Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 228/09
PDF · 249.66 KB
No categories available
I. ÚS 228/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 228/09-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., K., zastúpenej
advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 1086/2005
a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 110/2007 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len („ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 93/2005 a postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 110/2007.
Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že «Sťažovateľ sa na základe notárskej
zápisnice N 212/2004, Nz 70415/2004 zo dňa 16. 9. 2004 ako vykonateľného exekučného
titulu stal oprávnenou osobou v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
(ďalej len „prvostupňový súd“) pod sp. zn. 26 Er 1086/2005, predmetom ktorého je
vymoženie sumy vo výške 1.542.667,- Sk s prísl. a vypratanie nehnuteľnosti oprávneného,
ktoré exekučné konanie sa začalo dňa 30. 5. 2005 na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa 16.5.2005 (ďalej len „exekučné konanie“)...».
Okresný súd uznesením sp. zn. 26 Er 1086/05, EX 1831/05 z 19. septembra 2005
exekúciu zastavil. Krajský súd uznesením č. k. 1 CoE 94/2005-50 z 22. februára 2006
uznesenie okresného súdu sp. zn. 26 Er 1086/2005, EX 1831/2005 z 19. septembra 2005
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením sp. zn. 26 Er 1086/2005,
EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 exekúciu v časti o vypratanie nebytového priestoru
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v tejto časti opätovne zastavil. Proti uzneseniu okresného
súdu sp. zn. 26 Er 1086/2005, EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 podal sťažovateľ
odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k. 1 CoE 110/2007-157 z 1. júla
2008 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 26. augusta 2008. Uznesením č. k.
26 Er 1086/2005-175 z 30. decembra 2008 okresný súd návrh na zastavenie exekúcie
zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. januára 2009. Uznesením č. k.
26 Er 1086/2005-183 z 12. februára 2009 okresný súd povolil odklad exekúcie z dôvodu, že
možno očakávať zastavenie exekúcie, keďže notárska zápisnica, na základe ktorej má byť
exekúcia vykonávaná, nie je vykonateľná.
Sťažovateľ v sťažnosti popisuje jednotlivé prieťahy, ku ktorým malo podľa neho
v konaní okresného súdu a krajského súdu dôjsť, takto:
«V dôsledku uznesenia prvostupňového súdu sp. zn.: 26 Er 1086/05, EX 1831/05 zo
dňa 19. 9. 2005, ktoré bolo pre chybný postup súdu zrušené uznesením Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) sp. zn: 1CoE 94/2005-50 zo dňa 22. 2. 2006, sa
vykonanie exekúcie neúmerne oddialilo o dvanásť mesiacov...
K ďalšiemu podstatnému a ničím neodôvodnenému prieťahu došlo vydaním uznesenia
o zastavení exekúcie sp. zn: 26 Er 1086/2005-125 zo dňa 16. 3. 2007 prvostupňovým súdom
až po šiestich mesiacoch od podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti
o vypratanie nebytového priestoru zo dňa 13. 9. 2006. Proti vyššie uvedenému uzneseniu
prvostupňového súdu podal sťažovateľ dňa 5. 4. 2007 odvolanie, o ktorom odvolací súd
rozhodol aj napriek viacerým urgenciám až uznesením sp. zn.: 1 CoE 110/2007-157 zo dňa
1. 7. 2008, t. j. po viac ako roku od podania odvolania sťažovateľom. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukazuje na to, že prvostupňový súd po doručení odvolania sťažovateľa
postúpil spis odvolaciemu súdu až po troch mesiacoch nečinnosti, vzhľadom na to, že
prvostupňový súd podľa odvolacieho súdu vyhodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v
neprospech sťažovateľa a rozhodol predčasne, odvolací súd opätovne zrušil uznesenie
prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Prvostupňový súd po ďalších
štyroch mesiacoch návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vypratanie nebytového
priestoru uznesením sp. zn. 26 Er 1086/2005-175 zo dňa 30. 12. 2008 zamietol.»
Podľa sťažovateľa „... nepochopiteľná je skutočnosť, že prvostupňový súd skúmal
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu až po takmer 4 rokoch odo dňa podania návrhu
na vykonanie exekúcie (počas ktorého obdobia musel predmetnú exekučnú vec dvakrát
riešiť odvolací súd v dôsledku protizákonného postupu súdu), a to aj napriek tomu, že túto
otázku mal prvostupňový súd z úradnej povinnosti skúmať ešte pred vydaním poverenia pre
exekútora na vykonanie exekúcie, najneskôr však v rámci konania o námietkach proti
exekúcii“.
Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohody
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,
nečinnosťou Okresnému súdu Košice I v exekučnom konaní sp. zn. 26 Er 1086/2005
a nečinnosťou Krajského súdu v Košiciach v odvolacom konaní sp. zn. 1 CoE 110/07
porušené bolo.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v exekučnom konaní sp. zn.
26 Er 1086/2005 bezodkladne konal.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré je
povinný Okresný súd Košice I vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré je
povinný Krajský súd v Košiciach vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní nahradiť sťažovateľovi
trovy tohto konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva zaručeného čl.
48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci
vedenej pod sp. zn. 26 Er 1086/2005 a postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn.
Z argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu
označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že
- okresný súd svojou nečinnosťou a nesústredenou činnosťou spôsobil, že exekúcia
nie je ukončená napriek tomu, že od podania návrhu na výkon exekúcie uplynuli takmer
4 roky,
- krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
26 Er 1086/2005, EX 1831/2005 zo 16. marca 2007 až 1. júla 2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis okresného
súdu sp. zn. 26 Er 1086/2005 a spis krajského súdu sp. zn. 1 CoE 110/2007.
1. K porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 1086/2005
Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy podľa uvedeného článku ústavy (napr. II. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03,
Zo súdneho spisu, ktorý si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu, vyplýva,
že exekučné konanie sťažovateľa ako oprávneného začalo 30. mája 2005 na základe návrhu
sťažovateľa na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky a vypratanie nehnuteľnosti,
pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Na základe žiadosti exekútora z 2. júna
2005 vydal okresný súd 8. júna 2005poverenie pre súdneho exekútora a 8. augusta 2005 na
základe návrhu exekútora z 26. júla 2005 poverenie pre exekútora doplnil. Dňa 5. septembra
2009 navrhla obchodná spoločnosť E., spol. s r. o. (spoločnosť nebola vo veci oprávneným
ani povinným), zastavenie exekúcie. O zastavení exekúcie rozhodol okresný súd uznesením
č. k. 26 Er 1086/05-29 z 19. septembra 2005. Na základe odvolania sťažovateľa podaného
proti tomuto uzneseniu 28. septembra 2005 predložil okresný súd spis na rozhodnutie
o odvolaní krajskému súdu 20. októbra 2005. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č.
k. 1 Co 94/2005-50 z 22. februára 2006 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 22. júna 2006. Na základe návrhu povinného z 18.
septembra 2006 na zastavenie exekúcie okresný súd 29. septembra 2006 vyžiadal doklady
potrebné na rozhodnutie o zastavení exekúcie. Sťažovateľ odpovedal okresnému súdu
podaním z 27. októbra 2006 a následne podaniami z 9. novembra 2006 a 1. decembra 2006
navrhol, aby okresný súd vyžiadal správy od dodávateľov plynu, elektriny a vody do
objektu, ktorý bol predmetom vypratania exekúcie. Na predloženie požadovaných dokladov
v lehote 15 dní vyzval okresný súd dodávateľov 13. decembra 2006. Na túto výzvu reagoval
dodávateľ elektriny 11. januára 2007, dodávateľ plynu 18. januára 2007 a dodávateľ vody
30. januára 2007. Uznesením zo 16. marca 2007 sp. zn. 26 Er 1086/2005 rozhodol okresný
súd, že exekúcia v časti o vypratanie nehnuteľnosti je neprípustná, a v tejto časti exekúciu
zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal 5. apríla 2007 sťažovateľ odvolanie a 12. júna 2007
zaplatil za podané odvolanie súdny poplatok. Spis bol okresným súdom predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 4. júla 2007. O odvolaní rozhodol krajský súd 1.
júla 2008 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu 19. augusta 2008. Okresný súd
na základe uznesenia krajského súdu vyzval 21. októbra 2008 povinného na predloženie
potrebných dokladov a uznesením č. k. 26 Er 1086/2005-175 návrh na zastavenie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. januára 2009. Podaním z 11. februára
2009 navrhol povinný odklad exekúcie. O tomto podaní rozhodol okresný súd uznesením č.
k. 26 Er 1086/2005-183 z 12. februára 2009 tak, že odklad exekúcie povolil. Proti uzneseniu
podal 27. februára 2009 odvolanie sťažovateľ. Na rozhodnutie o odvolaní predložil okresný
súd spis krajskému súdu 5. marca 2009.
