu

spolumajiteľského podielu bolo získanie daňovej výhody. S týmto názorom krajského súdu

sa najvyšší súd stotoţnil v celom rozsahu, keď tomuto nasvedčuje nepochybné personálne

prepojenie medzi spoluprihlasovateľmi patentovej prihlášky PP 5017-2007, nešpecifikovaná

hodnota práva na riešenie, nezaplatenie dane na vstupe dodávateľom obchodnou

spoločnosťou V., s. r. o., jej následne zrušenie bez likvidácie, nepreukázanie predmetu

činnosti majúcej za cieľ vyuţitie predmetného patentu a napokon v neposlednom rade

aj zastavenie konania o prihláške predmetného patentu na Úrade priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne, vznesené v odvolaní nemoţno povaţovať

za opodstatnené.

Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom

na podanie ţaloby ţalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol

12

svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné

a nezistil v tomto rozhodnutí ani ţiaden rozpor s daňovými predpismi ani judikatúrou

Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá s , tak, ţe účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala

a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková