Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 228/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., K., zastúpenej

advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len („ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že «Sťažovateľ sa na základe notárskej

zápisnice N 212/2004, Nz 70415/2004 zo dňa 16. 9. 2004 ako vykonateľného exekučného

titulu stal oprávnenou osobou v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I

(ďalej len „prvostupňový súd“) pod sp. zn. , predmetom ktorého je

vymoženie sumy vo výške 1.542.667,- Sk s prísl. a vypratanie nehnuteľnosti oprávneného,

ktoré exekučné konanie sa začalo dňa 30. 5. 2005 na základe návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zo dňa 16.5.2005 (ďalej len „exekučné konanie“)...».

Okresný súd uznesením sp. zn. , EX 1831/05 z 19. septembra 2005

exekúciu zastavil. Krajský súd uznesením č. k. -50 z 22. februára 2006

uznesenie okresného súdu sp. zn. , EX 1831/2005 z 19. septembra 2005

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením sp. zn. ,

EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 exekúciu v časti o vypratanie nebytového priestoru

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v tejto časti opätovne zastavil. Proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. , EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 podal sťažovateľ

odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k. -157 z 1. júla

2008 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 26. augusta 2008. Uznesením č. k.

-175 z 30. decembra 2008 okresný súd návrh na zastavenie exekúcie

zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. januára 2009. Uznesením č. k.

-183 z 12. februára 2009 okresný súd povolil odklad exekúcie z dôvodu, že

možno očakávať zastavenie exekúcie, keďže notárska zápisnica, na základe ktorej má byť

exekúcia vykonávaná, nie je vykonateľná.

Sťažovateľ v sťažnosti popisuje jednotlivé prieťahy, ku ktorým malo podľa neho

v konaní okresného súdu a krajského súdu dôjsť, takto:

«V dôsledku uznesenia prvostupňového súdu sp. zn.: , EX 1831/05 zo

dňa 19. 9. 2005, ktoré bolo pre chybný postup súdu zrušené uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) sp. zn: -50 zo dňa 22. 2. 2006, sa

vykonanie exekúcie neúmerne oddialilo o dvanásť mesiacov...

K ďalšiemu podstatnému a ničím neodôvodnenému prieťahu došlo vydaním uznesenia

o zastavení exekúcie sp. zn: -125 zo dňa 16. 3. 2007 prvostupňovým súdom

až po šiestich mesiacoch od podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti

o vypratanie nebytového priestoru zo dňa 13. 9. 2006. Proti vyššie uvedenému uzneseniu

prvostupňového súdu podal sťažovateľ dňa 5. 4. 2007 odvolanie, o ktorom odvolací súd

rozhodol aj napriek viacerým urgenciám až uznesením sp. zn.: -157 zo dňa

1. 7. 2008, t. j. po viac ako roku od podania odvolania sťažovateľom. V tejto súvislosti

sťažovateľ poukazuje na to, že prvostupňový súd po doručení odvolania sťažovateľa

postúpil spis odvolaciemu súdu až po troch mesiacoch nečinnosti, vzhľadom na to, že

prvostupňový súd podľa odvolacieho súdu vyhodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v

neprospech sťažovateľa a rozhodol predčasne, odvolací súd opätovne zrušil uznesenie

prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Prvostupňový súd po ďalších

štyroch mesiacoch návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vypratanie nebytového

priestoru uznesením sp. zn. -175 zo dňa 30. 12. 2008 zamietol.»

Podľa sťažovateľa „... nepochopiteľná je skutočnosť, že prvostupňový súd skúmal

materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu až po takmer 4 rokoch odo dňa podania návrhu

na vykonanie exekúcie (počas ktorého obdobia musel predmetnú exekučnú vec dvakrát

riešiť odvolací súd v dôsledku protizákonného postupu súdu), a to aj napriek tomu, že túto

otázku mal prvostupňový súd z úradnej povinnosti skúmať ešte pred vydaním poverenia pre

exekútora na vykonanie exekúcie, najneskôr však v rámci konania o námietkach proti

exekúcii“.

