Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2010 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 25 ods. 4

o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov s

prvou vetou, a takto

rozhodol:

Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. januára 2006

doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na

začatie konania o súlade o tepelnej energetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,

a (ďalej len „“).

Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu okrem iného uvádza:

„Dňa 1. januára 2005 nadobudol účinnosť . Tento zákon

v platnom znení obsahuje i ustanovenie § 25 ods. 4.

Podľa ... overovanie hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení podľa odseku 2 písm. c) vykonáva za úhradu vo výške

ekonomicky oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom. ...

Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh, rovnosť pravidiel správania

sa na trhu účastníkov v hospodárskej súťaži. Slovenská republika v článku 55 ods. 2

SR zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a účasti na nej,

pretože trhová ekonomika sa nemôže bez nej normálne vyvíjať.

Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa

uváženia. I keď je možné ho vo verejnom záujme obmedziť zákonom, zákonodarca musí

pritom rešpektovať aj iné zásady, zakotvené v Ústave, najmä existenciu hospodárskej

súťaže...

Ústavný súd sa takisto zaoberal aj verejným záujmom na obmedzenie hospodárskej

súťaže. Pričom skonštatoval, že tento nemožno predpokladať, ale treba ho preukázať.

V Slovenskej republike však nikdy neboli uvedené dôvody, pre ktoré by bolo možné

obmedziť hospodársku súťaž vo verejnom záujme. Tak isto aj obmedzenie práva na

podnikanie nemôže mať svojvoľný charakter, ale musí sa diať na základe verejného záujmu.

Tento princíp patrí pri tvorbe práva k všeobecným princípom právneho štátu. Zákonodarca

však svoj postup pri obmedzení podnikateľských aktivít, pri prevádzke sústavy tepelných

zariadení pre fyzické a právnické osoby ničím nezdôvodnil a teda postupoval v rozpore

s vyššie uvedeným princípom.

Overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení bolo až do

31. decembra 2004 voľnou živnosťou, ktorú vykonávali na základe živnostenského

oprávnenia fyzické osoby, právnické osoby ako aj Slovenská energetická agentúra ako

príspevková organizácia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Od 1. januára 2005 bolo konkurenčné hospodárske prostredie na úseku činnosti

overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení narušené a došlo

k vážnemu obmedzeniu hospodárskej súťaže a týmto následne k narušeniu hospodárskej

trhovej ekonomiky ako základného ústavného princípu v spomenutej oblasti ekonomiky.

Takéto obmedzenie hospodárskej súťaže sa však neopiera o žiaden dôvod. Predmetná

činnosť nemá strategický význam pre Slovenskú republiku ako takú, ani pre chod jej

hospodárstva. Ani samotný predkladateľ návrhu zákona v dôvodovej správe neuvádza

žiaden argument na podporu takéhoto závažného znemožnenia hospodárskej súťaže. V tejto

súvislosti treba zdôrazniť, že predkladateľ k tejto problematike neuvádza vôbec žiaden

argument, takže samotná dôvodová správa prechádza túto zmenu právneho stavu mlčaním.

Z uvedeného vyplýva, že nie je reálne daný žiaden verejný záujem na postulovaní právnej

úpravy znemožňujúcej hospodársku súťaž na úseku overovania hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení.

Ak zákonodarca za tohto skutkového stavu prijal napadnutú právnu úpravu, zasiahol

bez dostatočného dôvodu i do právnej istoty subjektov, ktoré si túto činnosť slobodne

vybrali v minulosti ako predmet svojho podnikania a investovali svoje prostriedky do

prístrojov a zariadení umožňujúcich túto činnosť technicky vykonávať. Ochrana právnej

istoty subjektov práva je však jedným zo základných pilierov právneho štátu a je úlohou

zákonodarcu pri svojej zákonodarnej činnosti plne rešpektovať a chrániť všetky aspekty

právnej istoty. Ak teda prihliadneme na povinnosť zákonodarcu realizovať výklad

a uplatňovanie zákonov v súlade s , musíme nevyhnutne vyžadovať aj rešpektovanie

jednotlivých ústavných článkov v ich vzájomných súvislostiach už pri tvorbe zákonov

samotných. Možnosť danú zákonodarcovi obmedzovať zákonom výkon povolaní či činností

nemožno vnímať ako bezhraničnú, ale len ako možnosť uplatniteľnú v medziach

stanovených aj inými článkami , než je , ktorý túto možnosť

poskytuje.

