Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 162/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., bytom V., zastúpeného advokátkou JUDr. E.

Ľ., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení

s Slovenskej postupom a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky

č. 685 zo 7. marca 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2005

doručená sťažnosť JUDr. S. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva podľa v spojení s

(ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„súdna rada“) č. 685 zo 7. marca 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«... dňa 14. 11. 2004 sa prihlásil do výberového konania, vyhláseného pre výber

sudcov Špeciálneho súdu (...) a po splnení všetkých požadovaných predpokladov, žiadaných

predsedom výberovej komisie, sa ustanovil na výberové konanie dňa 16. 2. 2005, ale jej

predseda mu oznámil, že ho do tohto konania nepripúšťajú, a to bez uvedenia akéhokoľvek

dôvodu. Sťažovateľ sa preto listom z 19. 2. 2005 opätovne domáhal oznámenie príčin, pre

ktoré sa nemohol zúčastniť výberového konania, ale predseda výberovej komisie (dr. H. S.)

ani na túto žiadosť nereagoval. Sťažovateľ potom listom z 3. 3. 2005 informoval Súdnu radu

o protiústavnom konaní výberovej komisie so žiadosťou, aby v dôsledku toho „anulovali“

jej rozhodnutie, lebo v opačnom prípade sa bude musieť obrátiť na Ústavný súd SR o

ochranu svojich práv. Súdna rada SR aj napriek tomu na zasadnutí konanom 7. 3. 2005,

hlasovaním schválila JUDr. J. H. za kandidáta na vymenovanie do funkcie sudcu

Špeciálneho súdu (...).»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že:

«1. Právomoc predkladať návrhy na kandidáta na sudcu Špeciálneho súdu

zveruje Súdnej rade SR. Je nesporné, že postup pri navrhovaní kandidáta na sudcu

Špeciálneho súdu, je integrálnou súčasťou uplatňovania základného práva občanov

na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4

). Ide o procesný postup (konanie), ktorý musí rešpektovať ústavný príkaz vyjadrený

v dikcii („za rovnakých podmienok“) – viď. , ,

ap.

2. V právnom štáte ( ) je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci,

vrátane Súdnej rady, postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu

svojho postupu, smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo

základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní

základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha

v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.

Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti

každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom

základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo

alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva

alebo slobody ().

3. Súdna rada mala preto povinnosť ústavne súladným spôsobom uplatniť kritériá

a požiadavky, vyplývajúce z ust. pre posudzovanie výberového konania

a jej výsledku, vo forme predloženia len jedného kandidáta na voľbu sudcu Špeciálneho

súdu, a to aj vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorý bol bezdôvodne, resp. bez relevantných

dôvodov - ktoré sme sa doteraz nedozvedeli - vylúčený z výberového konania a tým

aj z voľby pred Súdnou radou na výber najvhodnejšieho kandidáta pre Špeciálny súd. (...)

Navrhujeme preto, aby ústavný súd prednostne prerokoval túto sťažnosť a

A) podľa odložil vykonateľnosť uznesenia Súdnej

rady č. 685 zo 7. marca 2005 o schválení návrhu predložiť prezidentovi SR na vymenovanie

za sudcu Špeciálneho súdu JUDr. J. H., a potom prijal nález:

1. Základné právo JUDr. S. C. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa

v spojení s , postupom pri jeho schvaľovaní za kandidáta na

funkciu sudcu Špeciálneho súdu a rozhodovaním Súdnou radou SR porušené bolo.

2. Uznesenie Súdnej rady č. 685 zo 7. 3. 2005 sa zrušuje a vec vracia Súdnej rade SR

na ďalšie konanie.

3. JUDr. S. C. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ktoré mu

Súdna rada zaplatí do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. JUDr. S. C. sa priznáva náhrada trov konania v sume 6.500 Sk, ktoré mu zaplatí

Súdna rada do 2 mesiacov od doručenia nálezu, na účet JUDr. E. Ľ., B.»

K sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril predseda súdnej rady podaním zo 14. apríla 2005,

z ktorého okrem iného vyplýva:

«Súdna rada vyslovila svoj súhlas s kandidátmi na členov výberovej komisie

na funkciu predsedov senátov a funkcie sudcov Špeciálneho súdu na svojom zasadnutí dňa

2. februára 2004 uznesením č. 304.

Podľa zápisnice (priloženej k výzve Ústavného súdu SR) výberové konanie

na obsadenie funkcie sudcu Špeciálneho súdu 16. februára 2005 uskutočnila

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky výberová komisia zložená z členov

a predsedu, s ktorými vyslovila svoj súhlas súdna rada uznesením č. 304 z

2. februára 2004.

