Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 642/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Z. Č., N., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Žiline v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2013

doručená sťažnosť Z. Č., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o mimoriadnom

dovolaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že návrhom na začatie konania doručeným

okresnému súdu 10. mája 2010 sa sťažovateľka ako navrhovateľka domáhala voči

odporcom určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Okresný súd rozsudkom č. k. -208 z 9. decembra 2011 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) návrh sťažovateľky zamietol.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľky rozsudkom sp. zn.

z 12. septembra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného

súdu.

Z podnetu sťažovateľky generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podal 20. mája 2013 najvyššiemu súdu mimoriadne dovolanie

smerujúce proti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta celkovú neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktoré

sa začalo 10. mája 2010 (doručením návrhu sťažovateľky okresnému súdu), a to vrátane

konania vedeného okresným súdom, odvolacieho konania vedeného krajským súdom, ako aj

konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora vedeného najvyšším súdom.

Z obsahu sťažnosti je možné ustáliť, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia

porušenia ňou označených práv postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho

súdu v označených konaniach.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní o mimoriadnom dovolaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vo veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. začalo 10. mája 2010 doručením návrhu sťažovateľky okresnému

súdu a právoplatne bolo skončené rozsudkom krajského súdu z 12. septembra 2012, ktorým

bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí jej návrhu z 9. decembra 2011.

Právoplatný rozsudok okresného súdu a právoplatný rozsudok krajského súdu sa stali

predmetom prieskumu v konaní vedenom najvyšším súdom o mimoriadnom dovolaní

podanom generálnym prokurátorom 20. mája 2013, ktoré ku dňu doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (9. októbra 2013) nebolo skončené.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu okresný súd a krajský súd už vo veci nekonali, keďže konanie bolo

právoplatne ukončené.

Pokiaľ ide o konanie vedené najvyšším súdom, ktoré v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu trvalo necelých päť mesiacov, ústavný súd nezistil prieťahy takej intenzity,

ktoré by nasvedčovali možnosti namietaného porušenia sťažovateľkou označených práv.

Ústavný súd konštatuje, že ani vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od začatia

súdneho konania 10. mája 2010 do podania sťažnosti ústavnému súdu 9. októbra 2013, t. j.

obdobie v trvaní troch rokov a piatich mesiacov v spojení s priebehom konania (ukončenie

prvostupňového konania rozsudok okresného súdu, ukončenie odvolacieho konania

rozsudkom krajského súdu, podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom,

konanie o mimoriadnom dovolaní pred najvyšším súdom), nie je možné v danej veci ustáliť

prieťahy, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti porušenia práv sťažovateľky.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu, postupom krajského súdu a ani postupom najvyššieho súdu

v namietanom konaní, čím je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013