Ak teda zákonodarca prijal napadnutú právnu úpravu bez dostatočného dôvodu

zapríčinil zánik hospodárskej súťaže v oblasti činnosti overovania hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení, čím bez dostatočného dôvodu zasiahol do práva podnikať

a narušil tak i právnu istotu subjektov, ktoré až do prijatia napadnutej právnej úpravy túto

činnosť vykonávali ako predmet svojho slobodne zvoleného podnikania.“

Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe jeho návrhu vydal tento nález:

„Ustanovenie o tepelnej energetike nie je

v súlade s článkom 1 ods. 1 vetou prvou, článkami 35 ods. 1 a článkami 55 ods. 2 .“

Ústavný súd uznesením č. k. -7 z 13. marca 2006 návrh navrhovateľa

prijal na ďalšie konanie. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vtedajšiu

ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“),

neskôr ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“),

ako zástupcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“), ktoré zastupuje vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) ako

vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Podpredsedu národnej rady a ministerku spravodlivosti zároveň vyzval, aby

sa vyjadrili k návrhu.

Vzhľadom na oznámenia navrhovateľa, podpredsedu národnej rady a ministra

spravodlivosti, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vo vyjadrení podpredsedu národnej rady k návrhu navrhovateľa, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 6. júna 2006, sa okrem iného uvádza:

„Ako stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky uvádzam, že po formálnej

stránke Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon v súlade ustanovenou

potrebnou väčšinou poslancov Národnej rady SR a zákon bol podpísaný príslušnými

ústavnými činiteľmi a bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR. Národná rada Slovenskej

republiky je presvedčená, že prijatý zákon je v súlade s SR a právnym poriadkom

SR. Je však na Ústavnom súde SR, aby v súvislosti s podaným návrhom posúdil ústavnosť

napadnutých ustanovení.“

Z listu ministra spravodlivosti doručeného ústavnému súdu 19. júna 2009, ktorým

súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, vyplýva, že svoje právo vyjadriť sa k veci

nevyužil.

Pre potreby objektívneho posúdenia preskúmavanej problematiky ústavný súd

požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

hospodárstva“) ako gestora vládneho návrhu zákona o tepelnej energetike o vyjadrenie sa

k veci.

Ministerstvo hospodárstva vo svojom vyjadrení č. 1791/2009-1000 z 19. októbra

2009 okrem iného uviedlo:

«Do 1. januára 2005 platil o energetike, ktorý v sebe zahŕňal

aj úpravu výroby a distribúcie tepla. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho

základe vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. upravovala aj

hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, čo si vyžadovalo aj vykonávanie

merania normatívov a merania účinnosti zdroja tepla, izolačné vlastnosti rozvodov tepla a

spotrebu tepla, ktoré významne ovplyvňujú cenu tepla pre konečného spotrebiteľa. Tieto

merania a analytické vyhodnocovania pre regióny Slovenska už v tom čase zabezpečovala

mimo iných aj príspevková organizácia Ministerstva hospodárstva SR (Slovenská

energetická agentúra) za oprávnené náklady. Podľa o energetike

mohli merania sústavy tepelných zariadení (hospodárnosť) vykonávať aj právnické a fyzické

osoby na základe živnostenského listu.

Ministerstvo hospodárstva SR v tomto období obdržalo veľké množstvo sťažností na

podozrenie z nehospodárnosti výroby a dodávky tepla po odberné miesto, ktoré je

fakturačným miestom medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Kontrolu nad

dodržiavaním ustanovení zákona robila a robí Štátna energetická inšpekcia Trenčín, ktorá

zistila vo väčšine podnetov oprávnenosť sťažností konečného spotrebiteľa. Ustanovením

príspevkovej organizácie MH SR (SEA) pre kontrolu hospodárnosti výroby a dodávky tepla

pre konečného spotrebiteľa sa významne znížil počet sťažností. ...

