Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 313/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného

súdu Bardejov č. k. -118 z 8. januára 2008 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -118

z 8. januára 2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 8. apríla 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalobca účastníkom konania o náhradu

nemajetkovej ujmy vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorý rozsudkom

z 8. januára 2008 žalobu sťažovateľa zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 137 760 Sk (v platnej mene 4 572,79 €). V odvolacom

konaní Krajský sud v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 11. novembra 2008 rozsudok prvého stupňa vo veci samej potvrdil, ale vo výroku

o trovách konania ho zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal

vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný nevyčíslil trovy konania v lehote podľa § 151 ods. 1

(ďalej len „OSP“). Na základe dovolania žalovaného

najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách konania a vec vrátil na

ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil touto argumentáciou: „...dovolací súd

ustálil, že v konaní došlo k vade v zmysle zakladajúcej prípustnosť

a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť

konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať / / je treba

rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. ... Podľa o povinnosti nahradiť trovy

konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník,

ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do

troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Táto lehota, upravená v

je nesporne lehotou procesnou s dôsledkami upravenými v §

57 ods. 3 , v zmysle ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí

úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.“

Sťažovateľ uviedol, že „je právny záver, o ktorý súd prvého stupňa a Najvyšší súd SR

opreli svoje rozhodnutia, nesprávny a neodôvodnený a tak z ústavného hľadiska majú za

následok porušenie základných práv sťažovateľa... Podľa názoru sťažovateľa súd prvého

stupňa a Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom konaní svojim postupom a rozsudkami

porušili... právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v a právo na

spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení protokolu č. 11... Súd prvého stupňa a Najvyšší súd SR

vychádzali vo vyššie uvedenom konaní z nesprávneho právneho názoru, že došlo

k porušeniu ústavných práv žalovaného, keď sa žalovanému odňala možnosť konať pred

súdom, čím v rozpore s dikciou zákona a ustálenou súdnou praxou nezákonne rozhodli...

Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR nemá oporu v platnom právnom poriadku a je v rozpore s platnou judikatúrou

Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne pre rozpor s Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo Ing. J. J. na súdnu ochranu podľa . Slovenskej

republiky a základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd v znení protokolu č. 11 postupom

Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. a Rozsudkom

Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.01.2008, sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu SR v konaní vedenom na Najvyššom súdu SR pod sp. zn. a Rozsudkom

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 08. 04. 2010 bolo

porušené.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

08. 04. 2010 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ing. J. J. sa priznáva náhrada trov konania v sume 254,88 eur, ktorý je Najvyšší

súd SR povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. M. M. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv postupom a rozsudkom

okresného súdu č. k. -118 z 8. januára 2008, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ mohol využiť opravný prostriedok, ktorý pripúšťa . Sťažovateľ toto

svoje právo podaním odvolania zo 14. februára 2008 aj využil. Rozsudok prvostupňového

súdu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol odvolacím súdom preskúmaný a krajský

súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 11. novembra 2008. Vzhľadom na

opísaný princíp subsidiarity vyplývajúci priamo z bolo preto potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť (obdobne , ).

Aj v časti sťažnosti, obsahom ktorej je namietané porušenie práv sťažovateľa

postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 8. apríla 2010, je vylúčená

právomoc ústavného súdu. V danom prípade totiž rozhodnutie dovolacieho súdu nie je

konečné, súdne konanie sa naopak vrátilo do štádia odvolacieho konania pred krajským

súdom, ktorý má právomoc vo veci rozhodovať. Najvyšší súd len zrušil rozhodnutie

krajského súdu z dôvodu, že odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť

konať pred súdom, čím zaťažil konanie vadou podľa . Vec nie je dosiaľ

právoplatne skončená. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že aj v tejto časti

bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že najvyšší súd síce stručne, ale

zrozumiteľným spôsobom sformuloval svoj právny názor, ktorý nenesie znaky svojvôľe,

ktoré sťažovateľ namieta. Odôvodnenie namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu

konštatuje predovšetkým nesprávny postup odvolacieho súdu, k čomu dospel na základe

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani

povinný nahrádzať (m. m. , ). Úlohou ústavného súdu tiež nie je

ani zjednocovanie právnych názorov všeobecných súdov (, ,

); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú

akceptovateľnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010