Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/226/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Rímskokatolícka

cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom v Trnave, J. Hollého 10, v dovolacom konaní

zastúpená MAPLE & FISH, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rajská 15/A, za ktorú koná advokát

a konateľ JUDr. Viliam Karas, PhD., proti ţalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny

podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, o vydanie nehnuteľností, ktorá vec

bola vedená na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013, sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 8. apríla 2013, č. k.

-449 zastavil konanie vo veci samej a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému, na účet jeho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia náhradu trov

konania vo výške 21 583,23 €. O zastavení konania rozhodol podľa

v dôsledku späťvzatia ţaloby a o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovanému jeho trovy

konania podľa , prvá veta vychádzajúc z toho, ţe to, ţe sa konanie muselo

zastaviť, zavinila ţalobkyňa. Pri určení výšky náhrady trov vychádzal z hodnoty sporu

4 582 246,79 € uvedenej v podaní ţalovaného z 18. januára 2013, ktorým vyčíslil svoje trovy.

Uviedol, ţe hodnota lesných pozemkov bola stanovená Národným lesníckym centrom

vo Zvolene podľa vyhlášky č. a pri pozemkoch s kultúrou orná pôda, trvalý

trávnatý porast a záhrada bola ich hodnota stanovená podľa Trovy

ţalobcu spočívajú v odmene za jeho zastupovanie advokátom za dva úkony právnej pomoci.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta určil podľa vyhlášky č.

2

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. mája 2013, sp. zn.

potvrdil odvolaním ţalobkyne napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa

o trovách konania a ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru,

ţe napadnutá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa je správna.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzuje z ustanovenia a odôvodňuje ho všetkými dovolacím dôvodmi

podľa , a Tvrdí, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd

postupovali pri rozhodovaní o trovách konania „príliš formalisticky, arbitrárne a v rozpore

s účelom reštitučného zákona a ustanoveniami “, čím boli porušené jej základné práva

garantované a medzinárodnými dohovormi, ktorými je

Slovenská republika viazaná. Podľa ţalobkyne súdy svoje rozhodnutia dostatočným

spôsobom ani neodôvodnili. Odvolací súd sa naostatok ani nevyporiadal s jej námietkami

uvedenými v odvolaní voči postupu súdu prvého stupňa pri určení výšky tarifnej odmeny

podľa vyhlášky č. Ţalobkyňa spochybňuje v dovolaní aj samotný

základ práva ţalovaného na náhradu trov a nesúhlasí ani so záverom odvolacieho súdu, ţe

zastúpenie ţalovaného advokátom v danej veci malo svoje opodstatnenie. Ţalobkyňa z týchto

dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj príslušnú

časť rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne, ktoré mu bolo doručené 24. septembra 2013,

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe

dovolanie smeruje proti uzneseniu ( ), v medziach určených ustanovením

, a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

treba zrušiť.

Ustanovenie síce vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, aké rozhodnutie je predmetom

prieskumu dovolacieho súdu, treba ale pripomenúť, ţe prax súdov a osobitne aj najvyššieho

3

súdu je jednotná v názore, ţe „dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania je prípustné z dôvodov uvedených v “ (R 117/1999, pozri aj uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. novembra 2010, sp. zn.

z 12. októbra 2010 a sp. zn. z 8. apríla 2010). Rovnaký názor je zastávaný aj

v odbornej literatúre (pozri napr. Krajčo, J. a kol. , komentár I. diel.

Bratislava: Eurounion, 2006, s. 618), ale aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu

(, ).

Podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej právnej veci konanie odvolacieho

súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v § 237 Os.p., a to konkrétne vadou podľa § 237

písm. f/ , pretoţe postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti

konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou kontradiktórnosti a

s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu moţnosť

vyuţiť svoje procesné práva predloţiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.

Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe ţalobca a ţalovaný, a kde

sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. , ).

Dovolací súd pripomína, ţe aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý

v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania pouţíva pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej

konštantnej judikatúry vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť

predloţiť svoju záleţitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade

Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V.

proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,

resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo

z 23. septembra 1997, ), pretoţe aj rozhodnutiami o trovách konania moţno

zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania moţno

predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. Ústavný súd uţ viackrát rozhodol o ústavnosti

rozhodnutí o trovách konania (, , ).

Ţalovaný podaním z 18. januára 2013, doručeným 12. marca 2013 (č. l. 400 a nasl.

spisu) predloţil súdu prvého stupňa vyčíslenie trov konania. V ňom uviedol, ţe vzhľadom

na to, ţe ţalobkyňa, hoci tak bola povinná urobiť, neuviedla cenu predmetu sporu, a túto

neurčil ani súd, bol nútený cenu predmetu sporu zisťovať sám, a to jemu čo najdostupnejším

spôsobom. Pri určení hodnoty lesných pozemkov vychádzal zo svojej účtovnej databázy,

ktorú pre neho na základe mandátnej zmluvy spracováva Národné lesnícke centrum

vo Zvolene podľa vyhlášky č. a pri určení hodnoty pozemkov s kultúrou orná

pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada určil ich hodnotu sám ţalovaný podľa zákona

č. o miestnych daniach v sadzbách príslušných pre k. ú. D.. Hodnotu sporu tak

určil sumou 4 582 246,79 €.