Výstupy z overovania (stanovené normatívne účinnosti výroby, rozvodu

a transformácie tepla) sa využívajú, okrem monitorovania energetickej efektívnosti

v segmente regulovaných subjektov v tepelnej energetike aj pri regulácii ceny tepla pre

dodávateľov tepla, a to pri regulácii variabilnej zložky ceny tepla. Princíp regulácie

variabilnej zložky ceny tepla, ktorej rozhodujúcu časť tvoria náklady na palivo spočíva

v tom, že pre výpočet jednotkovej ceny (euro/GJ) sa uplatňujú normatívne účinnosti výroby,

transformácie a rozvodu tepla stanovené pri overovaní. To znamená, že v cene tepla sú

premietnuté iba technicky akceptovateľné straty tepla. Nehospodárnosť pri výrobe

a rozvode tepla nie je oprávnenou nákladovou položkou ceny tepla a nemôže sa v cene tepla

uplatňovať. Nedodržiavaním normatívnych ukazovateľov regulovaný subjekt produkuje

finančnú stratu, ktorú musí vykryť zo zisku alebo úsporou ostatných nákladov, ktoré tvoria

cenu tepla. Uvedený mechanizmus regulácie ceny tepla nepriamo stimuluje regulované

subjekty v tepelnej energetike, aby zvyšovali technickú úroveň zariadení na výrobu a rozvod

tepla, zlepšovali energetickú hospodárnosť výroby a rozvodu tepla a tým aj dodržiavanie

normatívnych účinností, ktoré sa určujú pri overovaní hospodárnosti prevádzky sústav

tepelných zariadení, aby eliminovali finančné straty zapríčinené nehospodárnosťou pri

dodávke tepla. ...

Slovenská republika musí mať jednotnú metodiku overovania. V prípade, keby

výkony overovania boli podnikateľskou činnosťou, regulované subjekty by mohli

ovplyvňovať výsledky overovania a v konečnom dôsledku „konzervovať“ nehospodárnosť

pri dodávke tepla, pričom by sa značne narušila ochrana odberateľov a konečných

spotrebiteľov tepla. Ustanovenie § 25 ods. 4 spracovatelia návrhu zákona považujú za

konanie vo verejnom záujme. Ide predovšetkým o to, aby podklady získané overovaním

mohli byť využité nezávislým regulačným orgánom pri konečnom určení ceny tepla pre

dodávateľa. Verejný záujem v tomto prípade je možné označiť ako záujem ochrany

konečného spotrebiteľa pred monopolným postavením dodávateľa a toto obmedzenie

výkonu podnikateľských aktivít živnostníkov je podľa názoru spracovateľa zákona povýšené

nad oprávneným záujmom živnostníkov a odo dňa výkonu jednotnej metodiky overovania

prinieslo zvýšenie verejného blaha....

Cena za výkony overovania je regulovaná URSO podľa vyhlášky č. ,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška URSO č. , ktorou sa určuje spôsob

overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej

účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby

tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že úlohou ústavného súdu v tomto konaní je

posúdiť, či § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike je, alebo nie je v súlade s čl. 1 ods. 1

prvou vetou, a .

Podľa § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike overovanie hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení podľa odseku 2 písm. c) vykonáva za úhradu vo výške

ekonomicky oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom.

Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu

určitých povolaní alebo činností.

Podľa Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku

súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Navrhovateľ svoje tvrdenie o nesúlade § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike

s prvou vetou, a opiera predovšetkým o

argument, že zákonodarca svoj postup pri obmedzení podnikateľských aktivít pri overovaní

hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení pre fyzické osoby a právnické osoby

ničím nezdôvodnil, a teda postupoval v rozpore s princípom, podľa ktorého právo podnikať

je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia, a i keď je

možné ho vo verejnom záujme obmedziť zákonom, zákonodarca musí rešpektovať aj iné

zásady zakotvené v ústave, najmä existenciu hospodárskej súťaže.

Z vyjadrenia podpredsedu národnej rady vyplýva jeho presvedčenie o súlade § 25

ods. 4 zákona o tepelnej energetike s .

III.

Vzhľadom na namietaný rozpor § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1

prvou vetou ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoje kľúčové právne

názory k obsahu, interpretácii a uplatňovaniu všeobecného princípu právneho štátu, ktorý je

ako fundamentálny princíp zaväzujúci všetky orgány verejnej moci vyjadrený v čl. 1 ods. 1

prvej vete .

Ústavný súd v prvom rade považoval za potrebné pripomenúť svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej „príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch

(t. j. aj všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní

každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon,

ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení,

prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“

(napr. PL. ÚS 38/ 95, ). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že každý

zákon by mal spĺňať požiadavky, ktoré sú vo všeobecnosti kladené na akúkoľvek zákonnú

úpravu v právnom štáte a ktoré možno odvodiť z ().

Navrhovateľ vo svojom návrhu poukazuje na zásah do princípu právnej istoty

a uvádza, že „Ak zákonodarca... prijal napadnutú právnu úpravu, zasiahol bez

dostatočného dôvodu i do právnej istoty subjektov, ktoré si túto činnosť slobodne vybrali

v minulosti ako predmet svojho podnikania...“.

Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov

právneho štátu zaručeného (mutatis mutandis , ,

, , , atď.). Ústavný súd v súvislosti s

princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v

právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti

a spravodlivého obsahu právnych noriem [PL. ÚS 15/98 (tiež napr. alebo

)].

V súvislosti s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov (subjektov práva)

v právny poriadok ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne pripomína, že jeho súčasťou

je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, ich častí,

resp. ich jednotlivých ustanovení (napr. , , ,

), pričom rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.

Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová právna úprava

nevytvára žiadne právne účinky smerujúce predo deň nadobudnutia jej účinnosti, avšak

kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti,

v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli

predtým späté s ich uzavretím (, , ). O nepravú

retroaktivitu ide v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré

vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych

následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti

tohto nového zákona ešte nenastali (, , ).

V posudzovanom prípade je žiaduce zohľadniť aj princíp, resp. zásadu

primeranosti (proporcionality), ktorý podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

(napr. , alebo ) tiež patrí medzi ústavné princípy

vlastné právnemu štátu.

Vo vzťahu k princípu (zásade) proporcionality možno z doterajšej judikatúry

ústavného súdu vyvodiť, že obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv

a slobôd, a teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

podľa , je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom,

zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na

dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej

potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami

a sledovaným cieľom (mutatis mutandis , , alebo

).

Vo vzťahu k ústavný súd vyslovil tento právny názor

(sp. zn. ): „Podľa zákon môže ustanoviť podmienky

a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. tak zaručuje každému právo

na slobodnú voľbu povolania, a to už od štádia prípravy naň, ako aj právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pripúšťa však možnosti zákonom ustanoviť

podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností.“

Ďalším článkom , s ustanoveniami ktorého nie je podľa navrhovateľa súladná

právna úprava obsiahnutá v § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, je čl. 55 ods. 2,

k výkladu ktorého ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko.

V rozhodnutí sp. zn. ústavný súd uviedol, že

nezaručuje právo na hospodársku súťaž ani právo byť účastníkom hospodárskej súťaže.

Týmto ústavným článkom sa formulujú princípy hospodárskej politiky Slovenskej

republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného hospodárskeho

prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzeniu hospodárskej

súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené.

Základné ústavné princípy v právnom štáte určujú činnosť všetkých štátnych orgánov

a predurčujú proces tvorby a obsah právnych predpisov, pretože normy uvedené v ústave

v právnom štáte nemajú iba politický alebo deklaratórny význam.

Článok 55 ods. 2 právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem Slovenskej

republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože je ústavnou

normou, v spojení s a sa touto normou zakladá povinnosť

všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať sa tak, aby v relevantných

spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž. Druhá veta čl. 55 ods. 2

má právny význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo

na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Formulácia „podrobnosti ustanoví zákon“

nevytvára len ústavný základ na prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. V súlade

s prevzatým príkazom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má národná rada

právomoc prijímať právne normy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže v zákonoch

o daniach, o cenách a v množstve ďalších zákonov, v ktorých možno chrániť a podporovať

hospodársku súťaž.

Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel

správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom

zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže

a účasti na hospodárskej súťaži. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí (sp. zn. )

už zdôraznil, že hospodárska súťaž sa neuskutočňuje navzájom medzi všetkými subjektmi

vykonávajúcimi hospodársku činnosť; táto sa realizuje medzi súťažiacimi na relevantných

trhoch Slovenskej republiky. Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže

by bolo v súlade s len vtedy, ak by ho zákonodarca ustanovil vo

verejnom záujme. síce výslovne nezdôrazňuje v požiadavku ochrany

verejného záujmu, avšak táto patrí k všeobecným princípom implikovaným v princípoch

tvorby práva v právnom štáte. Preto má právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany

a podpory hospodárskej súťaže.

Je potrebné zdôrazniť, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, a teda aj

v posudzovanom prípade, musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity

vyplývajúce z iných ústavných noriem a tiež (a najmä) z ústavných princípov vrátane

princípu právnej istoty a princípu proporcionality.

IV.

