Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 240/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda

Báránya prerokoval sťažnosť Z. Š., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K.,

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e vo veci sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Z. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk

(slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť Z. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 5 200 Sk (slovom päťtisícdvesto slovenských korún) na bankový účet právnej

zástupkyne JUDr. M. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Z. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2005 doručená sťažnosť Z. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 24. augusta 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uviedla, že 17. decembra 2001 podala návrh na začatie konania voči

svojmu bývalému zamestnávateľovi za neoprávnené zrážky zo mzdy. Vo veci podala

niekoľko návrhov na vykonanie dokazovania, ako aj sťažnosti na postup v konaní.

Nekonaním okresného súdu boli porušené jej základné práva a slobody zaručené

a dohovorom. Od začiatku konania v decembri 2001 až do 4. júna 2004, keď sa uskutočnilo

jediné pojednávanie vo veci, sa konania odporca nezúčastnil a okresný súd sa zaoberal

len jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Od 1. júla 2004, keď jej bolo

na vyjadrenie zaslané vyjadrenie odporcu, súd opätovne vyše roka nekoná. V zmysle § 117

ods. 1 je sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby

zabezpečil splnenie účelu pojednávania a aby boli vykonané urýchlené dôkazy. Okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. nepostupoval a nepostupuje v súlade s týmito

zásadami.

Sťažovateľka sa domnieva, že bola v konaní aktívna a nemala podiel na vzniknutých

prieťahoch. Prvé pojednávanie vytýčil okresný súd po dva a pol ročnej bezdôvodnej

nečinnosti, počas ktorej dokonca nerozhodol ani o pripustení rozšírenia jej žaloby, ani o jej

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvý termín pojednávania bol vytýčený len na

základe toho, že sa písomne sťažovala na postup okresného súdu. Okresný súd nemal žiadne

prekážky v postupe konania v zmysle a nasl. . Podľa

jej názoru rozsah zbytočných prieťahov okresného súdu predstavuje dĺžku 41 mesiacov

a naďalej trvá stav právnej neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48

ods. 2 , právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 a právo každej fyzickej

a právnickej osoby na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. týmto súdom porušené.

Ústavný súd SR Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov a súčasne mu zakazuje

pokračovať v porušovaní základného práva v zmysle článku 20 ods. 1 SR a ľudského

práva a základnej slobody podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR priznáva Z. Š. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

150.000,- Sk (...).

Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť trovy právnej služby advokátke

JUDr. M. K., K., vo výške 5.200,- Sk na jej účet (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu ústavného súdu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 24. augusta 2005 prijal len sťažnosť

v rozsahu skúmania námietky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, teda v časti, kde sťažovateľka namietala porušenie svojich

majetkových práv.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý listom sp. zn. Spr 2399/05 z 23. septembra 2005 uviedol, že:

„Sťažovateľka, ktorá v konaní vystupuje ako žalobkyňa, podala žalobu na tunajšom

súde dňa 20. 12. 2001.

Dňa 21. 1. 2002 bola žalobkyni doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh.

Podaním doručeným súdu dňa 29. 1. 2002 požiadala žalobkyňa prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa 27. 3. 2002 bola právnej zástupkyni doručená výzva na odstránenie vád podania

v zmysle

Podaním doručeným súdu 19. 9. 2002 právna zástupkyňa žalobkyne označila

žalovaného v zmysle živnostenského registra a to na základe výzvy súdu.

Prípisom zo dňa 6. 2. 2003 bola žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne vyzvaná na zaslanie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch s tým, aby ho v lehote 10 dní vyplnené a potvrdené vrátila súdu. Zároveň boli

vyzvané na zaslanie ešte jedného rovnopisu podania zo dňa 28. 1. 2002 o rozšírenie žaloby

za účelom doručenia protistrane.

