Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 305/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2009 doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že k porušovaniu základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza od decembra 2005 postupom

okresného súdu v exekučnej veci, kde vystupujú ako povinní, na tomto skutkovom základe,

že exekučným titulom pre dané konanie „je nenaplnená Notárska zápisnica“.

Sťažovatelia ďalej citujú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) a opisujú priebeh exekučného konania a úkony účastníkov i to, že

napriek ich námietkam proti exekúcii bez naplnenia exekučného titulu (notárskej zápisnice)

okresný súd nebral tieto námietky do úvahy a nepostupoval v tomto konaní podľa

citovaného zákona. Zároveň ich neoslobodil od platenia súdnych poplatkov, čo tiež

považujú za porušenie právnych predpisov.

Sťažovatelia niekoľkokrát využili právne prostriedky nápravy priznané im podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, avšak bez požadovaného výsledku.

Sťažovatelia v závere sťažnosti žiadajú ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné právo

garantované v .

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí

aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. ,

), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (napr. , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu na základe skutočností uvedených sťažovateľmi

v sťažnosti a z jej príloh nemožno považovať namietaný postup okresného súdu v exekučnej

veci za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, ak navyše v predmetnej veci okresný súd konal.

Svedčí o tom to, že na základe žiadosti súdnej exekútorky z 21. novembra 2005 vydal

poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora (2. december 2005). Neskôr

zamietol ich návrh na zastavenie exekúcie uznesením zo 6. marca 2006.

Okresný súd 20. februára 2006 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku

za námietky proti exekúcii (december 2005) a po ich žiadosti z 8. marca 2006 im uznesením

z 18. septembra 2006 nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (po vykonaní

zisťovania ich majetkových pomerov), hoci neskôr jeho uznesenie zrušil odvolací súd

11. apríla 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. júla 2007 sťažovatelia požiadali opätovne o zastavenie exekučného konania.

Okresný súd následne uznesením č. k. -146 z 8. októbra 2007

opätovne rozhodol tak, že návrh sťažovateľov na zastavenie exekúcie opätovne zamietol.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie 19. októbra 2007. Spis bol

predložený v októbri 2009 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“), ktorý 14. mája 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí ich návrhu

na zastavenie exekúcie.

Neskôr okresný súd opätovne skúmal majetkové pomery sťažovateľov a ich príjmy

a 8. júna 2009 opätovne zamietol ich žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za

podané námietky. Proti rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie, v dôsledku čoho okresný

súd zaslal spis na rozhodnutie krajskému súdu 13. júla 2009 ako súdu odvolaciemu (bol mu

doručený 15. júla 2009).

Vychádzajúc z uvedeného prehľadu úkonov ústavný súd konštatuje, že okrem toho,

že exekučný súd bol viackrát konfrontovaný s úkonmi a návrhmi sťažovateľov (rozhodoval

dvakrát o ich návrhoch na zastavenie exekúcie a ich žiadosti o oslobodenie súdnych

poplatkov), ktoré zamietol, ústavný súd nezistil väčšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo za

následok porušenie základného práva sťažovateľov podľa . Navyše

v dôsledku podaných odvolaní sťažovateľov sa vec nachádzala aj na krajskom súde v čase

od októbra 2006 do apríla 2007, resp. od októbra 2007 do mája 2008, ako aj od 15. júla

2009 do septembra 2009, čo nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že v konaní okresného súdu nezistil také prieťahy, ktoré

by mali za následok porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovatelia v predmetnom konaní využívali

svoje procesné práva, keď podali až dvakrát návrhy na zastavenie exekúcie a tiež odvolania

proti uzneseniam okresného súdu. Ústavný súd sa v tejto súvislosti odvoláva na svoju

judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že za neodstránenie stavu právnej neistoty

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená

osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (, , , ,

, ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom okresným

súdom vo veci sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľov, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne napr.

, ).

Navyše, v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (11. september 2009) okresný

súd vo veci nekonal a nemohol už žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať

priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom (m. m. ,

, ).

Sťažnosť sťažovateľov bolo preto v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

V prípade, ak všeobecné súdy posudzujúce danú vec sa budú v budúcnosti dopúšťať

prieťahov v konaní (budú nečinné alebo ich konanie bude neefektívne), nič nebráni

sťažovateľom, aby opakovane podali ústavnú sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní

celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku

rozhodnutej veci.

Čo sa týka ostatných práv, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú [porušovanie

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní, resp. nezákonnosti rozhodnutí okresného

súdu pri rozhodovaní o ich námietkach voči exekúcii (údajne vedenej bez naplnenia

exekučného titulu - notárskej zápisnice)], ústavný súd konštatuje, že sa týmito námietkami

sťažovateľov už nezaoberal, pretože nastali podstatne skôr, ako ich sťažovatelia namietajú

v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom (okresný súd tieto rozhodnutia vydal ešte

v marci 2006, resp. októbri 2007), a teda sú zjavne podané oneskorene (po dvojmesačnej

zákonnej lehote, ktorú ustanovuje ).

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd

o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009