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa podľa , prvá veta Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohody

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

nečinnosťou Okresnému súdu Košice I v exekučnom konaní sp. zn.

a nečinnosťou Krajského súdu v Košiciach v odvolacom konaní sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v exekučnom konaní sp. zn.

bezodkladne konal.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré je

povinný Okresný súd Košice I vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré je

povinný Krajský súd v Košiciach vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní nahradiť sťažovateľovi

trovy tohto konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva zaručeného čl.

48 ods. 2 a práva zaručeného dohovoru postupom okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. a postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

.

Z argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

- okresný súd svojou nečinnosťou a nesústredenou činnosťou spôsobil, že exekúcia

nie je ukončená napriek tomu, že od podania návrhu na výkon exekúcie uplynuli takmer

4 roky,

- krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

, EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 až 1. júla 2008.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis okresného

súdu sp. zn. a spis krajského súdu sp. zn. .

1. K porušeniu a dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

podľa , prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy podľa uvedeného článku (napr. , ,

).

Zo súdneho spisu, ktorý si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu, vyplýva,

že exekučné konanie sťažovateľa ako oprávneného začalo 30. mája 2005 na základe návrhu

sťažovateľa na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky a vypratanie nehnuteľnosti,

pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Na základe žiadosti exekútora z 2. júna

2005 vydal okresný súd 8. júna 2005poverenie pre súdneho exekútora a 8. augusta 2005 na

základe návrhu exekútora z 26. júla 2005 poverenie pre exekútora doplnil. Dňa 5. septembra

2009 navrhla obchodná spoločnosť E., spol. s r. o. (spoločnosť nebola vo veci oprávneným

ani povinným), zastavenie exekúcie. O zastavení exekúcie rozhodol okresný súd uznesením

č. k. -29 z 19. septembra 2005. Na základe odvolania sťažovateľa podaného

proti tomuto uzneseniu 28. septembra 2005 predložil okresný súd spis na rozhodnutie

o odvolaní krajskému súdu 20. októbra 2005. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č.

k. -50 z 22. februára 2006 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 22. júna 2006. Na základe návrhu povinného z 18.

septembra 2006 na zastavenie exekúcie okresný súd 29. septembra 2006 vyžiadal doklady

potrebné na rozhodnutie o zastavení exekúcie. Sťažovateľ odpovedal okresnému súdu

podaním z 27. októbra 2006 a následne podaniami z 9. novembra 2006 a 1. decembra 2006

navrhol, aby okresný súd vyžiadal správy od dodávateľov plynu, elektriny a vody do

objektu, ktorý bol predmetom vypratania exekúcie. Na predloženie požadovaných dokladov

v lehote 15 dní vyzval okresný súd dodávateľov 13. decembra 2006. Na túto výzvu reagoval

dodávateľ elektriny 11. januára 2007, dodávateľ plynu 18. januára 2007 a dodávateľ vody

30. januára 2007. Uznesením zo 16. marca 2007 sp. zn. rozhodol okresný

súd, že exekúcia v časti o vypratanie nehnuteľnosti je neprípustná, a v tejto časti exekúciu

zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal 5. apríla 2007 sťažovateľ odvolanie a 12. júna 2007

zaplatil za podané odvolanie súdny poplatok. Spis bol okresným súdom predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 4. júla 2007. O odvolaní rozhodol krajský súd 1.

júla 2008 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu 19. augusta 2008. Okresný súd

na základe uznesenia krajského súdu vyzval 21. októbra 2008 povinného na predloženie

potrebných dokladov a uznesením č. k. -175 návrh na zastavenie exekúcie

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. januára 2009. Podaním z 11. februára

2009 navrhol povinný odklad exekúcie. O tomto podaní rozhodol okresný súd uznesením č.

k. -183 z 12. februára 2009 tak, že odklad exekúcie povolil. Proti uzneseniu

podal 27. februára 2009 odvolanie sťažovateľ. Na rozhodnutie o odvolaní predložil okresný

súd spis krajskému súdu 5. marca 2009.

Exekučné konanie vedené okresným súdom ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu trvalo od 2. júna 2006 do 24. apríla 2009. Počas tohto obdobia sa spis z dôvodu

rozhodnutia o odvolaniach nachádzal na krajskom súde od 20. októbra 2005 do 22. júna

2006 a od 4. júla 2007 do 19. augusta 2008. Počas obdobia, keď sa spis nachádzal na

okresnom súde, zistil ústavný súd kratšie obdobia nečinnosti od 2. júna 2005 do 8. augusta

2005, keď bolo exekútorovi vydané bezchybné poverenie, od vrátenia spisu krajským

súdom po rozhodnutí o odvolaní 22. februára 2006 do 29. septembra 2006, keď okresný súd

požiadal povinného na predloženie dokladov, a od vrátenia spisu krajským súdom po

rozhodnutí o odvolaní 19. augusta 2008 do 21. októbra 2008, keď vyzval povinného na

predloženie dokladov. Ústavný súd tak zistil, že počas predmetného konania sa v činnosti

okresného súdu vyskytli prieťahy v trvaní približne 10 mesiacov.

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Ústavný súd nezistil v konaní okresného súdu také prieťahy, ktoré by mali za

následok porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovateľ a povinný v predmetnom konaní tiež

využívali svoje procesné práva, keď podávali návrhy na zastavenie exekúcie, na odklad

exekúcie a odvolania proti uzneseniam okresného súdu. Ústavný súd sa v tejto súvislosti

odvoláva na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že za neodstránenie stavu

právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša

zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci ().

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že k celkovej dĺžke konania

v predmetnej veci prispelo aj obdobie, ktoré okresný súd potreboval na vydanie rozhodnutia

o procesných návrhoch sťažovateľa a povinného v exekučnom konaní, resp. na vykonanie

úkonov s nimi súvisiacimi, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na

ťarchu okresného súdu.

Sťažovateľ k predĺženiu exekučného konania navyše prispel aj tým, že po dobu viac

ako 2 mesiacov nezaplatil súdny poplatok za podané odvolanie.

Na záver považuje ústavný súd za potrebné vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa

o tom, že okresný súd skúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu až po takmer

štyroch rokoch odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho okresný

súd až 12. februára 2009 uznesením č. k. -183 rozhodol o povolení odkladu

exekúcie z dôvodov, že možno očakávať zastavenie exekúcie pre nevykonateľnosť

exekučného titulu.

Ústavný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že vykonateľnosť notárskej zápisnice

ako exekučného titulu mal okresný súd skúmať ex offo už pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúciu však na základe

takéhoto exekučného titulu navrhol práve sťažovateľ, a preto bolo jeho záujmom

a povinnosťou, aby pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu nevznikli. Ústavný súd

je toho názoru, že sťažovateľ nemôže prenášať zodpovednosť za prípadné prieťahy

v exekučnom konaní z dôvodu preskúmavania vykonateľnosti exekučného titulu na okresný

súd. Navyše o zastavení exekúcie z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu ešte nebolo

právoplatne rozhodnuté.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K porušeniu a dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vychádzal ústavný súd

zo svojej doterajšej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,

keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej

moci v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis mutandis , ).

Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodoval o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -125 zo 16. marca 2007.

Vo veci rozhodol uznesením č. k. -157 z 1. júla 2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 26. augusta 2008.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. apríla

2009) krajský súd už vo veci nekonal a nemohol už žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom

(m. m. , , ). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto aj

v tejto časti potrebné odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (o priznaní trov právneho zastúpenia, ako aj finančného

zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 17. augusta 2009