Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2011 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej

a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., K.,

zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti S., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti S. s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice

I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti S., s. r. o.,

trovy právneho zastúpenia v sume 306,34 € (slovom tristošesť eur a tridsaťštyri centov) na

účet advokáta JUDr. R. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené

označené práva, a prikáže okresnému súdu bezodkladne konať. Zároveň sťažovateľka

požiadala, aby jej ústavný súd v náleze priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 €, ako aj náhradu trov konania.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako oprávnená podala

30. mája 2005 návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti a vymožením

peňažnej pohľadávky v sume 51 207,16 €. Exekučné konanie vedené na okresnom súde pod

sp. zn. nie je stále ukončené, a to napriek tomu, že od podania návrhu

sťažovateľkou uplynulo takmer šesť rokov. Sťažovateľka sťažnosť odôvodnila tým, že

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vydal 24. júla 2009 uznesenie sp. zn.

, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 12. februára 2009 o povolení

odkladu exekúcie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie spolu

so spisom bolo doručené okresnému súdu 26. augusta 2009. Od tohto dňa však okresný súd

podľa sťažovateľky „... nevykonal vo vyššie označenej exekučnej veci žiadny efektívny úkon,

ktorý by smeroval ku konečnému rozhodnutiu a k ukončeniu exekučného konania.

V dôsledku toho vznikol zjavný a ničím neodôvodnený prieťah v konaní v dĺžke viac ako

18 mesiacov.“.

Sťažovateľka uviedla, že ju okresný súd vystavuje „... zbytočnému

a neodôvodnenému prieťahu, ktorý dlhodobo bráni vymoženiu pohľadávky sťažovateľa

vo výške 51.207,16 € s prísl., nakoľko ani ku dňu podania tejto sťažnosti porušovateľ

nerozhodol o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre odklad exekúcie vyššie

uvedenej peňažnej pohľadávky (najmä v súvislosti so spochybnením vykonateľného

exekučného titulu zo strany povinného v predmetnom exekučnom konaní), pričom bez

právoplatného rozhodnutia porušovateľa nebude možné pokračovať v jej exekúcii“.

4. Ústavný súd výzvou z 5. apríla 2011 požiadal okresný súd, aby sa k sťažnosti

sťažovateľky vyjadril. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 17. mája

2011. Vo vyjadrení predseda okresného súdu uviedol, že konajúci sudca bol upozornený na

už vzniknuté prieťahy a bolo mu uložené, aby vo veci konal rýchlo a efektívne. Stav

vybavovania tejto veci je priebežne sledovaný, a preto sa tvrdenie sťažovateľky o tom, že

okresný súd nezabezpečil opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších prieťahov zo strany súdu,

nezakladá na pravde.

5. Po oboznámení sa so sťažnosťou ústavný súd uznesením zo 16. júna 2011 prijal

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu k namietaným

prieťahom, a následne pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska jej primeranosti.

6. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že ku dňu podania

sťažnosti konanie trvá takmer 5 rokov a 10 mesiacov. V priebehu tohto obdobia, teda do

podania sťažnosti ústavnému súdu (16. marec 2011), vydal okresný súd celkovo štyri

uznesenia. Uznesením z 19. septembra 2005 bola exekúcia zastavená. Po podaní odvolania

sťažovateľkou krajský súd uznesením sp. zn. z 22. februára 2006 napadnuté

uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinný podal 18. septembra 2006 návrh

na zastavenie exekúcie v časti o vypratanie nehnuteľnosti. Okresný súd uznesením zo

16. marca 2007 vyhlásil exekúciu v časti o vypratanie nehnuteľnosti za neprípustnú a

v tejto časti ju zastavil. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 1. júla 2008 tak, že uznesenie

okresného súdu opäť zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Následne okresný súd vydal

30. decembra 2008 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti

o vypratanie nehnuteľnosti zamietol. Povinný podal 11. februára 2009 návrh na odklad

exekúcie. Okresný súd obratom uznesením z 12. februára 2009 povolil odklad exekúcie.

Sťažovateľka sa proti tomuto uzneseniu opäť odvolala. O odvolaní rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 24. júla 2009 tak, že napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní boli vydané tri zrušujúce uznesenia

krajského súdu, ktorými bola zároveň vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Spis sa preto nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravných

prostriedkoch sťažovateľky spolu 2 roky a 2 mesiace.

