Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 324/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2008 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. R. Z., T., zastúpeného advokátkou Mgr. I. V., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. júna 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. R. Z. na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 20. júna 2006 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 20. júna 2006

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Ing. R. Z. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 (slovom

päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Banskej

Bystrici p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátke Mgr. I. V., Advokátska kancelária, B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. R. Z. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2006 doručená sťažnosť Ing. R. Z., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal v spojení

s (ďalej len „“) porušenie svojho základného

práva podľa a , ako aj porušenie svojich práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co

22/06.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -13 z 3. decembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa . Vo zvyšnej

časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,

aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania vo veci, a tiež k vecnej stránke

prijatej sťažnosti.

Podpredseda krajského súdu doručil 1. februára 2008 ústavnému súdu svoje

vyjadrenie. V ňom stručne popísal priebeh predmetného konania a k otázke rozhodovania

krajského súdu o trovách konania uviedol, že krajský súd konal v súlade s § 151 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“) a s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), „neporušil zákonný predpis, trovy

konania vyčíslil v správnej výške a zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy konania odporkyni

podľa ustanovenia “. Právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces tak podľa

jeho názoru nebolo porušené, a preto žiadal, aby sťažnosť sťažovateľa „bola zamietnutá“.

Podpredseda krajského súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Ústavný súd 4. februára 2008 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa na zaujatie

stanoviska vyjadrenie podpredsedu krajského súdu a súčasne ju požiadal o oznámenie,

či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 21. februára 2008 svoje

stanovisko, v ktorom zhodnotila vyjadrenie podpredsedu krajského súdu tak, že „len

konštatuje, že pri určovaní trov konania neporušil zákonný predpis, nevyjadruje sa však

ku skutočnosti, ktoré sú obsahom sťažovateľovho podania“. Zároveň oznámila, že spolu

so sťažovateľom netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Vzhľadom na odôvodnenie svojho uznesenia z predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti sťažovateľa sa ústavný súd pri jej meritórnom prerokovaní zameral iba na súlad

rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov prvostupňového

i odvolacieho konania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Z postavenia ústavného súdu v systéme súdnej moci vyplýva, že môže preskúmavať

len také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali,

alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, ).

1. Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že napadnutým rozsudkom krajský súd

priznal M. P. (ďalej len „odporkyňa“) náhradu trov odvolacieho konania v sume 63 428 Sk.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že pri výpočte sumy trov konania (ktorých

súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia) vychádzal krajský súd zo záveru, že predmet

konania je vyjadriteľný v peniazoch.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa i pred súdom odvolacím bola

neúčinnosť darovacej zmluvy. Predmetom tejto zmluvy bola nehnuteľnosť - byt.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ústavný súd zistil, že krajský súd zamenil predmet

konania s predmetom zmluvy, ktorej neúčinnosť žiadal v konaní sťažovateľ vysloviť.

Neúčinnosť právneho úkonu ako právny následok aplikácie ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov o odporovateľnosti

právnych úkonov nemožno vyjadriť v peniazoch v prípade, ak ide o právny úkon

charakterizovaný bezodplatnosťou. To platí, aj keď hodnota predmetu takéhoto právneho

úkonu je peňažne vyjadriteľná.

Ak predmet občianskeho súdneho konania nie je vyjadriteľný v peniazoch, konajúci

súd je pri výpočte sumy trov právneho zastúpenia úspešného účastníka povinný postupovať

dôsledne podľa § 11 ods. 1 vyhlášky. V opačnom prípade porušuje nielen uvedené

ustanovenie vyhlášky, ale v dôsledku toho aj ustanovenie zaväzujúce

konajúci súd priznať úspešnému účastníkovi náhradu iba takých trov konania, ktoré boli

potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Obmedzenie dané kritériom potrebnosti na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti neúspešnému účastníkovi sa vzťahuje aj na výšku sumy trov

konania. V prípade trov právneho zastúpenia advokátom túto sumu určujú ustanovenia

vyhlášky o tarifnej odmene a o hotových výdavkoch a náhradách za stratu času advokáta.

Ústavný súd už viackrát vyslovil názor (napr. , ), že obsah

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na spravodlivý proces nezávisle

od toho, či smeruje v neprospech účastníka alebo iného subjektu.

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná

vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom

konaní (). A contrario, ak všeobecný súd koná v rozpore s procesno-právnymi

predpismi upravujúcimi postupy v súdnom konaní, môže dôjsť k porušeniu práva

na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodovanie o náhrade trov konania treba považovať

za postup súdu regulovaný procesno-právnymi predpismi.

