Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 340/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Jána Lubyho

prerokoval prijatú sťažnosť M. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 28. októbra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „... Od 16. 10. 1995 sa pred Okresným súdom

Bratislava V viedlo konanie o náhradu škody, spôsobenej smrťou manžela sťažovateľky

v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú nesie zodpovednosť jeden zo žalovaných... Krajský

súd v Bratislave v dôsledku vydania nezákonného rozsudku, ktorý Najvyšší súd SR 31. 1.

2007 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, o odvolaní vedľajšej účastníčky

doteraz nerozhodol, takže možno konštatovať, že konanie pred ním trvá od začiatku roka

2005, čo nie je vzhľadom na celkovú dĺžku konania /14 rokov/, predmet sporu /náhrada

škody zo straty čiastočného živiteľa/ a správanie sa sťažovateľky dobou primeranou...

Sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 15. 9. 2008, sme požiadali predsedníčku krajského

súdu o zjednanie nápravy a skoré rozhodnutie; v odpovedi predsedníčka túto objektívnu

skutočnosť uznala, ale zároveň ju ospravedlnila vysokým nápadom vecí do jednotlivých

senátov.“. Sťažovateľka si taktiež uplatňuje priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu vo

výške 6 000 € vzhľadom na skutočnosť, že sú porušené jej práva a ide o prieťahy „... za

dobu 4 rokov, počas ktorej sa sťažovateľka musí boriť s pocitom neistoty a strachu,

frustrácie a beznádeje...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a skončenia veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

postupom Krajského súdu ... v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo...

Krajskému súdu ... prikazuje, aby v označenom konaní konal bez zbytočných

prieťahov...

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR, ktoré jej

vyplatí Krajský súd ... v lehote do 2 mesiacov...

M. P. priznáva náhradu trov konania...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

krajský súd v zastúpení predsedníčky listom sp. zn. Spr. 3624/09 z 13. novembra 2009

a právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 24. novembra 2009.

4.1 Predsedníčka krajského súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

„Predmetná vec Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. , bola

predložená Krajskému súdu... 18. 04. 2007 po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. 01. 2007, z časti zrušil rozsudok tunajšieho

súdu č. k. -420 zo dňa 29. 09. 2005.

Vo veci vytýčil odvolací súd termín pojednávania na deň 31. 01. 2008.

Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zisťovania pobytu

žalovaného, keď jeho pobyt nebol známy ani jeho právnemu zástupcovi.

Následne odvolací súd zisťoval pobyt žalovaného dopytmi na evidenciu obyvateľstva

(RBGOB), evidenciu väzňov a Mestskú časť B.

Keďže ani týmito úkonmi súdu sa pobyt žalovaného nepodarilo zistiť, odvolací súd

mu uznesením č. k. -476 zo dňa 24, 04. 2009, ustanovil opatrovníčku na

konanie,

Na to odvolací súd vytýčil termín pojednávania na deň 30. 04. 2009; toto

pojednávanie odročil na termín 24. 09. 2009 za účelom prehľadu plnení poskytnutých

žalobkyni zo strany vedľajšieho účastníka konania.

Na tomto pojednávaní odvolací súd vyniesol rozsudok a základný súdny spis sp. zn.

, bol súdu prvého stupňa vrátený dňa 06. 11. 2009.

... krajský súd... netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedla: „... netrváme na

ústnom verejnom prejednávaní a súhlasíme s upustením od neho.

Verím, že našej sťažnosti vyhoviete... Rozsudok nám totiž ešte nebol doručený.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov

konania, obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ako aj zo spisu ústavného súdu sp.

zn. ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na krajskom

súde pod sp. zn. . Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť smeruje len proti

postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prehľad procesných

úkonov je vykonaný za obdobie od podania odvolania potom, ako bol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 23. februára 2005 (v tejto súvislosti treba už iba

uviesť, že žalobu sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) 16. októbra 1995, ktorý ju zaevidoval pod sp. zn. ):

- ústavný súd sa posudzovaním prieťahov v predmetnej veci pred okresným súdom už

zaoberal (sťažnosť podala rovnako sťažovateľka) a nálezom č. k. -29

z 29. októbra 2003 konštatoval prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov,

požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal a priznal jej trovy konania.

Rovnako sa prieťahmi v konaní na návrh sťažovateľky zaoberal aj Európsky súd pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý rozsudkom zo 17. mája 2005 (Application no. 9818/02)

rozhodol, že vec nebola prejednaná v primeranej lehote a čl. 6 ods. 1 dohovoru bol

porušený. Európsky súd pre ľudské práva považoval za primerané priznať sťažovateľke

z titulu náhrady za nemajetkovú ujmu 5 000 € a 500 € za výdavky a náklady.

