Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 64/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky uzneseniami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 11. februára

2010 a sp. zn. zo 17. marca 2009, ako aj uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. novembra 2009 a porušenie svojho základného

práva podľa postupom Okresného súdu Bratislava

II v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010

doručená sťažnosť Bc. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“) a Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľka“,

spolu len „sťažovatelia“), obaja bytom B., vo veci namietaného porušenia ich v sťažnosti

bližšie neoznačených základných práv postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11.

februára 2010 a tiež jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. marca 2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „týmto podávame sťažnosť v zmysle platnej

legislatívy z dôvodu nesprávneho úradného postupu na konanie predsedu senátu KS

v Bratislave JUDr. B. T., ktorý v uznesení č. k. zo dňa 30. 11. 2009

postupoval v zmysle neplatného zákona a potvrdil bez komentára a odôvodnenia

predchádzajúce porušenie zákona OS BA II JUDr. N. V. resp. JUDr. N. P. týkajúce sa výšky

súdnych poplatkov v č. k. , EX 166/05... a žiadame o zrušenie

právoplatnosti Uznesenia č. k. zo dňa 30. 11. 2009 vydané Krajským súdom

v Bratislave v celom rozsahu...“.

Ďalej sťažovatelia uviedli, že v uznesení okresného súdu č. k. -317

z 11. februára 2010 súdny poplatok „JUDr. N. V. nestanovila v súlade so zákonom a miesto

6 % nesprávne uvedených v písomnosti Uznesenie -32 z vymáhaného

nároku stanovila pre nás výšku súdneho poplatku na 180,76 % z vymáhaného nároku...“.

Sťažovatelia namietajú „nesprávny úradný postup“ aj v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. . Podľa ich názoru „vydaným Uznesením

č. k. -114, EX 180/2001 zo dňa 17. 3. 2009 vydané OS BA II, JUDr. N. V. –

sudca zámerne neuviedla (zatajila všetky dátumy v konaní súdneho exekútora Mgr. R. G.

pod sp. zn. OS BA -1“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú aj prieťahy v označených

exekučných konaniach. Podľa sťažovateľov „v konaní č. dodnes nie je

správne a podľa zákona stanovená hodnota súdneho poplatku... a taktiež nikdy nebol

sudkyňami OS BA II požadovaný dôkaz o naplnení notárskej zápisnice oprávneným, ani od

oprávneného, ani od súdneho exekútora!

V konaní č. bol porušený zákon v časti zákonom stanovených lehôt

a napriek tomuto porušeniu zákona súdnym exekútorom bola exekúcia uznaná sudkyňou

JUDr. N. V. za právoplatnú a vykonateľnú.“.

Napokon sťažovatelia tvrdia, že „týmito konaniami boli nám spôsobené devastačné

škody na majetku, ktorých výšky a hodnoty sú uvedené v spisoch! Tieto náhrady škôd

žiadame vyplatiť v celom rozsahu aj s pripočítanými úrokmi z omeškania od MS SR!“.

Keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľov prípisom z 5. novembra 2010 na jej

doplnenie a odstránenie nedostatkov. Zároveň ich požiadal o zaslanie dokladov potrebných

na posúdenie opodstatnenosti ich žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

Dňa 30. novembra 2010 a následne 2. decembra 2010 bolo ústavnému súdu doručené

podanie sťažovateľov, v ktorom vyslovujú názor, že v ich prípade postupom okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho

uzneseniami č. k. -317 z 11. februára 2010 a č. k. -114 zo

17. marca 2009 „boli porušené naše základné občianske práva a slobody a to najmä právo

na konanie pred spravodlivým súdom bez prieťahov, ako aj porušenie zásady rovnosti

účastníkov konania“.

Sťažovatelia ďalej konkretizovali, že sa v konaní pred ústavným súdom domáhajú:

„Uznesenie č. k. -317, vydané OS BA II zrušiť v celom rozsahu,

vykonať všetky zákonom predpísané úkony, ktoré doteraz OS BA II nevykonal – najmä však

doložiť naplnenie notárskej zápisnice a rozhodnúť vo veci podľa zákona...

V tomto konaní si uplatňujeme náhrady všetkých škôd, ktoré nám boli spôsobené!