Aplikujúc právne názory a východiská uvedené v III. časti odôvodnenia tohto nálezu

na posudzovaný prípad namietaného nesúladu § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike

s , a ústavný súd dospel k týmto záverom:

Pred 1. januárom 2005, keď nadobudla účinnosť navrhovateľom napadnutá právna

úprava, reguloval okrem iných aj túto problematiku o energetike

a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), ktorého predmetom bola úprava

podmienok podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a zásobovaní teplom, ďalej úprava

práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podnikali v energetických

odvetviach, práv a povinností odberateľov elektriny, plynu a tepla, ako aj úprava

obmedzujúcich opatrení v stavoch núdze a pri predchádzaní stavom núdze v energetických

odvetviach, štátna regulácia v energetike a napokon úprava dozoru nad dodržiavaním tohto

zákona.

Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa podľa § 36 ods. 1 zákona

o energetike rozumelo racionálne využívanie zdrojov energie s cieľom efektívne využívať

teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické

účely.

Podľa § 36 ods. 2 písm. a) zákona o energetike bol dodávateľ tepla povinný

zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení po odberné miesto.

V texte zákona o energetike však absentovali ustanovenia, ktoré by bližšie upravovali

podmienky výkonu overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, a teda

žiadnym spôsobom neobmedzovali možnosť podnikania v tejto oblasti (overovanie

hospodárnosti) na účely § 36 ods. 2 písm. a) zákona o energetike. Táto právna úprava

umožňovala vykonávať overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení aj

fyzickým osobám (živnostníkom) a právnickým osobám na základe živnostenského

oprávnenia ako voľnú živnosť, pre prevádzkovanie ktorej museli byť splnené všeobecné

podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžadovalo (§ 25 zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov).

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o tepelnej energetike (jej všeobecnej

časti), dôvody, ktoré viedli k prijatiu novej právnej úpravy, boli tieto:

„Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike

upravenej v o energetike..., ktorý upravoval problematiku

podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť

niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov

trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce

opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb,

ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s

teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v

oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny

vyrobeného tepla, teplej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva

hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na

orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v

tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej

energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej

unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky

podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska

zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac

jednoznačnejšie a prehľadnejšie.“

Predmet novej právnej úpravy je oproti predošlej zameraný iba na oblasť tepelnej

energetiky a predstavuje úpravu podmienok podnikania v tepelnej energetike, úpravu práv

a povinností účastníkov trhu s teplom, úpravu hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení, ďalej úpravu obmedzujúcich opatrení súvisiacich so stavom núdze v tepelnej

energetike, úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru

v tepelnej energetike, a napokon úpravu práv a povinností fyzických osôb a právnických

osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté

výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. Predmetom podnikania podľa zákona

o tepelnej energetike je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre

odberateľa alebo konečného spotrebiteľa. Cieľom prijatia tohto zákona bolo vytvoriť

podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv

a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom (pozri dôvodová správa). Zákon o

tepelnej energetike upravuje oblasť podnikania v tepelnej energetike, ktorá sa vyznačuje

oproti iným energetickým odvetviam (elektroenergetika a plynárenstvo) najmä tým, že

výrobcovia a dodávatelia tepla nemajú oproti výrobcom a dodávateľom iných energií tak

dominantné postavenie na trhu, v dôsledku čoho sú v tejto oblasti podnikania vytvorené

primerané podmienky na rozvoj hospodárskej súťaže a trhových síl, a to aj vzhľadom na

stupeň diverzifikácie výroby a rozvodu tepla.

Podnikať v tepelnej energetike možno na základe povolenia, ktoré fyzickej osobe

alebo právnickej osobe vydá svojím rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetí ako

orgán štátnej správy v prípade splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok

žiadateľa o vydanie povolenia. Takáto právna úprava nevykazuje žiaden rozpor , čo

navrhovateľ ani nenamietal.

Z hľadiska posudzovania danej veci treba za kľúčovú považovať skutočnosť, že

znenie § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike vylúčilo možnosť, aby na účely § 25 ods. 2

písm. c) tohto zákona vykonávali overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení fyzické osoby – živnostníci alebo právnické osoby (na základe živnostenského

oprávnenia), ktoré takéto overovanie do prijatia novej právnej úpravy vykonávali.

Zákon o tepelnej energetike ustanovil pre zabezpečovanie hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení (a jej overovanie) podrobnejšiu, konkrétnejšiu a najmä

prísnejšiu úpravu. Potvrdzujú to najmä § 25 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o tepelnej energetike výrobca tepla, dodávateľ a odberateľ

sú povinní dodržiavať zásady hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení.

Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení na účely tohto zákona sa rozumie

také jej prevádzkovanie, ktoré spĺňa ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu

tepla a distribúciu tepla a normatívne ukazovatele spotreby tepla; normatívnym

ukazovateľom spotreby tepla sa rozumie maximálna spotreba tepla na dosiahnutie

optimálnej energetickej účinnosti tepelného zariadenia.

Podľa § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike je dodávateľ povinný

zabezpečiť jedenkrát za tri roky overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení po odberné miesto; overenie hospodárnosti prevádzky zariadenia na výrobu tepla,

ktoré využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá, zabezpečiť jedenkrát za dva roky; ak

dôjde k podstatnej zmene technických parametrov, inštalovaného výkonu, skutočného

odberu alebo organizácie prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto, je

dodávateľ povinný zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení po odberné miesto najneskôr do 12 mesiacov od vykonanej zmeny.

Zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení je nepochybne

vo verejnom záujme. Jedným z kľúčových prostriedkov slúžiacim na dosiahnutie tohto

verejného záujmu je objektívne overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení uskutočňované podľa jednotnej metodiky. Z tohto dôvodu zákonodarca v § 25

ods. 4 zákona o tepelnej energetike ustanovil, že overovanie hospodárnosti prevádzky

sústavy tepelných zariadení bude vykonávať za úhradu vo výške ekonomicky oprávnených

nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom hospodárstva.

Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o rozpočtových pravidlách“) príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce

a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých

tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného

celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci

jeho rozpočtu.

Príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho

územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Nemožno ich však zriadiť na výkon

rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov (§ 21

ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách).

Z uvedeného (v súvislosti s a ) vyplýva, že

ustanovenie podmienok a obmedzenie výkonu určitého povolania a určitých hospodárskych

činností uskutočňuje verejná moc vo verejnom záujme, ktorým je predovšetkým záujem na

kvalite výkonu takýchto činností. V týchto prípadoch je potrebné vždy sledovať, či

obmedzenie práva (na slobodnú voľbu povolania) takýmto verejným záujmom je ešte

proporcionálne alebo či dokonca nedochádza takýmto obmedzením k narušeniu či popretiu

zmyslu a podstaty základného práva (práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

zaručeného v ).

Pokiaľ ide o verejný záujem zabezpečovať hospodárnosť prevádzky sústavy

tepelných zariadení určením konkrétneho subjektu – príspevkovej organizácie zriadenej

ministerstvom hospodárstva pre overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení, tento možno vyvodiť z účelu, pre ktorý k tomuto overovaniu dochádza.

Overovaním sa zisťujú skutočnosti o stave prevádzky sústavy tepelných zariadení,

ukazovatele energetickej účinnosti jednotlivých častí sústavy tepelných zariadení

a hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení. Nemožno spochybniť, že tieto

ukazovatele majú charakter indikátorov, na základe ktorých možno následne prijímať či už

priame, alebo nepriame opatrenia, na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja životného

prostredia, úspornej energetickej politiky (tak regiónov, ako aj štátu), a tým aj ovplyvnenie

energetickej náročnosti ekonomiky.

Ako vyplýva z vyjadrenia ministerstva hospodárstva, výstupy z overovania sa

využívajú pri regulácii variabilnej zložky ceny tepla, ktorej rozhodujúcu časť tvoria náklady

na palivo. Pre výpočet jednotkovej ceny sa uplatňujú normatívne účinnosti výroby,

transformácie a rozvodu tepla určené pri overovaní. V cene tepla sú teda premietnuté iba

technicky akceptovateľné straty tepla. Nehospodárnosť pri výrobe a rozvode tepla sa

nemôže v jeho cene uplatňovať. Mechanizmus regulácie ceny tepla nepriamo stimuluje

regulované subjekty k zvyšovaniu technickej úrovne zariadení na výrobu a rozvod tepla,

zlepšovaniu energetickej hospodárnosti výroby a rozvodu tepla, a tým aj dodržiavanie

normatívnych účinností, ktoré sa určujú pri overovaní hospodárnosti prevádzky sústav

tepelných zariadení, aby eliminovali finančné straty zapríčinené nehospodárnosťou pri

dodávke tepla.

Výsledky overenia sú teda podkladom na určovanie štandardov energetickej

účinnosti zariadení na výrobu, rozvod a spotrebu tepelnej energie, a tým prispievajú

k zabezpečeniu celkového hospodárneho využívania energie. V neposlednom rade

hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení má nepriamy dopad aj na ekonomické

zaťaženie spotrebiteľov v súvislosti so spotrebou tepla.