Krajský súd prevzal spis 24. februára 2005, zaevidoval ho pod sp. zn.

a vo veci vykonal tieto úkony:

- 22. septembra 2005 uskutočnil súdne pojednávanie, ktoré odročil na 29. september

2005,

- 29. septembra 2005 rozhodol v merite veci rozsudkom sp. zn. tak, že

sťažovateľke vyhovel a v napadnutej časti zmenil rozhodnutie a odvolanie vedľajšieho

účastníka odmietol,

- 24. novembra 2005 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 30. decembra 2005 faxom a 2. januára 2006 poštou podal vedľajší účastník konania

dovolanie proti rozsudku krajského súdu,

- 16. januára 2006 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie, ktorý ho zaplatil 3. februára 2006,

- 21. februára 2006 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o dovolaní

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 31. januára 2007 najvyšší súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. tak,

že napadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej odmietol odvolanie vedľajšieho

účastníka, v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený 5. marca 2007,

- 16. apríla 2007 okresný súd odoslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

vedľajšieho účastníka,

- 18. apríla 2007 krajský súd prevzal spis a zaevidoval ho pod sp. zn. ,

- 25. apríla 2007 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na

31. január 2008; zároveň dal pokyn, aby právni zástupcovia sporových strán predložili plnú

moc na zastupovanie,

- 22. novembra 2007 vedľajší účastník zaslal krajskému súdu kópiu podania, ktorým

požiadal najvyšší súd, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu

a vydal doplňujúce uznesenie, ktorým rozhodnutie krajského súdu zruší v celom rozsahu

a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie,

- 31. januára 2008 krajský súd uskutočnil pojednávanie za účasti sťažovateľky a jej

právnej zástupkyne a vedľajšieho účastníka konania a právneho zástupcu odporcu, ktorý

však nemohol predložiť požadovanú plnú moc na zastupovanie; odporcovi nebolo doručené

predvolanie na pojednávanie (ani rozhodnutie najvyššieho súdu), zásielky pošta vrátila

s poznámkou „adresát neznámy“. Súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely zistenia

pobytu odporcu,

- následne (31. januára 2008) krajský súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom na

to príslušných orgánov, ktoré však nezistili žiadne nové okolnosti,

- 29. februára 2008 právny zástupca odporcu oznámil krajskému súdu, že sa mu

nepodarilo zistiť pobyt odporcu,

- 24. apríla 2008 krajský súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote

10 dní predložila plnú moc na zastupovanie vo veci; plná moc bola predložená 7. mája

2008,

- 9. mája 2008 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na

30. apríl 2009,

- 24. apríla 2009 krajský súd vydal uznesenie sp. zn. , ktorým ustanovil

odporcovi opatrovníka na konanie pred súdom z dôvodu, že sa nachádza na neznámom

mieste,

- 27. apríla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní a navrhla, aby súd konal aj v jej neprítomnosti,

- v súdnom spise na č. l. 479 je založené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 11. decembra 2007, ktorým zamietol návrh vedľajšieho účastníka na

doplnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 31. januára 2007; uznesenie

je opatrené doložkou, podľa ktorej nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2009,

- 30. apríla 2009 krajský súd uskutočnil pojednávanie za účasti sťažovateľky,

opatrovníčky odporcu a vedľajšieho účastníka; po prednesoch sťažovateľky a vedľajšieho

účastníka pojednávanie odročil na 29. september 2009; vedľajšiemu účastníkovi uložil

v lehote 30 dní predložiť krajskému súdu kompletný prehľad o plneniach poskytnutých

sťažovateľke,

- 1. júna 2009 vedľajší účastník predložil krajskému súdu výpočet poskytnutých

plnení sťažovateľke spolu s výpočtom jednotlivých dávok,

- 24. septembra 2009 krajský súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom rozhodol

v rozsahu zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, t. j. v časti o odmietnutí odvolania

vedľajšieho účastníka a o trovách konania; v tomto rozsahu prvostupňový rozsudok potvrdil

a zaviazal odporcu uhradiť žalobkyni (sťažovateľke) trovy odvolacieho konania,

- 9. novembra 2009 krajský súd vrátil spis (spolu s rozsudkom sp. zn.

z 24. septembra 2009) okresnému súdu.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48

ods. 2 osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ ide o „právo na

prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru. Medze

takto určeného predmetu konania stanovila sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená právnym

zástupcom) v rámci podanej sťažnosti, ale predovšetkým jej petitu, ktorým je ústavný súd

viazaný. Ústavný súd v tejto súvislosti už veľakrát (napr. ) uviedol, že

„v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).“.

