Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 44/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti I. B. a Ľ. B., obaja bytom S., zastúpených advokátom JUDr. T. S., T.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo I. B. a Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. B. a Ľ. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť I. B. a Ľ. B. spoločne a nerozdielne

trovy konania v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na

účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. B. a Ľ. B. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a právo na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 2. marca

2009 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia

priebehu napadnutého konania od doručenia žaloby (apríl 1996). Vo vyjadrení okresný súd

okrem iného uvádza:

„1. Predmet sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Podľa môjho názoru nejde

o skutkovo ani právne zložitú vec.

2. Prehľad procesných úkonov

- vec napadla na tunajší súd dňa 19. 4. 1996, vec vybavovala sudkyňa JUDr. K.

- prvé pojednávanie vo veci bolo 1. 7. 1996, ktoré bolo odročené z dôvodu nedostavenia sa

účastníkov konania

- ďalšie pojednávanie 14. 8. 1996 bolo odročené za účelom predvolania svedkov

- ďalšie pojednávanie 18. 9. 1996 bolo odročené za účelom predvolania svedkov

- - pojednávanie 9. 10. 1996 bolo odročené na neurčito za účelom ohliadky

- ohliadka vykonaná dňa 21. 11. 1996

- ďalšie pojednávanie 16. 12. 1996 - vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom

- na základe odvolania navrhovateľa bola vec uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa

13. 5. 1997 zrušená a vrátená prvostupňovému súdu na prejednanie

- dňa 16. 7. 1997 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. V. Z.

- pojednávanie 16. 4. 1999 odročené za účelom zistenia dedičských konaní právnych

predchodcov navrhovateľa

- pojednávanie 26. 5. 1999 odročené z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne

- pojednávanie 28. 6. 1999 odročené za účelom ohliadky

- termín ohliadky bol zrušený na základe žiadosti splnomocneného zástupcu odporcov

- v r. 2001 vec prevzala nová zákonná sudkyňa JUDr. M. V.

- 19. 4. 2001 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu vykonania ohliadky

- 15. 6. 2001 vykonaná ohliadka

- 27. 9. 2001 odročené pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania

- dňa 5. 3. 2002 vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. D. M.

- pojednávanie 29. 5. 2006 odročené za účelom predvolania splnomocneného zástupcu

navrhovateľa

- pojednávanie 10. 7. 2006 odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania

- písomná úprava sudkyne z 11. 7. 2006 - žiadaná správa zo S. H. a zaslanie listinných

dôkazov

- dňa 19. 2. 2009 opätovne vykonaná ohliadka nehnuteľnosti, na ktorej prítomní účastníci

požiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdne doriešenie veci

3. Prekážky podľa a nasl. - nezistené

4. Prieťahy spôsobené sťažovateľmi - nezistené

5. a 6. Prieťahy boli spôsobené Okresným súdom Trnava, ktorý vo veci nekonal,

navyše vec prejednávalo viacero zákonných sudcov, čo tiež predĺžilo konanie.

Zo strany poslednej zákonnej sudkyne JUDr. D. M. boli spôsobené prieťahy v konaní

vysokou zaťaženosťou jej oddelenia ako aj zlou organizáciou jej práce.“

Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v posudzovanom konaní, uvedený

v písomnom vyjadrení predsedu okresného súdu sa zhoduje so zisteniami ústavného súdu.

Pri posúdení, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, však ústavný súd prihliadol na celý

obsah predloženého spisu a bral do úvahy všetky okolnosti, ktoré z neho vyplývali.

Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

z 5. marca 2009, v ktorom okrem iného uviedol, že „pán predseda uznal prieťahy v konaní,

zároveň i skutočnosť, že tieto prieťahy neboli spôsobené nami - sťažovateľmi a taktiež, že

neexistovali žiadne prekážky podľa a nasl.

Žiaľ, situácia sa skomplikovala s tým, že žalobca D. F. zomrel ešte v roku 2008 a na

ohliadku na mieste samom v S. dňa 19. 02. 2009 sa dostavili jeho deti A. F. a J. F., Ďalší

syn F. F. nebol prítomný.