Exekučné konanie vedené okresným súdom ku dňu podania sťažnosti ústavnému
súdu trvalo od 2. júna 2006 do 24. apríla 2009. Počas tohto obdobia sa spis z dôvodu
rozhodnutia o odvolaniach nachádzal na krajskom súde od 20. októbra 2005 do 22. júna
2006 a od 4. júla 2007 do 19. augusta 2008. Počas obdobia, keď sa spis nachádzal na
okresnom súde, zistil ústavný súd kratšie obdobia nečinnosti od 2. júna 2005 do 8. augusta
2005, keď bolo exekútorovi vydané bezchybné poverenie, od vrátenia spisu krajským
súdom po rozhodnutí o odvolaní 22. februára 2006 do 29. septembra 2006, keď okresný súd
požiadal povinného na predloženie dokladov, a od vrátenia spisu krajským súdom po
rozhodnutí o odvolaní 19. augusta 2008 do 21. októbra 2008, keď vyzval povinného na
predloženie dokladov. Ústavný súd tak zistil, že počas predmetného konania sa v činnosti
okresného súdu vyskytli prieťahy v trvaní približne 10 mesiacov.
Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). Ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 124/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla
prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Ústavný súd nezistil v konaní okresného súdu také prieťahy, ktoré by mali za
následok porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovateľ a povinný v predmetnom konaní tiež
využívali svoje procesné práva, keď podávali návrhy na zastavenie exekúcie, na odklad
exekúcie a odvolania proti uzneseniam okresného súdu. Ústavný súd sa v tejto súvislosti
odvoláva na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že za neodstránenie stavu
právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša
zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani
štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).
Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že k celkovej dĺžke konania
v predmetnej veci prispelo aj obdobie, ktoré okresný súd potreboval na vydanie rozhodnutia
o procesných návrhoch sťažovateľa a povinného v exekučnom konaní, resp. na vykonanie
úkonov s nimi súvisiacimi, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na
ťarchu okresného súdu.
Sťažovateľ k predĺženiu exekučného konania navyše prispel aj tým, že po dobu viac
ako 2 mesiacov nezaplatil súdny poplatok za podané odvolanie.
Na záver považuje ústavný súd za potrebné vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa
o tom, že okresný súd skúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu až po takmer
štyroch rokoch odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho okresný
súd až 12. februára 2009 uznesením č. k. 26 Er 1086/2005-183 rozhodol o povolení odkladu
exekúcie z dôvodov, že možno očakávať zastavenie exekúcie pre nevykonateľnosť
exekučného titulu.
Ústavný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že vykonateľnosť notárskej zápisnice
ako exekučného titulu mal okresný súd skúmať ex offo už pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúciu však na základe
takéhoto exekučného titulu navrhol práve sťažovateľ, a preto bolo jeho záujmom
a povinnosťou, aby pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu nevznikli. Ústavný súd
je toho názoru, že sťažovateľ nemôže prenášať zodpovednosť za prípadné prieťahy
v exekučnom konaní z dôvodu preskúmavania vykonateľnosti exekučného titulu na okresný
súd. Navyše o zastavení exekúcie z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté.
Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
26 Er 1086/2005 nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký,
ktorý by bolo možné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
2. K porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 110/2007
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 110/2007 vychádzal ústavný súd
zo svojej doterajšej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
(III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu
základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,
keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej
moci v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07).
Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 110/2007 rozhodoval o odvolaní
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 26 Er 1086/2005-125 zo 16. marca 2007.
Vo veci rozhodol uznesením č. k. 1 CoE 110/2007-157 z 1. júla 2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 26. augusta 2008.
Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. apríla
2009) krajský súd už vo veci nekonal a nemohol už žiadnym ústavne relevantným
spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom
(m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV. ÚS 46/07). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto aj
v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci (o priznaní trov právneho zastúpenia, ako aj finančného
zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 17. augusta 2009