Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 67/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie základných

práv zaručených v a a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. augusta 2008 žalobu proti

U., a. s., o náhradu škody, pričom okresný súd mu vyrubil zaplatiť súdny poplatok, ktorý

nebol schopný zaplatiť. Okresný súd uznesením č. k. -267 z 2. septembra 2008

zamietol návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov s odôvodnením, že

sťažovateľ nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keď uznesením

č. k. -229 z 21. januára 2008 mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -250 z 30. júna 2008.

Napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -268 z 2. septembra 2008

okresný súd konanie pre nezaplatenie súdnych poplatkov za podanie žaloby zastavil, proti

čomu podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-279, z 31. marca 2009 tak, že rozhodnutie okresného súdu

z 2. septembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej poukazuje na to, že v inom konaní mu

uznesením okresného súdu č. k. -86 nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov, súčasne mu bolo povolené zaplatiť súdny poplatok v mesačných splátkach, proti

čomu sa odvolal. Krajský súd uznesením č. k. -97 z 22. septembra 2006 mu

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetné uznesenie z iného konania malo byť podľa sťažovateľa záväzné pre zákonnú

sudkyňu i v namietanom konaní okresného súdu a v jeho uznesení z 21. januára 2008.

Z uvedeného dôvodu mu okresný súd mal uznesením z 2. septembra 2008 (potvrdené

uznesením krajského súdu uznesením č. k. -250 z 30. júna 2008) ustanoviť

zástupcu z radov advokátov.

Podľa sťažovateľa namietaným postupom okresného súdu dochádza k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. boli

porušené jeho základné práva zaručené v a a právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez

zbytočných prieťahov, prikázal okresnému súdu ustanoviť mu právneho zástupcu

JUDr. Ing. V. Č., priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a trovy

právneho zastúpenia advokátom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd

nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako

i zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva, že, konanie

sa začalo na okresnom súde podaním nekvalifikovanej žaloby sťažovateľa 22. augusta 2005.

Okresný súd uznesením č. k. -106 zo 4. apríla 2006 vyzval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov podania, na ktoré sťažovateľ odpovedal 24. apríla 2006. Dňa

11. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. -135 sťažovateľovi nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. júna 2007

tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ

30. apríla 2007 a 3. augusta 2007 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorý mu odpoveďou z 20. augusta 2007 oznámil, že sťažnosť je nedôvodná. Dňa

5. novembra 2007 podal sťažovateľ sťažnosť zákonnej sudkyni na prieťahy v konaní.

Okresný súd výzvou z 23. novembra 2007 opätovne vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov podania, na ktorú mu sťažovateľ odpovedal 4. decembra 2007 a 27. decembra

2007 predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením č. k. -229

z 21. januára 2008 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a 11. júla

2008 ho vyzval na zaplatenie súdnych poplatkov. Na základe odvolania sťažovateľa krajský

súd uznesením č. k. -250 z 30. júna 2008 potvrdil rozhodnutie okresného súdu a

z toho dôvodu mu nebolo možné ustanoviť zástupcu z radov advokátov.

Dňa 17. júla 2008 podal sťažovateľ odvolanie označené ako dovolanie proti

uzneseniu krajského súdu z 30. júna 2008, v ktorom okrem iného žiadal o ustanovenie

advokáta na dovolacie konanie, ktorému podľa neho nebolo vyhovené. Dňa 21. júla 2008

sťažovateľ upravil petit návrhu a okresným súdom bol vyzvaný na zaplatenie súdneho

poplatku. Túto povinnosť si nesplnil. Okresný súd uznesením č. k. -267

z 2. septembra 2008 zamietol návrh sťažovateľa zo 17. júla 2008 na ustanovenie zástupcu

z radov advokátov a uznesením č. k. -268 z 2. septembra 2008 konanie zastavil.

Proti predmetným uzneseniam podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -279, z 31. marca 2009 tak, že napadnuté

uznesenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

sťažovateľom bolo 17. júla 2008 podané dovolanie.