Ak tepelná energetika zabezpečí výrobu tepla v požadovanom množstve a kvalite

a pritom spoľahlivo a dlhodobo, tak to nesporne prispieva k rastu životnej úrovne. Na

druhej strane predstavuje tepelná energetika jednu z oblastí ekonomických aktivít, ktoré sa

spätne zásadným spôsobom môžu podieľať na znižovaní kvality života občanov, na

znečisťovaní životného prostredia a vyčerpaní prírodných zdrojov (najmä

neobnoviteľných). Preto je nevyhnutné zabezpečiť vzájomnú úzku prepojenosť

energetických a environmentálnych aspektov v oblasti energetického plánovania a riadenia,

ako aj pri praktickej činnosti pri výrobe, rozvode a spotrebe energie.

Veľký význam pri súčasnom riešení energetických a environmentálnych cieľov má

hospodárne využívanie tepelnej energie spočívajúce v opatreniach a činnostiach

zameraných na zvyšovanie celkovej energetickej účinnosti (t. j. zvyšovanie účinnosti

energetických premien, znižovanie mernej spotreby energie a strát pri jej využívaní).

Tieto skutočnosti však pre svoje reálne využitie vyžadujú jednotnosť postupov

a použitých technológií na získavanie údajov spôsobilých zabezpečiť vyššie uvedené ciele

v oblasti tepelnej energetiky, a to najmä prostredníctvom overovania hospodárnosti

prevádzky sústavy tepelných zariadení.

Za daných okolností je z ústavného hľadiska akceptovateľný názor ministerstva

hospodárstva, podľa ktorého Slovenská republika musí mať jednotnú metodiku overovania

hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ktorej uplatňovanie v praxi je

najvhodnejšie zabezpečovať prostredníctvom príspevkovej organizácie zriadenej a riadenej

týmto ministerstvom. Je pochopiteľný aj záver, že nejednotné vykonávanie tohto overovania

pre účely zákona o tepelnej energetike by mohlo ovplyvňovať výsledky overovania

a v konečnom dôsledku tolerovať nehospodárnosť pri dodávke tepla, čím by sa značne

narušila ochrana odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla.

Prijatá zákonná úprava umožnila príslušným orgánom štátnej správy získavať

jednotný a jednoznačný prehľad relevantných údajov o hospodárnosti prevádzky sústavy

tepelných zariadení prihliadnuc aj na jednotnosť ekonomického zaťaženia dotknutých

subjektov.

Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že aj v iných štátoch okrem Slovenskej

republiky, ktoré sú založené na trhovej ekonomike, existujú určité povolania a sféry

činností, ktorých konštituovanie a zabezpečovanie si ponecháva v rukách verejná moc

z dôvodu ochrany dôležitého verejného záujmu.

Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že na účely zabezpečovania hospodárnosti

prevádzky sústavy tepelných zariadení prostredníctvom overovania uskutočňovaného

príspevkovou organizáciou zriadenou ministerstvom hospodárstva existuje dostatočný

verejný záujem, ktorým možno podľa názoru ústavného súdu ospravedlniť zásah do

podnikania, a tým aj obmedzenie hospodárskej súťaže v tejto oblasti. V tomto prípade treba

zdôrazniť, že to bola práve verejná moc, ktorá iniciovala už predošlou právnou úpravou

existenciu takej činnosti (overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení),

pričom pre jej potreby a účely je táto činnosť vykonávaná príspevkovou organizáciou

zriadenou ministerstvom hospodárstva, ktorá je zárukou splnenia podmienok ustanovených

pre výkon overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ako aj jeho

objektívneho vykonávania. V neposlednom rade sa žiada zdôrazniť, že existencia verejného

záujmu na ustanovení podmienok uskutočňovania, ako aj samotného výkonu určitého

povolania alebo činnosti je ďaleko intenzívnejšia v prípadoch, ak ide o výkon odbornej

činnosti pre účely verejnej správy (oproti podmienkam výkonu „štandardnej“

podnikateľskej činnosti), a to zvlášť vtedy, ak ide o činnosť, prostredníctvom ktorej sa de

facto vykonáva kontrola podnikateľskej činnosti v určitom odbore či odvetví.

