Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/71/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J., bývajúceho v H.,

proti žalovanému JUDr. V. D., bývajúcemu v H., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. I.

R., advokátom v K., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bardejov

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 11. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 11. novembra 2008 sp. zn. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 8. januára 2008 č.k. -118 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy a žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania 137 760,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal

za to, že konaním žalovaného nedošlo k zníženiu dôstojnosti, cit a vážnosti žalobcu z hľadiska

jeho vzťahu k spoluobčanom a ktoré by ohrozilo jeho postavenia uplatnenie v spoločnosti. Ak

sa aj žalovaný v hádke s manželkou vyjadril na adresu žalobcu negatívne, nejednalo sa o také

konanie žalovaného voči žalobcovi, ktoré by opodstatňovalo žalobu na náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 10 000 000,-- Sk. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. novembra 2008 sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Zmenil výrok rozsudku vo výroku o trovách

konania, tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Účastníkom nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo zistené

u žalovaného konanie, ktoré by mohlo privodiť zníženie dôstojnosti, cti a vážnosti žalobcu

z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom, a žalobca nepreukázal, že by mu takáto ujma bola

konaním žalovaného spôsobená. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však mal za to, že

žalovaný v lehote podľa nevyčíslil trovy prvostupňového konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený na pojednávaní dňa 8. januára 2008, tri pracovné

dni na vyčíslenie trov právneho zastúpenia uplynuli dňa 11. januára 2008. Vyčíslenie trov

právneho zastúpenia predložil právny zástupca žalovaného na prvostupňový súd dňa

14. januára 2008, preto odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania, tak, že ich žalovanému nepriznal. Tak isto si úspešný žalovaný

v odvolacom konaní síce náhradu trov uplatnil, ale v lehote troch dní od vyhlásenia

rozhodnutia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa o trovách konania, tak, že ich žalovanému nepriznal, podal dovolanie žalovaný.

Poukázal na to, že lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktorá

plynie odo dňa vyhlásenia rozsudku je lehotou procesnou, pri ktorej je potrebné úkon urobiť

najneskôr v posledný deň lehoty na súde alebo odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť

ho doručiť a nie lehotou hmotnoprávnou. Uviedol, že odvolací súd zamlčal skutočnosť, že

jeho právny zástupca JUDr. I. R., vyčíslil trovy právneho zastúpenia v trojdňovej lehote, a to

tak, že v rámci tejto lehoty, dňa 11. januára 2008 odovzdal podanie na poštovú prepravu S. P.

a.s., ktorá mala zákonnú povinnosť ju doručiť. Predložil i fotokópiu podacieho lístka, keď

namietal, že v spise sa nenachádza obálka od podania, napriek tomu, že na samotnom podaní

nie je vyznačené, že bolo podané osobne na prvostupňový súd, tak ako je to povinnosťou

súdu. Mal za to, že pokiaľ by trovy prvostupňového konania vyčíslil oneskorene, nebol by mu

ich priznal už prvostupňový súd.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal odmietnuť ako neprípustné. Mal

za to, že odvolací súd správne posúdil lehotu na vyčíslenie trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, ak smeruje proti rozsudku,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V preskúmanej veci žalovaný síce napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, avšak mimoriadnym

opravným prostriedkom namietal tú časť rozsudku, v ktorej rozhodol o trovách

prvostupňového konania tak, že rozsudok v tejto časti zmenil a trovy prvostupňového konania

žalovanému nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania, napriek tomu, že je súčasťou

rozsudku, má charakter uznesenia, preto pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať

z ustanovenia

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237

písm. f/ zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd svojím

postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Táto lehota, upravená v je nesporne lehotou procesnou

s dôsledkami upravenými v § 57 ods. 3 O.s.p, v zmysle ktorého lehota je zachovaná, ak sa

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má

povinnosť ho doručiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní bolo

preukázané, že žalovaný v procesnej lehote 3 dní podal vyčíslenie trov konania pošte

na prepravu.

Odvolací súd, tým, že nesprávne posúdil zánik lehoty na vyčíslenie trov konania

a z tohto dôvodu zmenil výrok rozsudku o náhrade trov konania v konaní úspešného účastníka

tak, že mu trovy prvostupňového konania nepriznal, teda napriek skutočnosti, že bol

zachovaný zo strany účastníka postup podľa , nepriznal mu náhradu trov

konania, ktoré správne v zákonnej lehote uplatnil, zaťažil konanie v tejto časti odvolacieho

rozsudku vadou podľa

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolací súd konal v danej

právnej veci v napadnutej časti inak, ako mu to stanovil v

ods. 3 a tým znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu ako

úspešnému účastníkovi ( ) v konaní patria. Takéto konanie odvolacieho

súdu je porušením práva na súdnu ochranu a predstavuje vadu konania v zmysle § 237

písm. f/

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov

konania tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia

na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská