Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 42/03
PDF · 111.74 KB
No categories available
IV. ÚS 42/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Istrochemu, a. s., Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. P.
A., B., ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupmi Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 30 C 235/98 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Co 180/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Istrochemu, a. s., Bratislava o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. januára 2003 doručená sťažnosť Istrochemu, a. s., Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. P. A., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 13
ods. 1 a čl. 2 ods. 3 ústavy uzneseniami Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 235/98 z 12. júna 2002 a Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 180/02
z 30. septembra 2002, ktorými postupovali v rozpore so zákonom, ak spoplatnili konanie
za odvolanie vo výške 31 320 Sk, teda v sadzbe 100% nároku uplatneného v odvolaní,
navyše v konaní, ktoré podľa jej názoru poplatkovej povinnosti nepodlieha.
Sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o predbežnom opatrení,
ktorým odloží vykonateľnosť napadnutých právoplatných rozhodnutí a uložil okresnému
súdu, aby sa až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržal vykonávania svojho
právoplatného rozhodnutia č. k. 30 C 253/98-153.
Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu predmetné rozhodnutia zrušiť a žiada, aby jej
ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 35 000 Sk.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje predbežne bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa
zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne
neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie.
Sťažovateľka v rozhodnutí okresného súdu č. k. 30 C 235/98-153 z 12. júna 2002
a v rozhodnutí krajského súdu č. k. 10 Co 180/02-171 z 30. septembra 2002 vidí porušenie
svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, resp. na inom orgáne Slovenskej republiky, zaručeného
jej čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva zaručeného jej čl. 13 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 ústavy,
a preto podanou sťažnosťou ústavnému súdu sa domáhala vyslovenia, že citovanými
rozhodnutiami všeobecných súdov bolo porušené jej základné právo.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z predložených rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd zistil, že okresný súd
uznesením, ktoré nie je označené dátumom, sp. zn. 30 C 235/98, uložil povinnosť
sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok, proti ktorému sa sťažovateľka odvolala podaním
z 5. júna 2001. Okresný súd uznesením č. k. 30 C 235/98-153 z 12. júna 2002 uložil
povinnosť sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za „odvolanie zo dňa 5. 6. 2001“ a krajský
súd uznesením č. k. 10 Co 180/02-171 z 30. septembra 2002 na základe odvolania
sťažovateľky z 5. júna 2001 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 30 C 235/98-153
z 12. júna 2002.
Ústavný súd konštatuje, obdobne podľa svojej doterajšej judikatúry (I. ÚS 24/00),
že postup a rozhodnutie, v ktorom je uložená povinnosť účastníkovi konania zaplatiť súdny
poplatok z podaného odvolania, nemožno podriadiť pod pojem „jej vec“ v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy. Konanie o zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol vyrubený sťažovateľke, nie
je konaním o jej právach, o ktorých ochranu požiadala všeobecný súd, a nemá vplyv
na vecné prejednanie sporu v rámci odvolacieho konania.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v predmetnej
veci nemôže s úspechom namietať porušenie ústavného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy, a ani porušenie čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy uvedenými rozhodnutiami
všeobecných súdov, a preto sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o žiadosti
sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia v konaní pred ústavným súdom
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2003