Súdna rada je podľa konštatovania Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci

„ústavným orgánom, ktorý zabezpečuje nezávislé postavenie súdnej moci

vo vzťahu k iným orgánom štátu“. Aj keď výberová komisia nie je „iným orgánom štátu“

je inštitútom kreovaným iným orgánom štátu, a to v tomto prípade ministrom

spravodlivosti. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 151 c) ods. 1 zákona

č. o sudcoch a prísediacich minister túto komisiu kreoval so súhlasom

súdnej rady. Súdna rada pri zabezpečení nezávislého postavenia súdnej moci môže využívať

len právomoci, ktoré jej expressis verbis vymedzila a príslušné

zákony. Súdna rada nie je orgánom, do pôsobnosti ktorého patrí preskúmavanie ústavnosti,

zákonnosti alebo správnosti postupu výberovej komisie; nie je ani orgánom nadriadeným

výberovej komisii a ani nezriaďuje výberové komisie na uskutočňovanie výberového

konania na funkciu sudcu alebo na funkciu Špeciálneho súdu. Konanie pred výberovou

komisiou je vo vzťahu ku konaniu pred súdnou radou konaním samostatným.

Z toho dôvodu (nedostatku kompetencie) súdna rada nemohla rozhodovať o žiadosti

JUDr. S. C. zo 4. marca 2005 o anulovanie výberového konania na sudcu Špeciálneho súdu

uskutočneného 16. februára 2005. Žiadosť JUDr. S. C. súdna rada vzala na vedomie. (...)

Súdnej rade nebol doručený žiadny návrh ministra spravodlivosti na pridelenie

JUDr. S. C. na Špeciálny súd. V prípade, ak by takýto návrh bol súdnej rade doručený,

súdna rada v procese rozhodovania o tomto návrhu by rovnako ako v prípade návrhu

ministra spravodlivosti na vymenovanie a pridelenie sudcu JUDr. J. H. skúmala či sú

splnené všetky zákonné predpoklady na vymenovanie a pridelenie JUDr. S. C. na Špeciálny

súd.

Z uvedených dôvodov, preto vo vzťahu k postupu súdnej rady námietku sťažovateľa,

že „celý proces navrhovania kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu je poznačený

nerovným prístupom súdnej rady k sťažovateľovi“ možno považovať za nereálnu, účelovo

vykonštruovanú a snažiacu sa odôvodniť údajné porušenie jeho práva na prístup k voleným

a iným verejným funkciám, ktoré občanovi zaručuje čl. 30 ods. 4 v pojení s čl. 12 ods. 2

.

Medzi postupom súdnej rady v procese rozhodovania o návrhu ministra

spravodlivosti na vymenovanie a pridelenie sudcu JUDr. J. H. a námietkami porušenia

práva JUDr. S. C. zaručeného v sťažnosti JUDr.

S. C. nie je a ani nemôže byť priama príčinná súvislosť, a preto ju považuje súdna rada za

zjavne neopodstatnenú a z toho dôvodu ju navrhuje na predbežnom prerokovaní na

neverejnom zasadnutí v celom rozsahu odmietnuť.»

Stanovisko predsedu súdnej rady bolo doručené na vyjadrenie právnej zástupkyni

sťažovateľa, ktorá v lehote určenej ústavným súdom nevyužila právo vyjadriť sa k nemu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnený návrh

je potrebné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na konanie (, , ,

).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ prihláškou doručenou

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 15. novembra 2004 sa prihlásil

do výberového konania vyhláseného pre výber sudcov Špeciálneho súdu a pozvánkou

č. 2775/05-60/20 z 31. januára 2005 bol na uvedené výberové konanie pozvaný

na 16. február 2005. Z uznesenia súdnej rady č. 685 zo 7. marca 2005 vyplýva, že súdna

rada schválila iného navrhnutého kandidáta na vymenovanie do funkcie sudcu Špeciálneho

súdu.

Podstata sťažnosti spočíva v tom, že podľa sťažovateľa jeho základné právo podľa

v spojení s bolo porušené postupom pri jeho schvaľovaní

za kandidáta na funkciu sudcu Špeciálneho súdu a rozhodovaním súdnou radou, keď

sa riadne prihlásil do výberového konania na sudcu Špeciálneho súdu, do výberového

konania nebol pripustený a súdna rada aj napriek uvedenému akceptovala výsledky takéhoto

výberového konania.

Podľa „Občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným funkciám“.

Z citovaného ustanovenia vyplýva tiež právo za rovnakých

podmienok mať prístup k funkcii sudcu, resp. uchádzať sa o funkciu sudcu. Treba však

zdôrazniť, že obsahom tohto práva nie je právny nárok na získanie uvedenej funkcie, lebo

tento vzniká až vtedy, keď uchádzač splnil v procese prístupu všetky predpísané

podmienky.

Ústavný súd súčasne uvádza, že základné právo podľa

nevylučuje, aby rovnaký prístup (proces rovnakého prístupu) k voleným a iným verejným

funkciám nemohol byť rozdelený na viaceré etapy, pričom dosiahnutý výsledok v jednej

z nich je predpokladom pre postúpenie do druhej (ďalšej z nich). Podstatné je, aby v každej

z týchto etáp bol rešpektovaný príkaz ústavnej normy vyplývajúcej z ,

t. j. aby so všetkými uchádzačmi, ktorí sa v nich nachádzajú, resp. ktorí sa do nich dostali,

bolo zaobchádzané rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, a aby tiež voči

všetkým uchádzačom boli rovnakým spôsobom uplatňované podmienky, splnenie ktorých

je nevyhnutné pre postup do ďalšej etapy výberového konania ().

