Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 240/05
PDF · 241.81 KB
No categories available
III. ÚS 240/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda
Báránya prerokoval sťažnosť Z. Š., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K.,
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1264/01,
a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10 C 1264/01 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e vo veci sp. zn. 10 C 1264/01 konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Z. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk
(slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý
zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť Z. Š. trovy právneho zastúpenia
v sume 5 200 Sk (slovom päťtisícdvesto slovenských korún) na bankový účet právnej
zástupkyne JUDr. M. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnosti Z. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta
2005 doručená sťažnosť Z. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1264/01.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 240/05-12 z 24. augusta 2005 prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie.
Sťažovateľka uviedla, že 17. decembra 2001 podala návrh na začatie konania voči
svojmu bývalému zamestnávateľovi za neoprávnené zrážky zo mzdy. Vo veci podala
niekoľko návrhov na vykonanie dokazovania, ako aj sťažnosti na postup v konaní.
Nekonaním okresného súdu boli porušené jej základné práva a slobody zaručené ústavou
a dohovorom. Od začiatku konania v decembri 2001 až do 4. júna 2004, keď sa uskutočnilo
jediné pojednávanie vo veci, sa konania odporca nezúčastnil a okresný súd sa zaoberal
len jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Od 1. júla 2004, keď jej bolo
na vyjadrenie zaslané vyjadrenie odporcu, súd opätovne vyše roka nekoná. V zmysle § 117
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby
zabezpečil splnenie účelu pojednávania a aby boli vykonané urýchlené dôkazy. Okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1264/01 nepostupoval a nepostupuje v súlade s týmito
zásadami.
Sťažovateľka sa domnieva, že bola v konaní aktívna a nemala podiel na vzniknutých
prieťahoch. Prvé pojednávanie vytýčil okresný súd po dva a pol ročnej bezdôvodnej
nečinnosti, počas ktorej dokonca nerozhodol ani o pripustení rozšírenia jej žaloby, ani o jej
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvý termín pojednávania bol vytýčený len na
základe toho, že sa písomne sťažovala na postup okresného súdu. Okresný súd nemal žiadne
prekážky v postupe konania v zmysle § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
jej názoru rozsah zbytočných prieťahov okresného súdu predstavuje dĺžku 41 mesiacov
a naďalej trvá stav právnej neistoty.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:
„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo
vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo každej fyzickej
a právnickej osoby na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 10 C 1264/01 týmto súdom porušené.
Ústavný súd SR Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 1264/01 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov a súčasne mu zakazuje
pokračovať v porušovaní základného práva v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR a ľudského
práva a základnej slobody podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd SR priznáva Z. Š. primerané finančné zadosťučinenie vo výške
150.000,- Sk (...).
Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť trovy právnej služby advokátke
JUDr. M. K., K., vo výške 5.200,- Sk na jej účet (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu ústavného súdu.“
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 240/05-12 z 24. augusta 2005 prijal len sťažnosť
v rozsahu skúmania námietky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako
zjavne neopodstatnenú, teda v časti, kde sťažovateľka namietala porušenie svojich
majetkových práv.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý listom sp. zn. Spr 2399/05 z 23. septembra 2005 uviedol, že:
„Sťažovateľka, ktorá v konaní vystupuje ako žalobkyňa, podala žalobu na tunajšom
súde dňa 20. 12. 2001.
Dňa 21. 1. 2002 bola žalobkyni doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh.
Podaním doručeným súdu dňa 29. 1. 2002 požiadala žalobkyňa prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Dňa 27. 3. 2002 bola právnej zástupkyni doručená výzva na odstránenie vád podania
v zmysle § 43 ods. 2 O. s. p.
Podaním doručeným súdu 19. 9. 2002 právna zástupkyňa žalobkyne označila
žalovaného v zmysle živnostenského registra a to na základe výzvy súdu.
Prípisom zo dňa 6. 2. 2003 bola žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne vyzvaná na zaslanie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch s tým, aby ho v lehote 10 dní vyplnené a potvrdené vrátila súdu. Zároveň boli
vyzvané na zaslanie ešte jedného rovnopisu podania zo dňa 28. 1. 2002 o rozšírenie žaloby
za účelom doručenia protistrane.