Podľa zistenia ústavného súdu od vrátenia veci na ďalšie konanie okresný súd

15. júla 2009 upovedomil sťažovateľa o vybavení jeho sťažnosti z 29. decembra 2008,

22. júla 2009 bol spis pridelený zákonnej sudkyni, ktorá 21. augusta 2009 vzniesla námietku

zaujatosti, 22. septembra 2009 bol spis pridelený druhej zákonnej sudkyni, ktorá 18. januára

2010 požiadala o vylúčenie. V tomto čase sa bude rozhodovať o podanej námietke

zaujatosti.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v postupom okresného súdu

Podľa každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až

). Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného článku tak, že

postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,

dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu ().

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces chráneného v je

právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Porušenie práva na súd, resp. prístup k súdu podľa by v prípade

sťažovateľa prichádzalo do úvahy vtedy, keby podmienky na prístup k tomuto súdu

ustanovené neboli zo strany okresného súdu rešpektované

spôsobom zjavne neopodstatneným alebo arbitrárnym. Inými slovami, keby okresný súd

tieto všeobecné podmienky prístupu k súdu vykladal vo vzťahu k sťažovateľovi

diskriminačne v porovnaní s ich výkladom pri iných subjektoch domáhajúcich sa súdnej

ochrany. V prípade sťažovateľa k takej situácii nedošlo, sťažovateľ mal priznané postavenie

účastníka súdneho konania a okresný súd o jeho návrhu na oslobodenie od platenia súdneho

poplatku a ustanovenie právneho zástupcu rozhodol, aj keď nie v súlade s jeho predstavami.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by

uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú

zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len

vtedy, ak sledujú legitimný cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Z oprávnenia súdu priznať účastníkovi konania oslobodenie od súdnych poplatkov

nemožno generovať právo účastníka konania na oslobodenie od súdnych poplatkov a to ani

vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Ústavný súd podľa svojej doterajšej judikatúry konštatuje (m. m. ,

, ), že postup a rozhodnutie, v ktorom je uložená povinnosť

účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu a odvolania, nemožno

podriadiť pod pojem „jeho vec“ v zmysle , resp. dohovoru.

Konanie o zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol vyrubený sťažovateľovi, nie je konaním

o jeho právach, o ktorých ochranu požiadal všeobecný súd, a nemá vplyv na vecné

prerokovanie sporu.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v predmetnej veci

nemôže s úspechom namietať porušenie základného práva podľa .

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti už po

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným

postupom okresného súdu

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Zo skutočností už uvedených vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania prispel

aj samotný sťažovateľ napríklad tým, že podal nekvalifikovaný návrh spočívajúci

v nesprávnom označení odporcu a v nepresne a neurčito vymedzenom petite (k čiastočnému

odstráneniu nedostatkov došlo 24. apríla 2006 a následne až 4. decembra 2007), potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov

predložil až 27. decembra 2007, t. j. po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby. Z dôvodu

odvolania sťažovateľa bol spis trikrát predložený odvolaciemu súdu, na čo má podľa

ústavného súdu sťažovateľ podľa príslušných ustanovení

právo, avšak konanie na krajskom (odvolacom) súde malo vplyv na predĺženie konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa uvedeným

postupom sám pričinil o to, že okresný súd nemohol v konaní plynulo konať.

Ústavný súd zisťoval aj obdobie nečinnosti okresného súdu a zistil, že okresný súd

nekonal v období odo dňa podania žaloby 23. augusta 2005 do prijatia uznesenia na

odstránenie nedostatkov žaloby 4. apríla 2006, t. j. viac ako sedem mesiacov, a od vrátenia

spisu z odvolacieho konania krajského súdu v auguste 2007 do opätovnej výzvy na

odstránenie nedostatkov podania 23. novembra 2007, t. j. tri mesiace. Celková doba

nečinnosti okresného súdu je tak podľa zistenia ústavného súdu viac ako 10 mesiacov.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe uvedených skutočností a na

základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať namietaný postup okresného súdu za

taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného

článku a dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a dohovoru (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ). Postup okresného

súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , ako aj dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010