Záujem na ochrane konečného spotrebiteľa, ktorý súčasná právna úprava sleduje,

z hľadiska verejného záujmu prevažuje nad oprávneným záujmom podnikateľských

subjektov na výkon overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení pre

účely zákona o tepelnej energetike [uvedené v § 25 ods. 2 písm. c)]. Na prospech tohto

záveru možno poukázať aj na poznatky ministerstva hospodárstva získané pri preskúmavaní

sťažností pre podozrenie z nehospodárnosti výroby a dodávky tepla po odberné miesto,

ktorých väčšina (sťažností) bola za účinnosti predošlej právnej úpravy opodstatnená

a ktorých počet sa za účinnosti terajšej právnej úpravy znížil (pozri vyjadrenie ministerstva

hospodárstva).

Ústavný súd navyše podotýka, že napadnutá úprava obmedzila výkon podnikateľskej

činnosti iba a jedine na účely § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike. K inému

obmedzeniu podnikateľskej činnosti zákonom o tepelnej energetike nedošlo. Pokiaľ ide

o možnosti výkonu tejto podnikateľskej činnosti pre iné účely ako tie, ktoré vyplývajú

z § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike, ústavný súd poznamenáva, že táto

otázka nie je predmetom tohto konania.

Z dosiaľ uvedených skutkových záverov vyplýva, že napadnutá právna úprava nebola

prijatá samoúčelne. Z tohto pohľadu preto nemožno vyvodiť, že by došlo k svojvoľnému

alebo neodôvodnenému obmedzeniu základného práva podnikať. Naopak, prijaté

ustanovenie smeruje k naplneniu legitímneho účelu, ktorý je z hľadiska zabezpečovania

verejného záujmu dostatočne dôležitý, aby odôvodnil obmedzenie označeného základného

práva, preto ho možno považovať za zlučiteľný s princípom právneho štátu. Rovnako tieto

závery odôvodňujú racionálnosť tohoto zákonného obmedzenia a jeho cieľa.

Ústavný súd sa taktiež zaoberal otázkou, či obmedzenie podnikania v oblasti

overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení bolo z hľadiska zverenia

jeho výkonu iba príspevkovej organizácii nevyhnutné. Je zjavné, že v takmer každom

prípade obmedzenia základných práv a slobôd je predstaviteľné aj menej obmedzujúce

riešenie. Avšak takéto striktné chápanie „nevyhnutnosti“ by mohlo demokraticky

neprípustným spôsobom zúžiť priestor parlamentu pre realizáciu jeho politiky. Preto

ústavný súd vzal do úvahy aj istý priestor pre uváženie parlamentu nezabúdajúc však na

zásadu minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd.

Ako už bolo uvedené, hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení má

preukázateľne dopad na širokú oblasť života spoločnosti (kvalita života občanov, životné

prostredie, rozsah čerpania prírodných zdrojov a pod.) a jej overovanie nepochybne

predstavuje podstatný prvok pri regulácii samotného podnikania v oblasti tepelnej

energetiky (výroba tepla, výroba a rozvod tepla, rozvod tepla). Z tohto hľadiska možno

preto konštatovať, že obmedzenie overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení je nevyhnutné a to aj s prihliadnutím na uvedenú potrebu zabezpečenia

jednotnosti, prehľadnosti a objektívnosti výsledkov overovania.

Podľa názoru ústavného súdu je takéto obmedzenie základného práva

v limitoch a 4 .

V súvislosti s navrhovateľom tvrdeným zásahom do právnej istoty subjektov, ktoré si

overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení slobodne vybrali

v minulosti ako predmet svojho podnikania, ústavný súd opätovne pripomína, že v danom

prípade ide o nepravú retroaktivitu, ktorá síce nie je štandardným vstupom do existujúcich

právnych vzťahov, ale nie je vylúčená, pokiaľ to vyžadujú závažné dôvody všeobecného

záujmu. V preskúmavanej veci skutočne došlo k obmedzeniu výkonu overovania

hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení na účely § 25 ods. 2 písm. c) zákona

o tepelnej energetike ustanovením subjektu, ktorý takúto činnosť môže vykonávať, avšak

z dôvodov (už rozoberaných), ktoré sú v celkovom kontexte právnej úpravy oblasti tepelnej

energetiky ústavne akceptovateľné aj v rámci posudzovania ústavnosti napadnutého § 25

ods. 4 zákona o tepelnej energetike s .

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že § 25 ods. 4 zákona o tepelnej

energetike je v súlade s prvou vetou, a , preto

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcov Ľubomíra Dobríka, Lajosa Mészárosa a Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2010