Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 43/2018
PDF · 157.39 KB
No categories available
I. ÚS 43/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou
JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Hlavná 45, Prešov, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 60 Cb 490/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
24. novembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 60 Cb 490/2015 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je v postavení žalobcu účastníkom
namietaného konania vedeného proti spoločnosti ,
(ďalej len „žalovaný“). Namietané konanie začalo 20. novembra 2015 podaním
návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2 766,52 €
s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr. Na základe výzvy okresného súdu
z 22. januára 2016 sťažovateľ doplnil prílohy k návrhu podaním z 29. januára 2016.
Z dôvodu následnej nečinnosti okresného súdu sťažovateľ 30. augusta 2017 podal sťažnosť
na prieťahy v namietanom konaní predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu
v odpovedi na sťažnosť z 20. septembra 2017 konštatoval, že k zbytočným prieťahom
v namietanom konaní došlo v období od 26. marca 2016 do 6. septembra 2017, a to
z dôvodu vysokej pracovnej zaťaženosti konajúcej sudkyne. Prvé pojednávanie vo veci sa
uskutočnilo 10. októbra 2017 v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného. Okresný
súd pojednávanie odročil na 28. november 2017.
3. Podľa názoru sťažovateľa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu
v namietanom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, pričom v odôvodnení sťažnosti
bližšie argumentoval:
„Predseda Okresného súdu Banská Bystrica síce uznal sťažovateľovu námietku, že
v jeho veci došlo k zbytočným prieťahom v konaní, to však samo o sebe neodstraňuje tieto
prieťahy, ani dôsledky z toho plynúce. Najmä to, že sťažovateľ je bez svojho zavinenia
v pretrvávajúcom stave právnej neistoty ohľadne výsledku konania, ktoré inicioval.
... Predmetom súdneho sporu, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní je
zaplatenie sumy 2.766,52 Eur s prísl., z dôvodu neuhradených faktúr. Sťažovateľ vykonáva
podnikateľskú činnosť ako SZČO. V prejednávanej veci došlo k situácii, keď za prácu, ktorú
pre žalovaného vykonal, nedostal zaplatenú odmenu podľa dohody, ktorú mal so žalovaným
uzavretú. Žalobca predložil konajúcemu súdu všetky listinné podklady, ktoré k veci mal
k dispozícii. Žalovaný však tvrdil, že sťažovateľ v rozhodujúcom období preňho vraj
nevykonal žiadne práce a ním neuhradené faktúry tak považuje za neoprávnene vystavené.
Vo veci stále prebieha ďalšie dokazovanie...
Podľa názoru sťažovateľa prejednávaná vec nie je nijak právne či skutkovo náročná.
Nevyžaduje si napr. štúdium cudzích právnych predpisov, či aplikáciu právnej úpravy EÚ,
či judikatúry ESD a pod.. Nejedná sa ani o vec, kde by bolo potrebné vykonať znalecké
dokazovanie, či inak časovo a materiálne náročné dokazovanie. Ide o klasický spor
o zaplatenie neuhradenej splatnej pohľadávky sťažovateľa voči jeho dlžníkovi.
... Žalobca sám nedal súdu žiaden dôvod na to, aby nemohol riadne a bez zbytočných
prieťahov pokračovať v začatom súdnom konaní. Na výzvu súdu na doloženie ďalšieho
vyhotovenia príloh k návrhu, reagoval žalobca obratom.
... Naopak, z postupu súdu po podaní návrhu vo veci, vyplýva, že sa vecou vôbec
nezaoberal takmer 2 roky, kedy neurobil jediný procesný úkon smerujúci k jej prerokovaniu
a rozhodnutiu.
... Sťažovateľ sa touto sťažnosťou domáha tiež priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 2.000,- Eur. Túto sumu sťažovateľ považuje za primeranú z dôvodu,
že stav právnej neistoty ohľadne výsledku, v tak jednoduchej právnej veci, trvá už 2 roky.
Pritom vec je stále iba na súde I. stupňa. Je viac ako isté, že v prípade, že ktorákoľvek
zo strán sporu nebude spokojná s prvostupňovým rozhodnutím, odvolá sa, čo opäť oddiali
právoplatné rozhodnutie a predĺži stav právnej neistoty na strane sťažovateľa.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho v záhlaví označeného základného práva podľa ústavy postupom okresného
súdu v namietanom konaní, aby okresnému súdu prikázal konať v namietanom konaní bez
zbytočných prieťahov, aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu
trov konania v sume 312,35 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom, resp.
nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní o zaplatenie peňažnej sumy.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže
vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
11. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
12. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že
napadnuté konanie začalo na okresnom súde 27. novembra 2015 doručením návrhu
sťažovateľa. Okresný súd výzvou zo 4. decembra 2015 vyzval sťažovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku a výzvou z 21. januára 2016 na predloženie príloh k návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Dňa 3. februára 2016 okresný súd zaslal žalovanému na vyjadrenie
návrh s prílohami. Dňa 1. marca 2016 bola okresnému súdu vrátená neprevzatá zásielka
od žalovaného. Uznesenie okresného súdu z 3. februára 2016 nadobudlo právoplatnosť
5. marca 2016 a vykonateľnosť 25. marca 2016. Sťažovateľ sa v priebehu septembra 2017
obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v namietanom konaní.
Podpredseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 3070/17
z 20. septembra 2017 na základe zisteného stavu sťažovateľovi oznámil, že „... v konaní
došlo k zbytočným prieťahom, a to nečinnosťou súdu od 26. 03. 2016 do 06. 09. 2017.
K odstráneniu nedostatku nečinnosti došlo úkonom nariadenia pojednávania na deň
10. 10. 2017.“. Dňa 10. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 28. november 2017. Pojednávanie nariadené na 28. november okresný súd odročil
na základe žiadosti žalovaného z 21. novembra 2017, v ktorej uviedol, že „... medzi
účastníkmi konania prebiehajú v súčasnosti vzájomné rokovania ohľadom uzatvorenia
súdneho zmieru. Zároveň súdu uvádzame, že pokiaľ dôjde... k uzatvoreniu súdneho zmieru,
návrh na jeho schválenie súdu obratom predložíme“. Keďže v ďalšom priebehu konania
strany sporu neoznámili okresnému súdu, či došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru, okresný
súd nariadil pojednávanie na 9. február 2018.
13. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od podania návrhu okresnému
súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo dva roky. Aj keď postup okresného súdu
v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, po podaní sťažnosti na prieťahy
v konaní predseda okresného súdu prijal adekvátne opatrenia na ich odstránenie nariadením
pojednávania vo veci. Stav namietaného konania, v ktorom okresný súd v čase predbežného
prerokovania sťažnosti priebežne realizuje procesné úkony smerujúce k meritórnemu
skončeniu veci, umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa
prejavilo ako také, ktoré prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného
dovtedajším postupom okresného súdu. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie
ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej
veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii
a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé,
že priebeh namietaného konania toho času nenasvedčuje tomu, že by v ňom dochádzalo
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, ak strany sporu vedú rokovania
o mimosúdnom riešení sporu a z tohto dôvodu žiadajú odročiť pojednávanie, túto
skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.
14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím
na všetky okolnosti konania okresného súdu a na správanie sťažovateľa, resp. strán sporu,
ako aj na doterajšiu dĺžku konania nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň
závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci
v primeranej lehote (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). Ústavný súd preto sťažnosť
sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej
dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch
sťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2018