10. Judikatúra ústavného súdu sa rovnako ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v ( dohovoru), sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosti veci, správania účastníka konania a postupu súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná

vec nie je sporom, ktorý by bolo potrebné považovať za zložitú vec, ktorá by ovplyvňovala

doterajšiu dĺžku konania.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Postup súdu v okolnostiach danej veci (sťažovateľka všeobecne poukazovala

na celkovú dĺžku súdneho konania 14 rokov) ovplyvňuje už spomínaný (bod 6) nález sp. zn.

z 29. októbra 2003, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. . Pokiaľ ide

o postup krajského súdu, je potrebné viesť, že krajský súd v posledných 4 rokoch vo veci

dvakrát meritórne rozhodol. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že o nároku

žalobkyne (sťažovateľky), čo sa týka jeho základu a výšky, bolo právoplatne rozhodnuté (i)

rozsudkom okresného súdu č. k. -368 z 9. septembra 2004 (pokiaľ ide o sumu

146 513 Sk) a (ii) v poradí prvým rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. decembra 2005 (čo sa týka

mesačne poskytovaného peňažného dôchodku na výživu sťažovateľky v sume 2 961 Sk od

1. septembra 2004). Uvedené nároky (i, ii) neboli predmetom dovolacieho prieskumu pred

najvyšším súdom, čo vyplýva tiež z odôvodnenia ostatného rozsudku krajského súdu

z 24. septembra 2009. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že o možných prieťahoch

v konaní krajského súdu sa dá uvažovať iba v rozsahu rozhodovania krajského súdu

o trovách konania (v tejto časti dovolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok krajského súdu

z 29. septembra 2005). Pokiaľ dovolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok krajského súdu

z 29. septembra 2005 v časti, v ktorej tento odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka,

uvedená okolnosť k nároku sťažovateľky (i, ii), ktorý bol právoplatne priznaný oveľa skôr,

nezohrala žiadny praktický význam a bola skôr posúdením akademickým. Pokiaľ potom

ústavný súd prihliadal aj na význam posudzovaného zvyšku nároku (o trovách konania,

pozn.) pre sťažovateľku (bod 10), nemohol pri svojom rozhodovaní nezohľadniť

skutočnosť, že o istine a jej výške bolo právoplatne rozhodnuté najneskôr 1. decembra 2005.

11. Ak by aj ústavný súd posudzoval celkovú dobu trvania veci na krajskom súde

mimo už uvedeného rámca (bod 10), treba vychádzať zo skutočnosti, že krajský súd

prvýkrát prevzal spis 24. februára 2005, aby rozhodol o podanom odvolaní vedľajšieho

účastníka aj sťažovateľky, a zaevidoval ho pod sp. zn. . Krajský súd v merite

veci rozhodol 29. septembra 2005 a rozhodnutie spolu so spisom vrátil okresnému súdu

24. novembra 2005. Vzhľadom na vykonané procesné úkony, ako aj dĺžku konania

8 mesiacov nie je možné konštatovať prieťahy v konaní. V období od 25. novembra 2005 do

17. apríla 2007 krajský súd nemohol vo veci vykonávať žiaden relevantný úkon, pretože

spis bol vrátený okresnému súdu. V dôsledku tejto skutočnosti nemohlo ani dochádzať

k zbytočným prieťahom v konaní pred krajským súdom. Pokiaľ ide o postup krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 18. apríli 2007, ústavný súd nezistil

žiadny významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub krajskému súdu. Napadnuté

konanie nebolo poznačené nečinnosťou (aj keď stanovenie termínu pojednávania na

31. január 2008 v apríli 2007 vykazuje znaky neefektivity zo strany krajského súdu, pozn.),

inak ani sťažovateľka nekonkretizovala v tomto štádiu konania žiadne obdobie nečinnosti

tohto súdu. Procesné úkony krajského súdu v inkriminovanom období smerovali

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, čo je hlavným účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (). Postup krajského súdu sa

v tomto období zjavne nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

vzhľadom na predmet konania kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

.

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sp. zn.

nebol nečinný a vykonával procesné úkony na odstránenie stavu právnej

neistoty, aj keď celkové trvanie tohto konania je 29 mesiacov. Z hľadiska komplexného

posúdenia inkriminovaného obdobia napadnutého konania (pozri aj bod 10.3) však postup

krajského súdu nemožno považovať za porušenie základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní krajského súdu

vedenom pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )]. V prípade, keď ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo

ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ,

, , , ).

14. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v danej veci

o odvolaní vedľajšieho účastníka krajský súd rozhodol 24. septembra 2009 a rozhodnutie aj

so spisom vrátil okresnému súdu 9. novembra 2009. Tým krajský súd vykonal vo veci

všetky úkony, ktoré mu zákon ukladá. Konanie vo veci bolo skončené pred krajským

súdom, a preto už nemôže žiadnym relevantným spôsobom dochádzať k prieťahom

v konaní. Podľa názoru ústavného súdu skončením konania pred krajským súdom bol

ukončený stav právnej neistoty sťažovateľky, a tým sa naplnil účel základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle , preto nemožno

na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať postup krajského súdu za taký,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku

.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010