Dňa 11. 3. 2003 doručila súdu právna zástupkyňa žalobkyne fotokópiu písomného
podania zo dňa 28. 1. 2002, ako aj potvrdenie o osobných majetkových a zárobkových
pomeroch žalobkyne.
Uznesením č. k. 10 C 1264/01-31 zo dňa 3. 6. 2004 súd priznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 4. 6. 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.
Dňa 28. 6. 2004 bolo doručené súdu stanovisko žalovaného k návrhu žalobkyne,
ktoré bolo doručené 12. 7. 2004 právnej zástupkyni žalobkyne na vyjadrenie.
Dňa 3. 9. 2004 právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu vyjadrenie k stanovisku
žalovaného.
Je pravdou, že od 24. 8. 2004 až 14. 9. 2005 súd vo veci neurobil žiaden úkon
smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Preto sťažnosť považujem za dôvodnú.
Dňa 14. 9. 2005 bol vytýčený termín pojednávania, ktorého sa sťažovateľka
nezúčastnila.
Ďalší termín pojednávania vo veci je 9. 11. 2005.
Prejednávaná vec nie je po právnej ani skutkovej stránke zložitá.“
Sťažovateľka aj predseda okresného súdu súhlasili s upustením od ústneho
pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovania veci nemožno od ústneho
pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu,
ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 1264/01 zistil nasledovný priebeh a stav
konania:
Sťažovateľka sa návrhom z 20. decembra 2001 podaným okresnému súdu domáhala
vydania 59 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia. K návrhu
predložila aj prílohy (pracovnú zmluvu, dohodu o hmotnej zodpovednosti, výzvu
na vrátenie plnenia).
Zákonná sudkyňa 7. januára 2002 vydala pokyn súdnej kancelárii vyžiadať
živnostenský list odporcu v lehote 7 dní. Prípis bol expedovaný 15. januára 2002
obchodnému registru súdu a toho istého dňa okresnému úradu, odboru živnostenskému
a ochrany spotrebiteľa, a zároveň od sťažovateľky vyžiadali rovnopis podaní spolu
s ďalšími listinnými dôkazmi.
Dňa 7. januára 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku 2 950 Sk.
Dňa 17. januára 2002 obchodný register oznámil okresnému súdu, že odporca nie je
registrovaný v evidencii.
Dňa 21. januára 2002 sťažovateľka predložila plnú moc na právne zastúpenie
advokátkou.
Dňa 29. januára 2002 sťažovateľka rozšírila žalobu a predložila okresným súdom
vyžiadané doklady (výkaz o zrážkach z platu).
Dňa 23. januára 2002 živnostenské oddelenie oznámilo okresnému súdu, že subjekt
nie je evidovaný.
Dňa 4. februára 2002 živnostenské oddelenie oznámilo, že zistilo evidenciu odporcu
a predložilo výpis z evidencie živnostníkov.
Dňa 22. marca 2002 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku na úpravu obchodného
mena žalovaného pod hrozbou zastavenia konania.
Dňa 28. marca 2002 sťažovateľka oznámila okresnému súdu obchodné meno
odporcu.
Dňa 9. septembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadla do spisu.
Dňa 19. septembra 2002 sťažovateľka oznámila adresu sídla odporcu.
Dňa 30. januára 2003 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku, aby predložila
podklady k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 14. februára 2003 bola okresnému súdu vrátená zásielka s tým, že adresát
je neznámy.
Dňa 5. marca 2003 okresný súd uložil sťažovateľke, aby predložila aktuálny výpis
živnostenského listu v lehote 10 dní, prípis bol expedovaný 11. marca 2003.
Dňa 5. marca 2003 okresný súd urgoval sťažovateľku, aby predložila vyplnené
tlačivo o majetkových pomeroch, ako i rovnopis rozšírenia žaloby. Okresný súd jej uložil
lehotu 10 dní na predloženie dokladov.
Dňa 11. marca 2003 sa sťažovateľka vyjadrila a predložila požadované doklady.