7. Zároveň ústavný súd z vlastnej evidencie zistil, že konanie na okresnom súde

vedené pod sp. zn. už v minulosti bolo na základe sťažnosti sťažovateľky

posúdené ústavným súdom z hľadiska jeho dĺžky a plynulosti. Ústavný súd rozhodol

o sťažnosti uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2009, ktorým sťažnosť

sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Za obdobie, ktoré bolo

predmetom posúdenia ústavným súdom, boli v postupe okresného súdu zistené obdobia

kratšej nečinnosti, ktoré však ešte nemali za následok porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či práva na prejednanie veci

v primeranej lehote. Keďže podľa názoru sťažovateľky okresný súd vo veci naďalej nekoná

plynulo a efektívne, obrátila sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, aby postup

okresného súdu znovu preskúmal.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Sťažovateľka sa domáha ochrany svojich práv v prebiehajúcom exekučnom

konaní. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. alebo

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (, ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa a dohovoru ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Ako ďalej vyplýva

z judikatúry ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť

numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho

konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky

civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle

konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného

súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa

ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu

zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania

účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré

môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre

sťažovateľa v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti

Francúzsku, 1999; , alebo ). Podľa týchto kritérií

posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľky.

11. Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť veci, ústavný súd sa stotožňuje

s názorom sťažovateľky, že predmetné konanie nie je možné považovať za skutkovo či

právne zložité, čo by odôvodňovalo dĺžku konania. Exekučné konanie patrí k štandardnej

agende súdov, pričom jeho samotná povaha predpokladá urýchlené rozhodovanie.

12. Správanie účastníkov konania je ďalším kritériom, ktoré sa posudzuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Po preskúmaní spisového materiálu,

ktorý si ústavný súd od okresného súdu vyžiadal, nebola zistená taká nečinnosť

sťažovateľky, ktorá by mala za následok vznik prieťahov v konaní. Sťažovateľka

v určených lehotách reagovala na výzvy súdu, v priebehu konania sa niekoľkokrát

dožadovala urýchleného rozhodnutia (dokonca aj o návrhu povinného) s upozornením, že

od rozhodnutia okresného súdu je závislý priebeh exekúcie. Sťažovateľka podala tri

sťažnosti predsedovi okresného súdu. Sťažnosť z 3. apríla 2009 vyhodnotil predseda

okresného súdu ako dôvodnú, a preto sa zaviazal túto vec z hľadiska plynulosti konania

sledovať až do jej právoplatného skončenia. Sťažovateľke možno jedine vytknúť to, že

súdny poplatok za podané odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 16. marca 2007

zaplatila až 12. júna 2007, pričom poplatková povinnosť vznikla už podaním odvolania,

ktoré bolo podané 5. apríla 2007.

13. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že ani

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký

význam má pre sťažovateľku predmetné konanie. V jej prípade ide o výkon exekúcie na

základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Sťažovateľka sa domáhala jednak

vymoženia peňažnej sumy za nezaplatené nájomné, ako aj vypratania nehnuteľnosti, ktorú

sťažovateľka prenajala povinnému. Preto právom žiadala o urýchlené rozhodnutie

o procesných návrhoch, podaných v priebehu konania zväčša povinným a nastolenie právnej

istoty ohľadom samotnej exekúcie, ktorú sťažovateľka iniciovala. Od rozhodnutia

o návrhoch povinného (návrh na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie) totiž závisel ďalší

priebeh, ako aj trvanie samotnej exekúcie.

14. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd zistil v postupe

okresného súdu niekoľko období dlhšej či kratšej nečinnosti. Išlo jednak o obdobia

nečinnosti, ktoré už boli predmetom posúdenia ústavným súdom v konaní o sťažnosti

sťažovateľky vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd vtedy zistil v konaní

okresného súdu kratšie prieťahy celkovo v trvaní približne 10 mesiacov. Aj v ďalšom

priebehu sa však v konaní vyskytli obdobia nečinnosti. K ďalším prieťahom došlo v období

od 26. augusta 2009, keď bol spis vrátený z krajského súdu po rozhodnutí o odvolaní,

do 29. januára 2010, keď okresný súd vyzval povinného na riadne odôvodnenie jeho návrhu

na odklad exekúcie, od 29. marca 2010, keď okresný súd urgoval povinného, ktorý na prvú

výzvu okresného súdu neodpovedal, do 4. októbra 2010, keď okresný súd vyzval povinného

na upresnenie, či trvá na odklade exekúcie, a na odôvodnenie jeho návrhu na odklad

exekúcie, pretože povinný nereagoval ani na druhú výzvu, a v období od 12. októbra 2010,

keď bolo okresnému súdu doručené oznámenie povinného, že na návrhu na odklad exekúcie

netrvá, až do podania sťažnosti ústavnému súdu, teda do 16. marca 2011. V celom priebehu

konania na okresnom súde preto ústavný súd zistil prieťahy celkovo v trvaní približne

25 mesiacov, t. j. 2 roky a 1 mesiac. Ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu konanie trvá

takmer 5 rokov a 10 mesiacov.

Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že s ohľadom na

vyjadrenie povinného, ktoré bolo okresnému súdu doručené 12. októbra 2010, že na odklade

exekúcie netrvá, pretože nehnuteľnosť dobrovoľne vypratal, okresný súd vydal až 4. júla

2011 uznesenie, ktorým odklad exekúcie nepovolil. Ústavný súd zároveň dopytom na

exekútorský úrad JUDr. P. M., súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zistil,

že z peňažnej sumy predstavujúcej dlžné nájomné nebolo ešte v prospech sťažovateľky nič

vymožené.

15. Po zohľadnení uvedených kritérií, zisteného obdobia nečinnosti okresného súdu,

ktoré sa v konaní vyskytlo opakovane, no najmä celkovej dĺžky konania považuje ústavný

súd postup okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

za prekračujúci dané medze konať bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej dobe

v zmysle uvedeného a dohovoru, ktorých porušenie

sťažovateľka namietala. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť súdu konať bez

zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré sa mali aplikovať ihneď po prekročení určitej

„povolenej hranice“, najmä po opakovaných sťažnostiach na prieťahy v konaní

adresovanej predsedovi okresného súdu.

16. Podľa v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná. Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

17. Je pravdou, že priebeh konania bol ovplyvnený viacerými návrhmi povinného,

o ktorých musel okresný súd rozhodnúť. Proti týmto rozhodnutiam okresného súdu podala

zväčša sťažovateľka odvolania, o ktorých musel rozhodovať krajský súd (ktorého postup

však nebol sťažnosťou napadnutý). Avšak postup okresného súdu bez zbytočných prieťahov

by zabezpečil aj v takej situácii účinnú a efektívnu realizáciu vymáhaného práva

sťažovateľky. Naproti tomu, nie je takmer po šiestich rokoch od podania návrhu na

vykonanie exekúcie z pohľadávky sťažovateľky predstavujúcej dlžné nájomné nič

vymožené a nehnuteľnosť, ktorá mala byť vyprataná, povinný sám v priebehu konania

podľa vlastného uváženia vypratal. Z tohto pohľadu sa potom postup okresného súdu

v konaní sp. zn. nejaví ako dostatočne účinný nástroj ochrany práv

sťažovateľky. Požiadavku, aby ochrana práv bola poskytnutá v primeranej dobe, netreba

osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť

dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj

samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na

ostatných občanov.

18. Vychádzajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu došlo k prieťahom, a tým k porušeniu základného práva

sťažovateľky konať bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe v zmysle čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ktorých vyslovenia sa sťažovateľka domáhala (bod 1 výroku

nálezu).

19. Napriek tomu, že okresný súd po podaní sťažnosti ústavnému súdu uznesením

zo 4. júla 2011 odklad exekúcie nepovolil, exekučné konanie ako také však ešte nie je

skončené a okresný súd ešte môže v tomto konaní realizovať svoju rozhodovaciu právomoc.

Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby ďalej v tomto konaní konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

20. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom na

povahu veci, obdobie nečinnosti okresného súdu, ako i celkovú dĺžku konania ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade sťažovateľkou požadovaná suma 2 500 € zodpovedá

primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela (bod 3

výroku nálezu).

21. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej

výške, teda 306,34 € (2 x 120,23 € za 2 úkony právnej služby, t. j. prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti - spolu 240,46 € a 2 x paušálna náhrada hotových

výdavkov po 7,41 €, spolu 255,28 € + 20 % DPH, t. j. 306,34 €). Ústavný súd

poznamenáva, že podľa § 1 ods. 3 vyhlášky v nadväznosti na § 11 ods. 3 vyhlášky za úkony

právnej pomoci vykonané roku 2011 prislúcha tarifná odmena po 123,50 € za jeden úkon

právnej služby, t. j. 247 € za 2 úkony právnej služby. Keďže si sťažovateľka, kvalifikovane

právne zastúpená právnym zástupcom, uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške

120,23 € za jeden úkon právnej služby, t. j. 240,46 € za 2 úkony právnej služby, priznal jej

ústavný súd v súlade s náhradu trov právneho

zastúpenia pred ústavným súdom v nižšej, požadovanej výške. Priznanú náhradu trov

právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2011