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že v procese prístupu

k funkcii sudcu z hľadiska časového ide o:

a) výberové konanie;

b) prerokovanie návrhu úspešného kandidáta z výberového konania a rozhodnutie

o ňom na zasadnutí súdnej rady a v prípade návrhu, ktorý získal potrebný počet hlasov, jeho

predloženie prezidentovi a

c) menovanie kandidáta prezidentom do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

[aby sa mohol ujať funkcie, musí ešte zložiť a podpísať sľub v zmysle § 10 zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)].

Kandidát, ktorý nesplní podmienky predchádzajúceho štádia, nemôže ísť do štádia

ďalšieho ().

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva postupom

a uznesením súdnej rady č. 685 zo 7. marca 2005.

Podmienky na vymenovanie kandidáta do ústavnej funkcie sudcu sú obsiahnuté

najmä v a 2 a , , a zákona o sudcoch.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o sudcoch je jedným zo zákonných predpokladov

na vymenovanie sudcu úspešné absolvovanie výberového konania.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o sudcoch výberové konanie uskutočňuje výberová

komisia.

Podľa o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej

prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

kandidát na funkciu sudcu Špeciálneho súdu musí spĺňať ďalšie podmienky vymenovania

alebo pridelenia na Špeciálny súd, a to: dovŕšenie 35 rokov a vyjadrenie Národného

bezpečnostného úradu, že sudca je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými

skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

Podľa § 151c ods. 1 zákona o sudcoch do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom

súde výberové konanie na Špeciálny súd na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu

vyhlási minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)

a uskutoční ho výberová komisia, ktorej členov vymenuje zo sudcov minister spravodlivosti

po predchádzajúcom súhlase súdnej rady. Na výberové konanie na Špeciálny súd sa použijú

primerane ustanovenia § 28 a § 29 zákona o sudcoch.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že subjektom vyhlasujúcim výberové konanie

na sudcu Špeciálneho súdu je minister spravodlivosti.

Súdna rada v procese prístupu k funkcii sudcu Špeciálneho súdu uplatňuje svoju

právomoc podľa § 151c ods. 1 zákona o sudcoch a následne jej právomoc nastupuje

až po splnení podmienky úspešného výberového konania.

Z uvedeného vyplýva, že súdna rada sa reálne dostane do kontaktu s kandidátom,

ktorý sa zaujíma o funkciu sudcu Špeciálneho súdu, až po splnení zákonných predpokladov

podľa § 5 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o sudcoch vrátane úspešného absolvovania

výberového konania. Čo však nie je prípad sťažovateľa, ktorý absolvoval prvú etapu

výberového konania, v rámci ktorej sa prihlásil do výberového konania a predložil

požadované doklady, a vzhľadom na rozhodnutie výberovej komisie nezískal potrebnú

podporu jej členov, a preto sťažovateľ nepostúpil do ďalšej etapy samotného výberového

konania, v rámci ktorej sa uskutočnilo konanie (písomné, resp. ústne) s tými kandidátmi

na funkciu sudcu Špeciálneho súdu, ktorí získali potrebnú podporu členov výberovej

komisie. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa na rokovanie súdnej rady ani nedostal

z dôvodu nesplnenia podmienky úspešného výberového konania.

Za daných okolností súdna rada nie je subjektom spôsobilým porušiť základné právo

sťažovateľa podľa , pretože súdna rada nevyhlasuje výberové konanie na

sudcu Špeciálneho súdu a do samotného procesu prípravy a organizovania výberového

konania na funkciu sudcu Špeciálneho súdu aktívne vstupuje len uplatnením právomoci

podľa § 151c ods. 1 zákona o sudcoch, teda po splnení podmienky úspešného výberového

konania, ktoré sťažovateľ už neabsolvoval.

Vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdením sťažovateľa a reálnym

postavením súdnej rady a jej úlohami počas priebehu procesu prístupu k funkcii sudcu

Špeciálneho súdu, ako aj jej rozhodnutím ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Ďalšiu časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal postup súdnej rady,

že sa nezaoberala jeho žiadosťou, ktorou spochybnil celé výberové konanie, ústavný súd

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek tomu, že v konaní pred ústavným

súdom bol kvalifikovane zastúpený advokátkou, jeho sťažnosť v tejto časti neobsahovala

zákonom predpísané náležitosti, absencia ktorých bráni ústavnému súdu v jej predbežnom

prerokovaní.

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti neuviedol úplný, jasný a zrozumiteľný petit - návrh

na rozhodnutie vo veci samej ( ), ktorým je ústavný súd

v rámci konania o sťažnosti viazaný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005