Dňa 20. marca 2003 sťažovateľka predložila výpis živnostenského listu odporcu.
Dňa 11. mája 2004 sťažovateľka urgovala vytýčenie pojednávania vo veci.
Dňa 13. mája 2004 zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie na 4. jún 2004.
Dňa 3. júna 2004 okresný súd rozhodol uznesením o odpustení súdnych poplatkov.
Dňa 26. mája 2004 advokátka žalovaného predložila okresnému súdu plnú moc
na zastupovanie.
Dňa 4. júna 2004 sa konalo vo veci pojednávanie za účasti sťažovateľky, jej
zástupkyne a zástupcu odporcu. Po výsluchu sťažovateľky bolo pojednávanie odročené
na neurčito s tým, že zástupca odporcu v lehote 20 dní predloží inventárne zápisy a hlásenie
z poisťovne. Sťažovateľke okresný súd uložil predložiť výplatné pásky na preukázanie
zrážok zo mzdy a oznámiť mená ďalších predavačiek.
Dňa 14. júna 2004 sťažovateľka oznámila okresnému súdu adresy svedkýň.
Dňa 28. júna 2004 sa odporca vyjadril k žalobe a predložil žiadané doklady.
Dňa 30. júna 2004 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii doručiť vyjadrenie
odporcu sťažovateľke.
Dňa 24. augusta 2004 okresný súd urgoval vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu
odporcu.
Dňa 3. septembra 2004 sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila sťažovateľka.
Dňa 12. januára 2005 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi.
Dňa 6. júla 2005 predseda okresného súdu vyžiadal vyjadrenie sudcu k sťažnosti
sťažovateľky.
Dňa 7. júla 2005 sa podpredseda okresného súdu vyjadril k sťažnosti.
Dňa 13. júla 2005 bol určený termín pojednávania na 14. september 2005.
Dňa 2. septembra 2005 zástupca odporcu žiadal o zmenu termínu pojednávania pre
dovolenku v zahraničí.
Dňa 14. septembra 2005 bolo pojednávanie vo veci odročené na 9. november 2005.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni
a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech
alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol
ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to
konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím
štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich
práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99).
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr.
rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02,
III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup
samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy
právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu bývalým zamestnávateľom sťažovateľky. Posudzovaná vec patrí
po právnej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o nárok
z pracovnoprávneho sporu, ktorý patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.
Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy
patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Predseda okresného súdu navyše
vo svojom stanovisku neuviedol ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol,
ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci, ba opačne konštatoval, že v konaní
sú prieťahy a sťažnosť je dôvodná.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto
súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k prieťahom
v konaní. Sťažovateľka podala prostredníctvom právneho zástupcu opakovane sťažnosť
na prieťahy v konaní okresného súdu, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu
predmetného konania.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu
okresného súdu došlo k porušeniu uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to
bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).
Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 28. marca 2002 do 30. januára
2003 (10 mesiacov), od 5. marca 2003 do 13. mája 2004 (14 mesiacov), od 24. augusta
2004 do 13. júla 2005 (10 mesiacov) ako obdobia, v ktorých došlo k zbytočným prieťahom
v posudzovanom konaní, a to v celkovej dĺžke 34 mesiacov.
Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním
všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá
sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).
Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených
obdobiach, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy, a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo
nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia zaviazal
okresný súd, aby v posudzovanom konaní konal, a to bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku nálezu).
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol
na celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého okresný súd nevykonal úkony v danej veci, ako aj
na okolnosť, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k zbytočným prieťahom
v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci považuje sumu 25 000 Sk pre
sťažovateľku za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ako aj
celkovú dĺžku konania, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala primerané finančné
zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel (body 3 a 5 výroku nálezu).
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre
ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného
na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred
ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke
náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom
a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon
je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana
základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005,
ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej
republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, t. j. náhrada trov za každý úkon právnej
pomoci predstavuje 2 501 Sk. Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné je vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.
Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk. Sťažovateľka
však žiadala priznať trovy v sume 5 200 Sk, ktorá nepresahuje stanovenú výšku trov
konania, a preto ústavný súd uznal trovy konania v tejto výške (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2005