Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 26/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008

prerokoval sťažnosť Ing. D. B.-Č.j, PhD., S., zastúpenej advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci

namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-94 z 3. októbra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. B.-Č., PhD. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2007 doručená sťažnosť Ing. D. B.-Č., PhD., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4

NcC 16/2007-94 z 3. októbra 2007. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že krajský súd

uznesením č. k. -94 z 3. októbra 2007 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) JUDr. D. B. nie je vylúčená z prerokovania

a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. , ktorá sa týka

konania o návrhu na rozvod manželstva sťažovateľky.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru, pretože podľa nej doterajšie konanie okresného súdu v označenej veci

potvrdzuje niekoľkonásobné závažné pochybenia, nezákonné listinné dôkazy a zaujatý

postup sudkyne okresného súdu v jej neprospech (v sťažnosti postupne označené ako body

od 1 do 12). Ďalej sťažovateľka uvádza, že predseda okresného súdu nereagoval na jej

sťažnosť z 1. júna 2007, ktorá sa týkala uvedených skutočností (z príloh k sťažnosti

sťažovateľky vyplýva, že podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3238/07 zo

6. júna 2007 založil jej písomný návrh (námietku zaujatosti konajúcej sudkyne) ústne

prednesený jej právnym zástupcom na pojednávaní okresného súdu 23. mája 2006 do

súdneho spisu na ďalší procesný postup).

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti namieta označené uznesenie krajského súdu,

ktoré podľa nej „...trpí aj závažnou vadou konania, pretože... odôvodnenie uznesenia

absolútne nereaguje na sťažovateľkou poukazované hrubé procesné porušenia v uvedenom

konaní, ale iba formálnym, vágnym, nevyčerpávajúcim a totálne nepresvedčivým spôsobom

sa snaží odôvodniť neodôvodniteľné a vyvrátiť nevyvrátiteľné, viacnásobné postupy

a pochybenia konajúcej sudkyne na prvostupňovom súde“.

Sťažovateľka preto žiada,

„... aby návrhu na jej vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci bola

definitívne vylúčená a aby po perfektnom a nespochybniteľnom stanovení miestne

príslušného súdu vo veci konať, vec bola pridelená elektronickým zariadením zákonnému

sudcovi!“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľky Ing. Bc. D. B.-Č., PhD., M. A., trvale bytom S.

upravené článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave uznesením vedeným pod číslom konania 4

NcC 16/2007-94 zo dňa 3. októbra 2007 bolo porušené.

2) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. októbra 2007 pod číslom

konania -94 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie s podmienkou

prvoradého ustálenia miestne príslušného prvostupňového súdu.

3) Okresnému súdu Bratislava V. v konaní zakazuje pokračovať v

porušovaní základného práva na zákonného sudcu výdavky a zákonného práva na miestne

príslušný súd.

4) Sťažovateľke Ing. Bc. D. Bj-Č., PhD., M. A., priznáva trovy konania a trovy

právneho zastúpenia v sume 4.500.- Sk, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaslať na

adresu advokáta JUDr. I. Ch., S. v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavný Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

Sťažovateľka podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. októbra

2007 a domáha sa jeho zrušenia z dôvodu straty dôvery v spravodlivé konanie pod vedením

označenej sudkyne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.

6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne oprávnený

a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní

zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového

stavu súd vyvodil (). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na spravodlivé

súdne konanie a v jeho rámci právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

podľa dohovoru (podľa ) je v občianskom súdnom konaní

garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania pre

zaujatosť v zmysle ustanovení až 16 (ďalej ako

„OSP“). Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je

však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal

takýto návrh podľa , resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh

podľa ) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. -94 z 3. októbra

2007, ktorým rozhodol, že sťažovateľkou namietaná sudkyňa okresného súdu nie je

vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. , pričom

nezistil nijakú skutočnosť, ktorá by signalizovala, že krajský súd postupoval svojvoľne a

bez opory v zákone, resp. že iba rýdzo formálne prerokoval návrh sťažovateľky.

Z rozhodnutia vyplýva, že

„V danom prípade existenciu vyššie uvedených okolností krajský súd nezistil (krajský

súd má na zreteli zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva pozn.),

pretože zo strany odporkyne je námietka zaujatosti založená na jej subjektívnej domnienke o

zámernej budúcej neobjektívnosti rozhodnutia sudkyne, ktorú si vytvorila z jej postupu

v konaní, ktorý z jej pohľadu nie je správny, avšak z hľadiska posúdenia opodstatnenosti

vznesenia námietky zaujatosti, nie je právne významný, pretože pokiaľ je procesný postup

sudcu v súlade so zákonom, tento nemá vplyv na jeho nestrannosť a nemôže byť ani

dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci podľa

Všetky doterajšie postupy a procesné úkony sudkyne totiž mali prípravný charakter a

upravovali vedenie konania smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej bez prieťahov, ktoré sú

jej ústavnou povinnosťou a nemožno ich hodnotiť tak, či smerovali v prospech alebo

neprospech niektorého z účastníkov, pretože išlo o procesné úkony upravené platným O. s.

p., ktoré sú ním predvídané a majú svoje účinky na priebeh konania. Z tohto pohľadu

v postupe sudkyne v súvislosti s pojednávaniami dňa 15. 12. 2006, 19. 1. 2007 a 23. 5.

2007, ktoré boli odročené, nemožno vidieť porušenie procesných práv odporkyne ako

účastníčky konania, ale ani z iných ňou nametaných dôvodov.“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že krajský súd sa zaoberal

namietanými dôvodmi sťažovateľky, pričom záver o pochybnostiach o zaujatosti sudkyne

okresného súdu vyjadrený v uznesení (ktorým nevyhovel námietke sťažovateľky), vyvodil

z posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne

konanie a v jeho rámci práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že krajský súd v konaní o jej námietke zaujatosti sudkyne

okresného súdu uznesením č. k. -94 z 3. októbra 2007 neuznal ňou uvádzané

dôvody vylúčenia sudkyne. Súčasťou označeného základného práva nie je aj povinnosť

súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľkou, resp. povinnosť vyhovieť jej návrhu.

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu č. k.

-96 z 3. októbra 2007 a namietaným porušením práva sťažovateľky na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľky po

jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008