Súd prvého stupňa 8. apríla 2013 vydal uznesenie č. k. -449, ktorým

konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania vyššie uvedeným spôsobom. Pri určení

výšky náhrady vychádzal z údajov ţalovaného uvedených v jeho podaní z 18. januára 2013.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Odporca si vyčíslil trovy konania písomným

podaním zo dňa 18.1.2013. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota sporu vo výške

4 582 246,79 eur, čo predstavuje hodnotu pozemkov pre katastrálne územie D., ktorých

vydania sa navrhovateľ domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu. Hodnota lesných pozemkov

bola stanovená Národným lesníckym centrom vo Zvolene podľa oceňovanej vyhl. č.

a u pozemkov s kultúrou orná pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada bola ich

hodnota stanovená podľa o miestnych daniach.“

Odvolací súd nepovaţoval odvolacie námietky ţalobkyne týkajúce sa určenia základu

tarifnej odmeny pre zástupcu ţalovaného za opodstatnené. K nim v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol: „Odvolací súd nepovaţoval námietky navrhovateľa v tomto smere

za dôvodné a neakceptoval ich, nakoľko jednoznačne sa jedná o vec, ktorá je oceniteľná

peniazmi, a aj napriek tomu, ţe navrhovateľ v návrhu na začatie konania neurčil hodnotu

sporných nehnuteľností, a táto nevyplynula ani z listinných dôkazov predloţených v priebehu

súdneho konania, nemôţe to byť na škodu odporcovi, ktorý k jej stanoveniu nedospel

svojvoľne a nepreskúmateľne, ale z určenia Národného lesníckeho centra Zvolen, ktoré je

znaleckou organizáciou a tieţ podľa zákona o miestnych daniach. Je nepochybné, ţe

ohodnotením nehnuteľností znaleckými dokazovaním len pre potreby rozhodovania o náhrade

trov konania, by boli vyvolané vysoké finančné náklady, čo je nehospodárne a v danom

prípade neţiaduce, avšak spôsob, akým odporca dospel najhospodárnejším spôsobom

k pribliţnému stanoveniu hodnoty, povaţuje aj odvolací súd pre tieto potreby za relevantný

a dostatočný a vzhľadom na rozsah sporných pozemkov nepovaţuje stanovenú hodnotu ani

za neprimeranú. Odvolací súd neakceptoval a neprisvedčil ani námietkam navrhovateľa

o neúčelnosti vynaloţených trov z dôvodu moţnosti zastupovania v spore zamestnancami

odporcu, keď predmetný spor nepredstavuje beţnú agendu pravidelne vybavovanú

zamestnancami odporcu.“

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci nemoţno vyvodiť,

ţe by súd prvého stupňa ţalovaným vyhotovené vyčíslenie trov konania doručil ţalobkyni

na vyjadrenie a zaujatie stanoviska, najmä k spôsobe určenia hodnoty sporu. Tento nedostatok

konania neodstránil aj odvolací súd. Ţalovaným vypracované vyčíslenie trov konania bolo

podľa dovolacieho súdu potrebné najmä z dôvodu, ţe obidva súdy niţších stupňov zhodne

ustálili, ţe výpočet trov konania sa odvíja od hodnoty sporu (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.), a nie od iných vopred daných, na hodnote sporu nezávislých kritérií ().

Podľa dovolacieho súdu treba prisvedčiť aj námietke ţalobkyne, ţe odôvodnenie

rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, pretoţe trpí vnútorným rozporom, keď na jednej

strane bez výhrad je zaloţené na údajoch ţalovaného o hodnote sporu (a teda pri určení

tarifnej odmeny advokáta vychádza z ustanovenia vyhlášky č. ),

na druhej strane ale pripúšťa pochybnosti o moţnosti jej riadneho určenia, resp. pripúšťa

moţnosť jej určenia len s nepomernými ťaţkosťami (kedy prichádza do úvahy určenie tarifnej

odmeny advokáta podľa vyhlášky č. ).

Základné právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby postup a rozhodnutia

všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok

relevantných dôvodov objasňujúcich výroky, a súčasne aby také rozhodnutia neboli

arbitrárne. Zákonom ustanovená povinnosť súdu dbať na splnenie zákonných náleţitostí

samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a

jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok

na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tieţ jedným zo základných znakov zákonom

garantovaného postupu a ochrany práv. Dovolací súd povaţuje za nevyhnutné, aby

6

rozhodnutia všeobecných súdov zodpovedali zákonným kritériám nielen v merite veci a aby

ich vydaniu predchádzal postup rešpektujúci procesné normy, ale aby tieţ odôvodnenia týchto

rozhodnutí vo vzťahu ku všetkým ich výrokom zodpovedali kritériám daným § 157 ods. 2

poslednou vetou , pretoţe iba takéto rozhodnutia moţno povaţovať za súladné

s princípmi spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe v odvolacom konaní došlo

k procesnej vade v zmysle spojení s ustanovením

, zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa

vec mu vrátil na ďalšie konanie

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. júna 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková