Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 438/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010

doručená sťažnosť S. Š., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„V roku 2002 bolo proti mne začaté trestné stíhanie pre trestný čin falšovania

a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru podľa § 145a ods.1

. V rámci vyšetrovania pri domovej prehliadke a prehliadke iných

priestorov boli mi zaistené veci, ktoré mali proti mojej osobe slúžiť ako dôkaz zo spáchania

trestného činu. Jednalo sa o alkohol, u ktorého bolo podozrenie, že bol označený falošnými

kontrolnými známkami. Okresný súd v Prešove rozsudkom sp.zn.: z 18.októbra

2005 rozhodol okrem iného aj podľa tak, že nariadil zničenie

dôkazných vecí-alkoholu, falošných kontrolných známok a ostatných vecí nájdených pri

domových prehliadkach, ktoré sú uvedené pod položkou č.7/34 v depozite Okresnej

prokuratúry v P. Aj proti tomuto výroku som podal odvolanie a odvolací súd - Krajský súd

v Prešove uznesením sp.zn.: z 24.aprila 2007 tento výrok o zničení vecí zrušil.

Dňa 23.novembra 2007 rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn.: som

bol uznaný vinným a bol mi uložený trest, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

23. novembra 2007. Súd pri vyhlásení rozsudku vyhlásil, že o dôkazných veciach vedených

na Okresnej prokuratúre v P. v depozite pod položkou č.7/34 rozhodne samostatným

uznesením.

Ja som listom z 3.decembra 2009 žiadal Okresný súd v Prešove o doručenie

rozhodnutia o zaistených veciach. Doposiaľ mi súd na moju žiadosť neodpovedal a ani mi

nedoručil predmetné rozhodnutie. ...

V konkrétnom súdnom konaní za prieťahy, zodpovedá len súd, ktorý mal vydať

samostatné rozhodnutie o zaistených veciach nachádzajúcich sa v depozite Okresnej

prokuratúry v P. pod č. 7/34, a nie sú mi známe žiadne okolnosti, ktoré by bránili súdu

takéto rozhodnutie vydať.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom v tomto

znení:

„Okresný súd v Prešove v konaní sp.zn. , nevydaním rozhodnutia

o zaistených veciach nachádzajúcich sa v depozite Okresnej prokuratúry v P. pod č. 7/34,

od 23.novembra až doteraz, porušil moje základné právo na prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, preto žiadam, aby bolo prikázané Okresnému súdu v Prešove, aby

ihneď o zaistených veciach rozhodol.

Ďalej žiadam aby ústavný súd rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení

mojej osoby v rozsahu 3000 €, ktorú sumu mi je povinný zaplatiť Okresný súd v Prešove, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Uvedené finančné zadosťučinenie požadujem z dôvodu spôsobenej majetkovej ujmy,

spočívajúcej v nemožnosti nakladať s mojim majetkom. ...

Súčasne žiadam, aby ústavný súd zaviazal žalovaného Okresný súd v Prešove

zaplatiť mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 254,52 € ... na

účet môjho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že

nerozhodol o veciach sťažovateľa zaistených pri domovej prehliadke nachádzajúcich sa

v depozite Okresnej prokuratúry P. pod položkou č. 7/34.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (podobne čl. 38 ods. 2 listiny).

1. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (uvedené platí aj

vo vzťahu k čl. 38 ods. 2 listiny) môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (, ),

a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže

dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že okresný súd

8. júna 2010 o veciach sťažovateľa zaistených v priebehu trestného konania rozhodol

uznesením č. k. -2179 tak, že zaistené veci nariadil zničiť. Proti uzneseniu

okresného súdu o zničení zaistených vecí z 8. júna 2010 podal sťažovateľ 22. júla 2010

sťažnosť. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou za porušovateľa svojho základného práva označil

okresný súd, bola ústavnému súdu doručená 1. júla 2010, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a podľa

listiny v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva

už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie

predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažnosti podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a rovnako aj podľa listiny, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo

ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže voči sudcovi všeobecného súdu,

ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže iniciovať dokonca aj

disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne

považovať za účinný prostriedok nápravy.

Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, v podanej sťažnosti netvrdil,

ani inak ničím nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu, prípadne, že by mu v podaní takejto sťažnosti bránili dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktorých existenciu nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel preto k záveru, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok

nápravy na odstránenie namietaného porušenia ním označených základných práv, preto

podľa v spojení s bolo potrebné jeho

sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010