Tým sa spor preniesol na strane navrhovateľov už na ďalšiu generáciu - na jeho deti,

čo nie je dobré, nakoľko komplikuje medziľudské vzťahy už v ďalšej generácii“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa (práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je spor o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, v ktorom sťažovatelia sú žalovanými. Z právneho i skutkového hľadiska

nejde podľa názoru ústavného súdu o zložitú vec, na čo poukazuje aj okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti (obdobne napr. ).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (resp. práva podľa dohovoru).

Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľov v danom prípade nemalo podstatný

vplyv na predĺženie konania, bolo aktívne a súčinnostné. Ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by správanie sťažovateľov prispelo k predĺženiu konania

v danej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že takmer celý priebeh konania je poznačený nielen nečinnosťou,

ale i neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania. V priebehu

takmer 13-ročného konania boli zistené štyri väčšie obdobia nečinnosti, a to od 10. júna

1997, keď mu bol vrátený spis z odvolacieho súdu, do 23. marca 1999, keď bol určený

termín pojednávania na 16. apríl 1999 (nečinnosť viac ako 21 mesiacov), ďalej od 28. júna

1999, keď bolo odročené pojednávanie za účelom vykonania ohliadky nehnuteľnosti, ktorá

sa však neuskutočnila na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov, až do 19. apríla

2001, keď sa konalo ďalšie pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), ale najmä od 27.

septembra 2001, keď okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu nariadenia

znaleckého dokazovania, až do 29. mája 2006, keď bolo odročené pojednávanie na 10. júl

2006 (nečinnosť 57 mesiacov), a napokon od júla 2006, keď odročil pojednávanie, až

do februára 2009, keď bola vykonaná ohliadka nehnuteľnosti (nečinnosť viac ako

31 mesiacov).

Vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. , , )

ústavný súd tiež konštatuje, že okrem tejto nečinnosti mal vplyv na priebeh konania aj

nesústredený a neefektívny postup okresného súdu súvisiaci so znaleckým dokazovaním.

Svedčí o tom to, že i keď mal nariadiť znalecké dokazovanie už po pojednávaní (september

2001) a opätovne odročil z tohto dôvodu i pojednávanie (10. júla 2006), dosiaľ tak neurobil,

pričom vykonal iba ohliadku na mieste samom za účasti účastníkov, ktorá sa konala

19. februára 2009.

Okrem toho činnosť okresného súdu bola neefektívna aj v tom, že v priebehu celého

sporu neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok

relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. I keď vo veci samej

rozhodol rozsudkom ešte 16. decembra 1996, jeho rozhodnutie bolo nadriadeným súdom

zrušené v máji 1997 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Do dňa

rozhodnutia ústavného súdu nie je konanie o predmete sporu právoplatne skončené. Aj

okresný súd vo svojom vyjadrení priznal, že vo veci nekonal.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 (i právom podľa dohovoru).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval,

že je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní

nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 13 rokov od jeho začatia (m. m. napr.

, , , ). Takáto zdĺhavosť konania

totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis

, , ).

Ústavný súd neakceptoval ani námietku okresného súdu, že k prieťahom došlo

v dôsledku vysokej zaťaženosti zákonných sudcov okresného súdu, alebo zlou organizáciou

ich práce.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu vecí, či námietka častých zmien zákonných sudcov a neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti

ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo

občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd vyslovil, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany

základných práv sťažovateľov prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa § 56 ods. 5 citovaného zákona ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia spolu

v sume 33 000 €, čo zodpovedá sume 1 000 € za rok prieťahov z dôvodov uvedených v ich

sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy i povahu veci a jej

význam pre sťažovateľov, ústavný súd považoval priznanie požadovanej sumy každému zo

sťažovateľov po 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,

ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátom JUDr. T. S. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume 231,80 € +

13, 90 € režijný paušál.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma nie je

vyššia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia boli

priznané v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009