Berúc do úvahy svoju rozhodovaciu prax pri výklade ustanovení upravujúcich

právo na súdnu ochranu hodnotí ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu postup

krajského súdu spočívajúci v nerešpektovaní v spojení s

vyhlášky pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania ako odporujúci čl. 46 ods. 1

. Aj s ohľadom na rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzajúce z nemožnosti

vyčísliť predmet daného konania v peniazoch ústavný súd konštatuje, že vyvodené právne

závery krajského súdu boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné. To zakladá právomoc ústavného súdu vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu (1. bod výroku tohto nálezu),

napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie (2. bod výroku tohto nálezu).

Formulovaným právnym názorom ústavného súdu o vyjadriteľnosti predmetu

súdneho konania v peniazoch a o spôsobe aplikácie dotknutých ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a vyhlášky bude krajský súd v ďalšom konaní viazaný podľa § 56 ods. 6

.

2. V podanej sťažnosti v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania bola ďalej

namietaná skutočnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) aj v časti výroku o trovách prvostupňového konania, pričom podľa názoru

sťažovateľa okresný súd neaplikoval správne, keď mu v rozpore s touto

právnou normou uložil povinnosť uhradiť trovy konania odporkyni, a nie advokátovi ako jej

právnemu zástupcovi.

Z príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že vo výroku rozsudku č. k. -158

z 28. novembra 2005 okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť odporkyni trovy

konania v sume 8 576 Sk. Odporkyňa ako úspešný účastník konania bola v prvostupňovom

konaní zastúpená advokátom (JUDr. J. B., Advokátska kancelária, Z.). Z vyžiadaného

súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

namietal, že aj keď odporkyňa bola zastúpená advokátom, „prvostupňový súd uložil

v rozpore s ustanovením . povinnosť žalobcovi (sťažovateľovi – pozn.)

uhradiť trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia žalovanej (odporkyni –

pozn.)“ (č. l. 168).

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie , podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav

podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok odvolacieho súdu ( ). Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, III. ÚS

209/04).

Z odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu je zrejmé, že výrok

prvostupňového rozhodnutia bol napadnutý v celom rozsahu, teda aj v časti o povinnosti

náhrady trov konania (č. l. 165, bod II). So sťažovateľom nastolenou pochybnosťou

o zákonnosti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania sa mal krajský

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne vysporiadať, pretože tvorila základný

dôvod napadnutia tejto časti výroku rozsudku okresného súdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu však ústavný súd zistil,

že s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania

sa krajský súd ako súd odvolací vôbec nezaoberal, a teda neobjasnil žiaden skutkový

ani právny základ pre tú časť výroku svojho rozsudku, ktorou potvrdil výrok rozsudku

okresného súdu o trovách konania. Preto ústavný súd prihliadol aj v tejto časti sťažnosti

na sťažovateľovu námietku o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu, prisvedčil

jej a aj z tohto dôvodu vyslovil porušenie napadnutým rozsudkom

krajského súdu (1. bod výroku tohto nálezu) a využil postup podľa

(2. bod výroku tohto nálezu).

V ďalšom konaní tak bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia s námietkami sťažovateľa, ktoré vzniesol proti výroku rozsudku

okresného súdu o povinnosti nahradiť trovy konania.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa

garantovaného mu , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si bez bližšieho zdôvodnenia uplatnil v sume

500 000 Sk.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia

základného práva (). Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tak

prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva

alebo slobody nemožno napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením

do pôvodného stavu (, , ).

Vzhľadom na okolnosti uvedeného prípadu považoval ústavný súd za dostatočnú

a účinnú nápravu výrok ústavného súdu deklarujúci porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného , ako aj následné zrušenie rozhodnutia krajského súdu,

ktorým došlo k porušeniu týchto práv, a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd aj tejto časti sťažnosti nevyhovel (4. bod výroku nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 6 888 Sk a priložil aj

vyčíslenie trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu

predstavuje 164 Sk.

Ústavný súd nepripočítal k časti trov právneho zastúpenia znášaných sťažovateľom

v dôsledku zastúpenia právnou zástupkyňou daň z pridanej hodnoty, ktorá bola uvedená

vo vyčíslení predloženom spolu so sťažnosťou podanou ústavnému súdu, pretože súčasťou

príloh ústavnej sťažnosti nebola fotokópia osvedčenia o pridelení identifikačného čísla

pre daň z pridanej hodnoty. Ústavný súd tak nepovažoval za preukázané, či právna

zástupkyňa bola v čase poskytovania právnych služieb sťažovateľovi platiteľom dane

z pridanej hodnoty.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok

na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 v celkovej

sume 5 788 Sk (3. bod výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008