Dňa 11. 3. 2003 doručila súdu právna zástupkyňa žalobkyne fotokópiu písomného

podania zo dňa 28. 1. 2002, ako aj potvrdenie o osobných majetkových a zárobkových

pomeroch žalobkyne.

Uznesením č. k. -31 zo dňa 3. 6. 2004 súd priznal žalobkyni

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 4. 6. 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 28. 6. 2004 bolo doručené súdu stanovisko žalovaného k návrhu žalobkyne,

ktoré bolo doručené 12. 7. 2004 právnej zástupkyni žalobkyne na vyjadrenie.

Dňa 3. 9. 2004 právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu vyjadrenie k stanovisku

žalovaného.

Je pravdou, že od 24. 8. 2004 až 14. 9. 2005 súd vo veci neurobil žiaden úkon

smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Preto sťažnosť považujem za dôvodnú.

Dňa 14. 9. 2005 bol vytýčený termín pojednávania, ktorého sa sťažovateľka

nezúčastnila.

Ďalší termín pojednávania vo veci je 9. 11. 2005.

Prejednávaná vec nie je po právnej ani skutkovej stránke zložitá.“

Sťažovateľka aj predseda okresného súdu súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovania veci nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu,

ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh a stav

konania:

Sťažovateľka sa návrhom z 20. decembra 2001 podaným okresnému súdu domáhala

vydania 59 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia. K návrhu

predložila aj prílohy (pracovnú zmluvu, dohodu o hmotnej zodpovednosti, výzvu

na vrátenie plnenia).

Zákonná sudkyňa 7. januára 2002 vydala pokyn súdnej kancelárii vyžiadať

živnostenský list odporcu v lehote 7 dní. Prípis bol expedovaný 15. januára 2002

obchodnému registru súdu a toho istého dňa okresnému úradu, odboru živnostenskému

a ochrany spotrebiteľa, a zároveň od sťažovateľky vyžiadali rovnopis podaní spolu

s ďalšími listinnými dôkazmi.

Dňa 7. januára 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku 2 950 Sk.

Dňa 17. januára 2002 obchodný register oznámil okresnému súdu, že odporca nie je

registrovaný v evidencii.

Dňa 21. januára 2002 sťažovateľka predložila plnú moc na právne zastúpenie

advokátkou.

Dňa 29. januára 2002 sťažovateľka rozšírila žalobu a predložila okresným súdom

vyžiadané doklady (výkaz o zrážkach z platu).

Dňa 23. januára 2002 živnostenské oddelenie oznámilo okresnému súdu, že subjekt

nie je evidovaný.

Dňa 4. februára 2002 živnostenské oddelenie oznámilo, že zistilo evidenciu odporcu

a predložilo výpis z evidencie živnostníkov.

Dňa 22. marca 2002 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku na úpravu obchodného

mena žalovaného pod hrozbou zastavenia konania.

Dňa 28. marca 2002 sťažovateľka oznámila okresnému súdu obchodné meno

odporcu.

Dňa 9. septembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadla do spisu.

Dňa 19. septembra 2002 sťažovateľka oznámila adresu sídla odporcu.

Dňa 30. januára 2003 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku, aby predložila

podklady k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 14. februára 2003 bola okresnému súdu vrátená zásielka s tým, že adresát

je neznámy.

Dňa 5. marca 2003 okresný súd uložil sťažovateľke, aby predložila aktuálny výpis

živnostenského listu v lehote 10 dní, prípis bol expedovaný 11. marca 2003.

Dňa 5. marca 2003 okresný súd urgoval sťažovateľku, aby predložila vyplnené

tlačivo o majetkových pomeroch, ako i rovnopis rozšírenia žaloby. Okresný súd jej uložil

lehotu 10 dní na predloženie dokladov.

Dňa 11. marca 2003 sa sťažovateľka vyjadrila a predložila požadované doklady.

Dňa 20. marca 2003 sťažovateľka predložila výpis živnostenského listu odporcu.

