Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 43/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Hlavná 45, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

24. novembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je v postavení žalobcu účastníkom

namietaného konania vedeného proti spoločnosti ,

(ďalej len „žalovaný“). Namietané konanie začalo 20. novembra 2015 podaním

návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2 766,52 €

s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr. Na základe výzvy okresného súdu

z 22. januára 2016 sťažovateľ doplnil prílohy k návrhu podaním z 29. januára 2016.

Z dôvodu následnej nečinnosti okresného súdu sťažovateľ 30. augusta 2017 podal sťažnosť

na prieťahy v namietanom konaní predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu

v odpovedi na sťažnosť z 20. septembra 2017 konštatoval, že k zbytočným prieťahom

v namietanom konaní došlo v období od 26. marca 2016 do 6. septembra 2017, a to

z dôvodu vysokej pracovnej zaťaženosti konajúcej sudkyne. Prvé pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo 10. októbra 2017 v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného. Okresný

súd pojednávanie odročil na 28. november 2017.

3. Podľa názoru sťažovateľa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu

v namietanom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, pričom v odôvodnení sťažnosti

bližšie argumentoval:

„Predseda Okresného súdu Banská Bystrica síce uznal sťažovateľovu námietku, že

v jeho veci došlo k zbytočným prieťahom v konaní, to však samo o sebe neodstraňuje tieto

prieťahy, ani dôsledky z toho plynúce. Najmä to, že sťažovateľ je bez svojho zavinenia

v pretrvávajúcom stave právnej neistoty ohľadne výsledku konania, ktoré inicioval.

... Predmetom súdneho sporu, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní je

zaplatenie sumy 2.766,52 Eur s prísl., z dôvodu neuhradených faktúr. Sťažovateľ vykonáva

podnikateľskú činnosť ako SZČO. V prejednávanej veci došlo k situácii, keď za prácu, ktorú

pre žalovaného vykonal, nedostal zaplatenú odmenu podľa dohody, ktorú mal so žalovaným

uzavretú. Žalobca predložil konajúcemu súdu všetky listinné podklady, ktoré k veci mal

k dispozícii. Žalovaný však tvrdil, že sťažovateľ v rozhodujúcom období preňho vraj

nevykonal žiadne práce a ním neuhradené faktúry tak považuje za neoprávnene vystavené.

Vo veci stále prebieha ďalšie dokazovanie...

Podľa názoru sťažovateľa prejednávaná vec nie je nijak právne či skutkovo náročná.

Nevyžaduje si napr. štúdium cudzích právnych predpisov, či aplikáciu právnej úpravy EÚ,

či judikatúry ESD a pod.. Nejedná sa ani o vec, kde by bolo potrebné vykonať znalecké

dokazovanie, či inak časovo a materiálne náročné dokazovanie. Ide o klasický spor

o zaplatenie neuhradenej splatnej pohľadávky sťažovateľa voči jeho dlžníkovi.

... Žalobca sám nedal súdu žiaden dôvod na to, aby nemohol riadne a bez zbytočných

prieťahov pokračovať v začatom súdnom konaní. Na výzvu súdu na doloženie ďalšieho

vyhotovenia príloh k návrhu, reagoval žalobca obratom.

... Naopak, z postupu súdu po podaní návrhu vo veci, vyplýva, že sa vecou vôbec

nezaoberal takmer 2 roky, kedy neurobil jediný procesný úkon smerujúci k jej prerokovaniu

a rozhodnutiu.

... Sťažovateľ sa touto sťažnosťou domáha tiež priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2.000,- Eur. Túto sumu sťažovateľ považuje za primeranú z dôvodu,

že stav právnej neistoty ohľadne výsledku, v tak jednoduchej právnej veci, trvá už 2 roky.

Pritom vec je stále iba na súde I. stupňa. Je viac ako isté, že v prípade, že ktorákoľvek

zo strán sporu nebude spokojná s prvostupňovým rozhodnutím, odvolá sa, čo opäť oddiali

právoplatné rozhodnutie a predĺži stav právnej neistoty na strane sťažovateľa.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho v záhlaví označeného základného práva podľa postupom okresného

súdu v namietanom konaní, aby okresnému súdu prikázal konať v namietanom konaní bez

zbytočných prieťahov, aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu

trov konania v sume 312,35 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom, resp.

nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní o zaplatenie peňažnej sumy.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

11. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že

napadnuté konanie začalo na okresnom súde 27. novembra 2015 doručením návrhu

sťažovateľa. Okresný súd výzvou zo 4. decembra 2015 vyzval sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku a výzvou z 21. januára 2016 na predloženie príloh k návrhu na vydanie

platobného rozkazu. Dňa 3. februára 2016 okresný súd zaslal žalovanému na vyjadrenie

návrh s prílohami. Dňa 1. marca 2016 bola okresnému súdu vrátená neprevzatá zásielka

od žalovaného. Uznesenie okresného súdu z 3. februára 2016 nadobudlo právoplatnosť

5. marca 2016 a vykonateľnosť 25. marca 2016. Sťažovateľ sa v priebehu septembra 2017

obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v namietanom konaní.

Podpredseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 3070/17

z 20. septembra 2017 na základe zisteného stavu sťažovateľovi oznámil, že „... v konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a to nečinnosťou súdu od 26. 03. 2016 do 06. 09. 2017.

K odstráneniu nedostatku nečinnosti došlo úkonom nariadenia pojednávania na deň

10. 10. 2017.“. Dňa 10. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 28. november 2017. Pojednávanie nariadené na 28. november okresný súd odročil

na základe žiadosti žalovaného z 21. novembra 2017, v ktorej uviedol, že „... medzi

účastníkmi konania prebiehajú v súčasnosti vzájomné rokovania ohľadom uzatvorenia

súdneho zmieru. Zároveň súdu uvádzame, že pokiaľ dôjde... k uzatvoreniu súdneho zmieru,

návrh na jeho schválenie súdu obratom predložíme“. Keďže v ďalšom priebehu konania

strany sporu neoznámili okresnému súdu, či došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru, okresný

súd nariadil pojednávanie na 9. február 2018.

13. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od podania návrhu okresnému

súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo dva roky. Aj keď postup okresného súdu

v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, po podaní sťažnosti na prieťahy

v konaní predseda okresného súdu prijal adekvátne opatrenia na ich odstránenie nariadením

pojednávania vo veci. Stav namietaného konania, v ktorom okresný súd v čase predbežného

prerokovania sťažnosti priebežne realizuje procesné úkony smerujúce k meritórnemu

skončeniu veci, umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa

prejavilo ako také, ktoré prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného

dovtedajším postupom okresného súdu. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého mal sťažovateľ právo podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej

veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii

a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé,

že priebeh namietaného konania toho času nenasvedčuje tomu, že by v ňom dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Navyše, ak strany sporu vedú rokovania

o mimosúdnom riešení sporu a z tohto dôvodu žiadajú odročiť pojednávanie, túto

skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti konania okresného súdu a na správanie sťažovateľa, resp. strán sporu,

ako aj na doterajšiu dĺžku konania nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň

závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci

v primeranej lehote (m. m. , ). Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej

dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2018