Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 60/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Berecom, DOMUS PETRA,

Pod Sokolice 1/B, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , práva podľa Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení

Jana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľky preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pred okresným súdom je vedené

napadnuté konanie, v ktorom sťažovateľka v právnom postavení oprávnenej podala súdnej

exekútorke JUDr. Lucii Adamcovej (ďalej len „súdna exekútorka“) 23. januára 2017

návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 400 € s príslušenstvom proti

, , .

Dňa 10. februára 2017 súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a následne z dôvodu nečinnosti okresného súdu mu zaslala

prostredníctvom e-mailu 17. mája 2018 aj urgenciu.

5. Sťažovateľka uvádza, že 8. februára 2019 adresovala predsedníčke okresného súdu

sťažnosť na postup súdu, v ktorej poukázala na nečinnosť okresného súdu približne

v trvaní dvoch rokov. Následne bola sťažovateľka 5. marca 2019 elektronicky

upovedomená o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 14/2017 a súčasne jej bola doručená

odpoveď okresného súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorom predsedníčka

okresného súdu konštatuje, že „sťažnosť je dôvodná, v rámci exekučného konania došlo

k prieťahom v konaní, keďže súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal po viac

ako 14 mesiacoch...

... prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené objektívnymi okolnosťami

vyplývajúcimi z nadmernej zaťaženosti tak súdnych úradníkov, ako aj sudcov“.

6. Sťažovateľka vidí porušenie svojich základných práv v nečinnosti okresného súdu,

ktorý súdnej exekútorke udelil poverenie na vykonanie exekúcie až takmer

po 14 mesiacoch, čím „došlo k porušeniu jej ústavného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote“. V tejto súvislosti sťažovateľka

uvádza, že „momentom požiadania súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, t. j. dňom 10.02.2017, došlo k vzniku zákonnej povinnosti Okresného súdu NM

rozhodnúť o ňom v rámci priznanej právomoci. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

(účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) vyplýva,

že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.“.

7. Sťažovateľka s poukazom na viaceré rozhodnutia ústavného súdu zastáva názor,

že udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie nebránila žiadna zákonná prekážka, pričom

nejde o úkon súdu, ktorý by vykazoval prvky nadmernej právnej zložitosti. Sťažovateľka

poukazuje na skutočnosť, že predsedníčka okresného súdu uznala vznik zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, ktoré ospravedlňovala nadmernou zaťaženosťou súdnych

úradníkov aj sudcov, čo je podľa názoru sťažovateľky v príčinnej súvislosti s porušením

.

8. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd síce v čase podania ústavnej sťažnosti

už udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie, čím došlo k odstráneniu

vzniknutého nezákonného stavu, avšak napriek tomu nie je ústavná sťažnosť zjavne

neopodstatnená a súčasne nejde ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

9. Ďalej sťažovateľka argumentuje, že v napadnutom konaní poskytla okresnému

súdu dostatočnú súčinnosť, prieťahy v konaní sama nespôsobila a pred podaním ústavnej

sťažnosti podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na postup okresného súdu, čím

využila účinný prostriedok nápravy na urýchlenie konania.

10. V závere sťažovateľka uvádza, že aj napriek tomu, že disponovala vykonateľným

exekučným titulom, okresný súd v napadnutom konaní takmer dva roky vo veci nekonal,

čím pri výkone jej práva došlo k „veľkej nespravodlivosti“.

11. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom porušil právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a to svojím postupom v exekučnom konaní vedenom pod sp.

zn. EX 14/2017, kedy nepostupoval podľa ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 800,-

EUR.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 415,51 EUR, ktoré je Okresný súd Nové Mesto and Váhom povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu Sťažovateľa, vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu v tvare IBAN

SK6611000000002916907365, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd súčasne poznamenáva, že medzi právom na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny niet zásadných odlišností, a prípadné

porušenie uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(rovnako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jeho nečinnosťou spočívajúcou

v udelení poverenia súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie po takmer 14 mesiacoch

od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.

23. V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte

trvalo (, , ).

24. V prípade, ak bola ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu v čase,

keď k porušovaniu predmetného základného práva už nedochádzalo, ústavný súd ústavnú

sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa a rovnako aj právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ). Jednou zo základných

pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa totiž je, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3.3. 2009).

25. V danom prípade z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd

po tom, čo sťažovateľka 8. februára 2019 podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na postup v napadnutom konaní, udelil súdnej exekútorke 20. februára 2019 poverenie

na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka následne vydala upovedomenie o začatí exekúcie,

o ktorom bola sťažovateľka upovedomená 5. marca 2019. Je teda zrejmé, že sťažnosť

podanú sťažovateľkou predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní možno

považovať v danom prípade za účinný prostriedok nápravy, pričom vo veľmi krátkom čase

bola zo strany okresného súdu zjednaná náprava.

26. Vzhľadom na to, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti už bol stav právnej

neistoty v napadnutom konaní okresným súdom odstránený a k prieťahom v tejto

namietanej fáze exekučného konania spôsobených nečinnosťou okresného súdu

už nedochádzalo, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní odmietol v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2

písm. g) .

27. Z tohto dôvodu bolo aj bez právneho významu rozhodovať o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti (bod 11).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu