Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)II. ÚS 26/08
PDF · 163.1 KB
No categories available
II. ÚS 26/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 26/08-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008
prerokoval sťažnosť Ing. D. B.-Č.j, PhD., S., zastúpenej advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci
namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
4 NcC 16/2007-94 z 3. októbra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. B.-Č., PhD. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra
2007 doručená sťažnosť Ing. D. B.-Č., PhD., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4
NcC 16/2007-94 z 3. októbra 2007. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že krajský súd
uznesením č. k. 4 NcC 16/07-94 z 3. októbra 2007 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) JUDr. D. B. nie je vylúčená z prerokovania
a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 39 C 325/06, ktorá sa týka
konania o návrhu na rozvod manželstva sťažovateľky.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru, pretože podľa nej doterajšie konanie okresného súdu v označenej veci
potvrdzuje niekoľkonásobné závažné pochybenia, nezákonné listinné dôkazy a zaujatý
postup sudkyne okresného súdu v jej neprospech (v sťažnosti postupne označené ako body
od 1 do 12). Ďalej sťažovateľka uvádza, že predseda okresného súdu nereagoval na jej
sťažnosť z 1. júna 2007, ktorá sa týkala uvedených skutočností (z príloh k sťažnosti
sťažovateľky vyplýva, že podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3238/07 zo
6. júna 2007 založil jej písomný návrh (námietku zaujatosti konajúcej sudkyne) ústne
prednesený jej právnym zástupcom na pojednávaní okresného súdu 23. mája 2006 do
súdneho spisu na ďalší procesný postup).
Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti namieta označené uznesenie krajského súdu,
ktoré podľa nej „...trpí aj závažnou vadou konania, pretože... odôvodnenie uznesenia
absolútne nereaguje na sťažovateľkou poukazované hrubé procesné porušenia v uvedenom
konaní, ale iba formálnym, vágnym, nevyčerpávajúcim a totálne nepresvedčivým spôsobom
sa snaží odôvodniť neodôvodniteľné a vyvrátiť nevyvrátiteľné, viacnásobné postupy
a pochybenia konajúcej sudkyne na prvostupňovom súde“.
Sťažovateľka preto žiada,
„... aby návrhu na jej vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci bola
definitívne vylúčená a aby po perfektnom a nespochybniteľnom stanovení miestne
príslušného súdu vo veci konať, vec bola pridelená elektronickým zariadením zákonnému
sudcovi!“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1) Základné právo sťažovateľky Ing. Bc. D. B.-Č., PhD., M. A., trvale bytom S.
upravené článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave uznesením vedeným pod číslom konania 4
NcC 16/2007-94 zo dňa 3. októbra 2007 bolo porušené.
2) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. októbra 2007 pod číslom
konania 4 NcC 16/2007-94 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie s podmienkou
prvoradého ustálenia miestne príslušného prvostupňového súdu.
3) Okresnému súdu Bratislava V. v konaní 39 C 325/2006 zakazuje pokračovať v
porušovaní základného práva na zákonného sudcu výdavky a zákonného práva na miestne
príslušný súd.
4) Sťažovateľke Ing. Bc. D. Bj-Č., PhD., M. A., priznáva trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v sume 4.500.- Sk, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaslať na
adresu advokáta JUDr. I. Ch., S. v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavný Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd
nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom
orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Sťažovateľka podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 4 NcC 16/2007 z 3. októbra
2007 a domáha sa jeho zrušenia z dôvodu straty dôvery v spravodlivé konanie pod vedením
označenej sudkyne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo
o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.
6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne oprávnený
a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní
zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového
stavu súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry
pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie
alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, I. ÚS 139/02,
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na spravodlivé
súdne konanie a v jeho rámci právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) je v občianskom súdnom konaní
garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania pre
zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako
„OSP“). Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je
však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal
takýto návrh podľa § 15 ods. 1 OSP, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh
podľa § 15 ods. 2 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/98).
Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. 4 NcC 16/07-94 z 3. októbra
2007, ktorým rozhodol, že sťažovateľkou namietaná sudkyňa okresného súdu nie je
vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. 39 C 325/2006, pričom
nezistil nijakú skutočnosť, ktorá by signalizovala, že krajský súd postupoval svojvoľne a
bez opory v zákone, resp. že iba rýdzo formálne prerokoval návrh sťažovateľky.
Z rozhodnutia vyplýva, že
„V danom prípade existenciu vyššie uvedených okolností krajský súd nezistil (krajský
súd má na zreteli zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva pozn.),
pretože zo strany odporkyne je námietka zaujatosti založená na jej subjektívnej domnienke o
zámernej budúcej neobjektívnosti rozhodnutia sudkyne, ktorú si vytvorila z jej postupu
v konaní, ktorý z jej pohľadu nie je správny, avšak z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
vznesenia námietky zaujatosti, nie je právne významný, pretože pokiaľ je procesný postup
sudcu v súlade so zákonom, tento nemá vplyv na jeho nestrannosť a nemôže byť ani
dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O. s. p.
Všetky doterajšie postupy a procesné úkony sudkyne totiž mali prípravný charakter a
upravovali vedenie konania smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej bez prieťahov, ktoré sú
jej ústavnou povinnosťou a nemožno ich hodnotiť tak, či smerovali v prospech alebo
neprospech niektorého z účastníkov, pretože išlo o procesné úkony upravené platným O. s.
p., ktoré sú ním predvídané a majú svoje účinky na priebeh konania. Z tohto pohľadu
v postupe sudkyne v súvislosti s pojednávaniami dňa 15. 12. 2006, 19. 1. 2007 a 23. 5.
2007, ktoré boli odročené, nemožno vidieť porušenie procesných práv odporkyne ako
účastníčky konania, ale ani z iných ňou nametaných dôvodov.“
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že krajský súd sa zaoberal
namietanými dôvodmi sťažovateľky, pričom záver o pochybnostiach o zaujatosti sudkyne
okresného súdu vyjadrený v uznesení (ktorým nevyhovel námietke sťažovateľky), vyvodil
z posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne
konanie a v jeho rámci práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že krajský súd v konaní o jej námietke zaujatosti sudkyne
okresného súdu uznesením č. k. 4 NcC 16/07-94 z 3. októbra 2007 neuznal ňou uvádzané
dôvody vylúčenia sudkyne. Súčasťou označeného základného práva nie je aj povinnosť
súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľkou, resp. povinnosť vyhovieť jej návrhu.
Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu č. k.
4 NcC 16/2007-96 z 3. októbra 2007 a namietaným porušením práva sťažovateľky na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľky po
jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2008