Tieto škody sú uvedené v spise č. k. OS BA II vrátane nemajetkovej ujmy za

stratu 5-tich rokov života.

... uznesenie č. k. -114, vydané OS BA II zrušiť v celom rozsahu,

vykonať všetky zákonom predpísané úkony a rozhodnúť vo veci podľa zákona.

... uznesenie č. k. , vydané KS v Bratislave zrušiť v celom rozsahu...“

Sťažovatelia pripojili k doplneniu sťažnosti potvrdenie o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj potvrdenie zamestnávateľa o príjme sťažovateľa

a potvrdenie Sociálnej poisťovne, ústredia, o výške dôchodku sťažovateľky.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný sťažnosťou (

a nasl. ) a najmä jej petitom.

Z doplnenia sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je namietané porušenie základného

práva sťažovateľov „na konanie pred spravodlivým súdom bez prieťahov“, ako aj

„porušenie zásady rovnosti účastníkov konania“ postupom okresného súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho uzneseniami

č. k. -317 z 11. februára 2010 a č. k. -114 zo 17. marca

2009, ako aj uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2009. Hoci

sťažovatelia nekonkretizovali, ktoré ich základné práva mali byť porušené, ústavný súd

vychádzajúc z obsahu sťažnosti ustálil, že ide o základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a , a na základe tejto právnej kvalifikácie ich sťažnosť aj

predbežne prerokoval.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2009,

uznesením okresného súdu č. k. -317 z 11. februára 2010 a uznesením

okresného súdu č. k. -114 zo 17. marca 2009

Zo sťažnosti a z jej doplnenia sa dá vyvodiť, že smeruje predovšetkým proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2009, uzneseniu

okresného súdu č. k. -317 z 11. februára 2010 a uzneseniu okresného súdu

č. k. -114 zo 17. marca 2009, ktoré žiadajú sťažovatelia zrušiť.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že jednou zo zákonných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto

lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť ( ). Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(, , ).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd (z uznesenia okresného súdu

č. k. -317 z 11. februára 2010, pozn.) zistil, že napadnuté uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2009, ktorým odvolací súd potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -299 z 8. júna 2009 o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľom za námietky podané proti exekúcii

vedenej proti nim ako povinným, nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2010.

Ústavný súd zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ďalej

zistil, že namietané uznesenie okresného súdu č. k. -317 z 11. februára

2010, ktorým okresný súd konanie o námietkach sťažovateľov (ako povinných) proti

exekúcii zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za námietky proti exekúcii,

nadobudlo právoplatnosť 22. februára 2010.

Rovnako ústavný súd zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.

zistil, že proti namietanému uzneseniu č. k. -114

zo 17. marca 2009, ktorým okresný súd námietky sťažovateľa (ako povinného)

z 20. novembra 2006, z 11. januára 2007, zo 14. januára 2007, z 19. marca 2007,

21. augusta 2007 a 9. decembra 2007 proti exekúcii odmietol, sťažovateľ podal odvolanie

napriek tomu, že proti predmetnému uzneseniu nie je odvolanie prípustné podľa § 202

ods. 2 (ďalej len „OSP“) v spojení s

Exekučného poriadku. Krajský súd uznesením sp. zn. , ,

z 21. októbra 2010 odvolanie sťažovateľa odmietol v súlade s § 218

ods. 1 písm. c) , keďže bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné. Na základe uvedeného uznesenie okresného súdu č. k. -114 zo

17. marca 2009 nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2009, keď predmetné uznesenie bolo

doručené sťažovateľovi.

Od uvedených dátumov právoplatnosti namietaných rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu začala sťažovateľom plynúť dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pre

porušenie základných práv a slobôd ústavnému súdu. Ich sťažnosť však bola doručená

ústavnému súdu až 11. mája 2010.

Vychádzajúc z dátumu nadobudnutia právoplatnosti namietaných uznesení okresného

súdu (1. apríla 2009, resp. 22. februára 2010) a krajského súdu (19. januára 2010) a dátumu

doručenia sťažnosti (11. mája 2010) ústavný súd konštatoval, že sťažnosť bola v tejto časti

podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia namietali

porušenie svojich základných práv podľa a označenými

uzneseniami okresného súdu a krajského súdu pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov „na konanie

pred spravodlivým súdom bez prieťahov“, t. j. základného práva podľa ,

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

zistil, že sťažovatelia sa v uvedenej veci už obrátili na ústavný súd, a to sťažnosťou

doručenou mu 11. septembra 2009.

