Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta

5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie najvyššieho súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a bola

pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorému 16. februára 2019

uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľky

prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľky preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní okresného súdu

sa sťažovateľka v právnom postavení žalobkyne domáhala proti

, vymoženia sumy 509,32 € z titulu náhrady škody. Okresný súd

o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 16. januára 2012

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že konanie v časti sumy 66,39 € zastavil

a vo zvyšnej časti žalobu sťažovateľky zamietol a rozhodol o trovách konania.

5. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom

sp. zn. zo 17. júna 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým

rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala 20. novembra 2013 dovolanie,

ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 18. februára 2015

(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 18. februára 2015“) odmietnuté ako oneskorene

podané.

7. Na základe podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu najvyššieho

súdu z 18. februára 2015 ústavný súd nálezom sp. zn. z 10. júla 2018

rozhodol, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené uznesením najvyššieho súdu

z 18. februára 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, preto ho ústavný súd

zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a súčasne zaviazal najvyšší súd

uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 294,08 € na účet jej právnej zástupkyne

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Po vrátení veci na ďalšie konanie najvyšší súd v napadnutom konaní vedenom

pod sp. zn. opätovne rozhodoval o dovolaní sťažovateľky.

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že „konanie pri jeho posudzovaní

ako CELKU trvá neprimerane extrémne dlho od 26.08.2008, teda viac ako 10 ROKOV

a 5 MESIACOV, z toho dovolacie konanie trvá extrémne dlho od 20.11.2013, ergo

viac ako 5 ROKOV a 2 MESIACE, čo je z ústavnoprávneho hladiska neprijateľné

a neakceptovateľné“.

10. Sťažovateľka uvádza, že k vzniku prieťahov a „k extrémnej“ dĺžke napadnutého

konania vedeného najvyšším súdom žiadnym spôsobom neprispela, pričom posudzovaná

vec je po právnej aj skutkovej stránke jednoduchá. Stav právnej neistoty u sťažovateľky

trvá od podania dovolania na najvyššom súde, t. j. od 20. novembra 2013, čo má

«za následok porušenie „primeranej lehoty“, porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru».

11. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka s poukazom na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V konaní vedenom pod č. k. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaniach vedených pod č. k. a č. k.

porušené boli.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje v konaní vedenom pod č. k.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 5 000,- Eur, ktoré je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný

vyplatiť jej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 315,84 Eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť

na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

15. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.

23. Napriek tomu, že sťažovateľka označuje v ústavnej sťažnosti za porušovateľa

jej základného práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru)

len najvyšší súd, a taktiež sťažnostná argumentácia smeruje len proti postupu najvyššieho

súdu v napadnutom konaní, ústavný súd vzhľadom na jeho viazanosť petitom ústavnej

sťažnosti v súlade s ustálil predmet konania pred ústavným

súdom, tak ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a zaoberal sa aj namietaným

porušením označených práv sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. .

III.1 K namietanému postupu okresného súdu v napadnutom konaní

24. V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte

trvalo (, , ).

25. V prípade, ak bola ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu v čase,

keď k porušovaniu predmetného základného práva už nedochádzalo, ústavný súd ústavnú

sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa a rovnako aj právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ). Jednou zo základných

pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa totiž je, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa.

26. V danom prípade z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté

konanie vedené okresným súdom bolo v čase podania ústavnej sťažnosti skončené

rozsudkom sp. zn. zo 16. januára 2012 v spojení s rozsudkom krajského

súdu. Okresný súd už preto nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať

sťažovateľkou označené práva. Z uvedeného je zrejmé, že v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu už k prieťahom v dôsledku nečinnosti v napadnutom konaní

okresného súdu nedochádzalo. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3.3 2009).

27. Z tohto dôvodu ústavný súd v tejto časti (vo vzťahu k postupu okresného súdu)

ústavnú sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

III.2 K namietanému postupu najvyššieho súdu v napadnutom konaní

28. Vo vzťahu k namietanému postupu najvyššieho súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ).

29. V danom prípade najvyšší súd v napadnutom konaní rozhodol o dovolaní

sťažovateľky z 20. novembra 2013 prvýkrát uznesením sp. zn.

z 18. februára 2015, teda približne po 15 mesiacoch, a po zrušení a vrátení veci ústavným

súdom opätovne rozhodol o dovolaní uznesením sp. zn. zo 17. apríla 2019,

teda približne len dva mesiace po podaní ústavnej sťažnosti.

30. Napriek tomu, že najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľky v čase

po podaní ústavnej sťažnosti, podľa názoru ústavného súdu iba samotná dĺžka predmetného

dovolacieho konania nie je sama osebe takej povahy, aby len na jej základe bolo možné

v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky. Navyše, dĺžka

takej špecifickej fázy súdneho konania, akým je konanie o mimoriadnom opravnom

prostriedku (dovolaní), nespôsobila sama osebe zásah do základného práva sťažovateľky

podľa (a rovnako aj dohovoru) takej intenzity,

že by to odôvodňovalo prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

31. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(resp. dohovoru), ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(, ).

32. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti aj v časti namietaného postupu najvyššieho súdu v napadnutom konaní,

preto ju podľa odmietol. Zohľadnil pritom

výnimočný charakter namietaného konania najvyššieho súdu (konania o dovolaní)

a skutočnosť, že o podanom dovolaní sťažovateľky bolo v čase rozhodovania ústavného

súdu už právoplatne rozhodnuté.

33. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite

jej ústavnej sťažnosti (bod 11).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu