Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 208/09
PDF · 153.73 KB
No categories available
I. ÚS 208/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 208/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť P. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., L., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T/24/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009
doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/24/2007.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Trestné konanie 1T/24/2007 vedené Okresným
súdom Ružomberok sa skončilo vydaním rozsudku 1T/24/2007-118 zo dňa 19. 3. 2007,
právoplatný a vykonateľný dňa 19. 3. 2007... právny zástupca sťažovateľa Okresnému súdu
Ružomberok dňa 21. 3. 2007 osobne doručil uplatnenie nároku na odmenu a náhradu
hotových výdavkov v celkovej výške 11.873,50 Sk (= 394,13 €). Podľa dostupných
informácií vo veci vydania rozhodnutia o priznaní nároku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa do dnešného dňa Okresný súd Ružomberok
nevykonal žiadne zisťovanie a napriek viacerým verbálnym a písomným žiadostiam o týchto
trovách konania súd dodnes nevydal žiadne rozhodnutie...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ zdôrazňuje, že „Okresný súd
Ružomberok bol a stále je po neprimerane dlhú dobu v uvedenom konaní nečinný a vydanie
rozhodnutia o trovách konania neúmerne predlžuje, čím porušil sťažovateľove základné
právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho nároku rozhodol vydaním nálezu v tomto
znení:
„1. Základné právo sťažovateľa..., a od neho odvodené práva JUDr. M. K.,
advokáta... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/24/2007
porušené boli.
2. Okresnému súdu Ružomberok sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov a vydal rozhodnutie o trovách konania v konaní sp. zn. 1 T/24/2007.
3. P. K... sa priznáva finančné zadosťučinenie 166 €, ktoré je mu povinný Okresný
súd Ružomberok zaplatiť na jeho adresu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný
súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).
1. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú
zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného
práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom
rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,
že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom
už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
Ústavný súd v okolnostiach danej veci zistil, že okresný súd 22. mája 2009
o uplatnenom nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov sťažovateľa rozhodol
uznesením č. k. 1 T/24/2007-181, proti ktorému sťažovateľ podal 9. júna 2009 sťažnosť.
V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.
Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2
ods. 2 ústavy). Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) za porušovateľa
uvedených práv označil iba okresný súd, preto ústavný súd posudzoval prieťahy iba pred
týmto súdom.
Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne
IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Podľa názoru ústavného súdu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej zjavnú
neopodstatnenosť tiež z dôvodu, že doterajšia celková dĺžka posudzovaného konania pred
okresným súdom pod sp. zn. 1 T/24/2007 (o priznanie odmeny a náhrady hotových
výdavkov) nedosiahla potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02,
I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí
aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného
v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01,
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Doterajšia dĺžka konania vedeného pred okresným súdom (26 mesiacov) zatiaľ
vylučuje, aby konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T/24/2007 (o priznanie
odmeny a náhrady hotových výdavkov) bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými
prieťahmi, resp. nepostačuje na prijatie záveru, že by kratšie prieťahy dosahovali takú
intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.
3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
4. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009