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 7. októbra 2009 odmietol sťažnosť

sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú. Predmetné uznesenie ústavného súdu nadobudlo

právoplatnosť 6. novembra 2009.

V zmysle návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním na citované ustanovenie ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní podľa odmietol sťažnosť

sťažovateľov v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. v období do 6. novembra 2009, ako neprípustnú

z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

Sťažovatelia v sťažnosti opätovne namietajú, že k porušeniu ich základného práva

„na konanie pred spravodlivým súdom bez prieťahov“ dochádza od decembra 2005

postupom okresného súdu v exekučnej veci, kde vystupujú ako povinní „bez zákonom

predpísaného úkonu – preverenia naplnenia notárskej zápisnice oprávneným v prospech

povinných“.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd poveril súdnu

exekútorku Mgr. A. S. (ďalej len „súdna exekútorka“) vykonaním exekúcie. Súdna

exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo sťažovateľom ako povinným

doručené v decembri 2005, resp. v januári 2006. Sťažovatelia podali proti exekúcii

v zákonnej lehote námietky. Okresný súd ich 31. januára 2006 vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku za námietky v sume 16,585 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Sťažovatelia

požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. 39 Er

-118 z 18. septembra 2006 im oslobodenie nebolo priznané. Uznesením

krajského súdu č. k. -133 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Následným uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-

299 z 8. júna 2009 opätovne nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Ďalším

uznesením krajského súdu č. k. -305 z 30. novembra 2009 bolo uznesenie

okresného súdu z 8. júna 2009 potvrdené a 19. januára 2010 sa stalo právoplatným.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia nezaplatili súdny poplatok za námietky proti exekúcii

v uloženej pätnásťdňovej lehote, bolo konanie o námietkach v zmysle § 10 ods. 1 zákona č.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov zastavené, a to uznesením okresného súdu č. k. -317 z 11.

februára 2010 (právoplatným 22. februára 2010). Opravným uznesením č. k. 39 Er

-348 z 29. marca 2010 okresný súd opravil odôvodnenie uznesenia č. k. 39 Er

-317. Uznesením č. k. -457 z 12. augusta 2010 okresný súd

pripustil zmenu účastníkov exekučného konania vedeného pod sp. zn. .

Proti označenému uzneseniu sťažovatelia podali odvolanie, a preto bol spis 5. novembra

2010 postúpený krajskému súdu, ktorý vo veci do dňa predbežného prerokovania sťažnosti

o odvolaní ešte nerozhodol.

Ústavný súd sumarizujúc svoje zistenia dospel k záveru, že ani v období po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia sp. zn. , t. j. po 6. novembri 2009,

nevykazuje postup okresného súdu nedostatky, na základe ktorých by po prijatí sťažnosti

v tejto časti na ďalšie konanie bolo možné reálne dospieť k záveru, že v tomto období

okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušuje základné právo sťažovateľov

podľa . Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť

v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Odmietnutie sťažnosti v tejto časti nevylučuje, aby sa sťažovatelia opätovne

uchádzali o ochranu svojich garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom

v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu

v napadnutom konaní nečinný alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovatelia namietajú aj porušenie svojho základného práva „na konanie pred

spravodlivým súdom bez prieťahov“, t. j. základného práva podľa ,

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . V tejto súvislosti

okrem zrušenia uznesenia č. k. -114 zo 17. marca 2009 navrhujú „začať

kontrolou dátumov a lehôt určených pre súdneho exekútora a OS BA II. Po kontrole

dátumov navrhujeme konať v zmysle platných zákonov – zastavenie exekúcie a vyplatenie

všetkých neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov povinným...“.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti (návrhu) môže ísť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorej

predmetom je namietanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného

práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

().

Aplikujúc uvedené právne názory ústavný súd v zhode so svojím zistením, že

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené

1. apríla 2009 (nadobudnutím právoplatnosti uznesenia č. k. -114 zo

17. marca 2009), t. j. predo dňom doručenia sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť

sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol aj v tejto časti pre zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2011