Dňa 11. mája 2004 sťažovateľka urgovala vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 13. mája 2004 zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie na 4. jún 2004.

Dňa 3. júna 2004 okresný súd rozhodol uznesením o odpustení súdnych poplatkov.

Dňa 26. mája 2004 advokátka žalovaného predložila okresnému súdu plnú moc

na zastupovanie.

Dňa 4. júna 2004 sa konalo vo veci pojednávanie za účasti sťažovateľky, jej

zástupkyne a zástupcu odporcu. Po výsluchu sťažovateľky bolo pojednávanie odročené

na neurčito s tým, že zástupca odporcu v lehote 20 dní predloží inventárne zápisy a hlásenie

z poisťovne. Sťažovateľke okresný súd uložil predložiť výplatné pásky na preukázanie

zrážok zo mzdy a oznámiť mená ďalších predavačiek.

Dňa 14. júna 2004 sťažovateľka oznámila okresnému súdu adresy svedkýň.

Dňa 28. júna 2004 sa odporca vyjadril k žalobe a predložil žiadané doklady.

Dňa 30. júna 2004 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii doručiť vyjadrenie

odporcu sťažovateľke.

Dňa 24. augusta 2004 okresný súd urgoval vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu

odporcu.

Dňa 3. septembra 2004 sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila sťažovateľka.

Dňa 12. januára 2005 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi.

Dňa 6. júla 2005 predseda okresného súdu vyžiadal vyjadrenie sudcu k sťažnosti

sťažovateľky.

Dňa 7. júla 2005 sa podpredseda okresného súdu vyjadril k sťažnosti.

Dňa 13. júla 2005 bol určený termín pojednávania na 14. september 2005.

Dňa 2. septembra 2005 zástupca odporcu žiadal o zmenu termínu pojednávania pre

dovolenku v zahraničí.

Dňa 14. septembra 2005 bolo pojednávanie vo veci odročené na 9. november 2005.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni

a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech

alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a základného práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr.

rozhodnutia sp. zn. , , , , ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy

právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na vydanie neoprávneného

majetkového prospechu bývalým zamestnávateľom sťažovateľky. Posudzovaná vec patrí

po právnej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o nárok

z pracovnoprávneho sporu, ktorý patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy

patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Predseda okresného súdu navyše

vo svojom stanovisku neuviedol ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol,

ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci, ba opačne konštatoval, že v konaní

sú prieťahy a sťažnosť je dôvodná.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k prieťahom

v konaní. Sťažovateľka podala prostredníctvom právneho zástupcu opakovane sťažnosť

na prieťahy v konaní okresného súdu, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu

predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

okresného súdu došlo k porušeniu uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to

bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 28. marca 2002 do 30. januára

2003 (10 mesiacov), od 5. marca 2003 do 13. mája 2004 (14 mesiacov), od 24. augusta

2004 do 13. júla 2005 (10 mesiacov) ako obdobia, v ktorých došlo k zbytočným prieťahom

v posudzovanom konaní, a to v celkovej dĺžke 34 mesiacov.

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá

sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených

obdobiach, tak ako jej ho zaručuje , a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia zaviazal

okresný súd, aby v posudzovanom konaní konal, a to bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol

na celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého okresný súd nevykonal úkony v danej veci, ako aj

na okolnosť, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k zbytočným prieťahom

v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci považuje sumu 25 000 Sk pre

sťažovateľku za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ako aj

celkovú dĺžku konania, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala primerané finančné

zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel (body 3 a 5 výroku nálezu).

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom

a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon

je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana

základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005,

ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej

republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, t. j. náhrada trov za každý úkon právnej

pomoci predstavuje 2 501 Sk. Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné je vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky č. , t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk. Sťažovateľka

však žiadala priznať trovy v sume 5 200 Sk, ktorá nepresahuje stanovenú výšku trov

konania, a preto ústavný súd uznal trovy konania v tejto výške (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005