Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f73/391661.3a13f4.pdf
PDF · 115.01 KB
No categories available
7Cdo/226/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 226/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Rímskokatolícka
cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom v Trnave, J. Hollého 10, v dovolacom konaní
zastúpená MAPLE & FISH, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rajská 15/A, za ktorú koná advokát
a konateľ JUDr. Viliam Karas, PhD., proti ţalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, o vydanie nehnuteľností, ktorá vec
bola vedená na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8 C 285/2011, o dovolaní ţalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013, sp. zn. 5 Co 319/2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013, sp. zn. 5 Co 319/2013
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 8. apríla 2013, č. k.
8 C 285/2011-449 zastavil konanie vo veci samej a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanému, na účet jeho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia náhradu trov
konania vo výške 21 583,23 €. O zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
v dôsledku späťvzatia ţaloby a o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovanému jeho trovy
konania podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. vychádzajúc z toho, ţe to, ţe sa konanie muselo
zastaviť, zavinila ţalobkyňa. Pri určení výšky náhrady trov vychádzal z hodnoty sporu
4 582 246,79 € uvedenej v podaní ţalovaného z 18. januára 2013, ktorým vyčíslil svoje trovy.
Uviedol, ţe hodnota lesných pozemkov bola stanovená Národným lesníckym centrom
vo Zvolene podľa vyhlášky č. 492/2007 Z. z. a pri pozemkoch s kultúrou orná pôda, trvalý
trávnatý porast a záhrada bola ich hodnota stanovená podľa zákona č. 582/2004 Z. z. Trovy
ţalobcu spočívajú v odmene za jeho zastupovanie advokátom za dva úkony právnej pomoci.
Základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. mája 2013, sp. zn.
5 Co 319/2013 potvrdil odvolaním ţalobkyne napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa
o trovách konania a ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru,
ţe napadnutá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa je správna.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a odôvodňuje ho všetkými dovolacím dôvodmi
podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Tvrdí, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd
postupovali pri rozhodovaní o trovách konania „príliš formalisticky, arbitrárne a v rozpore
s účelom reštitučného zákona a ustanoveniami O.s.p.“, čím boli porušené jej základné práva
garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je
Slovenská republika viazaná. Podľa ţalobkyne súdy svoje rozhodnutia dostatočným
spôsobom ani neodôvodnili. Odvolací súd sa naostatok ani nevyporiadal s jej námietkami
uvedenými v odvolaní voči postupu súdu prvého stupňa pri určení výšky tarifnej odmeny
podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ţalobkyňa spochybňuje v dovolaní aj samotný
základ práva ţalovaného na náhradu trov a nesúhlasí ani so záverom odvolacieho súdu, ţe
zastúpenie ţalovaného advokátom v danej veci malo svoje opodstatnenie. Ţalobkyňa z týchto
dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj príslušnú
časť rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne, ktoré mu bolo doručené 24. septembra 2013,
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe
dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), v medziach určených ustanovením
§ 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
treba zrušiť.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. síce vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, aké rozhodnutie je predmetom
prieskumu dovolacieho súdu, treba ale pripomenúť, ţe prax súdov a osobitne aj najvyššieho
súdu je jednotná v názore, ţe „dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách
konania je prípustné z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p.“ (R 117/1999, pozri aj uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 214/2010 z 25. novembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 39/2010
z 12. októbra 2010 a sp. zn. 5 Cdo 71/2009 z 8. apríla 2010). Rovnaký názor je zastávaný aj
v odbornej literatúre (pozri napr. Krajčo, J. a kol. Občiansky súdny poriadok, komentár I. diel.
Bratislava: Eurounion, 2006, s. 618), ale aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu
(I. ÚS 244/07, IV. ÚS 483/2012).
Podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej právnej veci konanie odvolacieho
súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v § 237 Os.p., a to konkrétne vadou podľa § 237
písm. f/ O.s.p., pretoţe postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu súdneho
konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti
konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a
s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu moţnosť
vyuţiť svoje procesné práva predloţiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.
Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe ţalobca a ţalovaný, a kde
sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).
Dovolací súd pripomína, ţe aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý
v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania pouţíva pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej
konštantnej judikatúry vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť
predloţiť svoju záleţitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade
Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V.
proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,
resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo
z 23. septembra 1997, IV. ÚS 348/2011), pretoţe aj rozhodnutiami o trovách konania moţno
zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania moţno
predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. Ústavný súd uţ viackrát rozhodol o ústavnosti
rozhodnutí o trovách konania (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05).
Ţalovaný podaním z 18. januára 2013, doručeným 12. marca 2013 (č. l. 400 a nasl.
spisu) predloţil súdu prvého stupňa vyčíslenie trov konania. V ňom uviedol, ţe vzhľadom
na to, ţe ţalobkyňa, hoci tak bola povinná urobiť, neuviedla cenu predmetu sporu, a túto
neurčil ani súd, bol nútený cenu predmetu sporu zisťovať sám, a to jemu čo najdostupnejším
spôsobom. Pri určení hodnoty lesných pozemkov vychádzal zo svojej účtovnej databázy,
ktorú pre neho na základe mandátnej zmluvy spracováva Národné lesnícke centrum
vo Zvolene podľa vyhlášky č. 492/2007 Z. z. a pri určení hodnoty pozemkov s kultúrou orná
pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada určil ich hodnotu sám ţalovaný podľa zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v sadzbách príslušných pre k. ú. D.. Hodnotu sporu tak
určil sumou 4 582 246,79 €.
Súd prvého stupňa 8. apríla 2013 vydal uznesenie č. k. 8 C 285/2011-449, ktorým
konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania vyššie uvedeným spôsobom. Pri určení
výšky náhrady vychádzal z údajov ţalovaného uvedených v jeho podaní z 18. januára 2013.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Odporca si vyčíslil trovy konania písomným
podaním zo dňa 18.1.2013. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota sporu vo výške
4 582 246,79 eur, čo predstavuje hodnotu pozemkov pre katastrálne územie D., ktorých
vydania sa navrhovateľ domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu. Hodnota lesných pozemkov
bola stanovená Národným lesníckym centrom vo Zvolene podľa oceňovanej vyhl. č.
492/2007 Z. z. a u pozemkov s kultúrou orná pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada bola ich
hodnota stanovená podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.“
Odvolací súd nepovaţoval odvolacie námietky ţalobkyne týkajúce sa určenia základu
tarifnej odmeny pre zástupcu ţalovaného za opodstatnené. K nim v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol: „Odvolací súd nepovaţoval námietky navrhovateľa v tomto smere
za dôvodné a neakceptoval ich, nakoľko jednoznačne sa jedná o vec, ktorá je oceniteľná
peniazmi, a aj napriek tomu, ţe navrhovateľ v návrhu na začatie konania neurčil hodnotu
sporných nehnuteľností, a táto nevyplynula ani z listinných dôkazov predloţených v priebehu
súdneho konania, nemôţe to byť na škodu odporcovi, ktorý k jej stanoveniu nedospel
svojvoľne a nepreskúmateľne, ale z určenia Národného lesníckeho centra Zvolen, ktoré je
znaleckou organizáciou a tieţ podľa zákona o miestnych daniach. Je nepochybné, ţe
ohodnotením nehnuteľností znaleckými dokazovaním len pre potreby rozhodovania o náhrade
trov konania, by boli vyvolané vysoké finančné náklady, čo je nehospodárne a v danom
prípade neţiaduce, avšak spôsob, akým odporca dospel najhospodárnejším spôsobom
k pribliţnému stanoveniu hodnoty, povaţuje aj odvolací súd pre tieto potreby za relevantný
a dostatočný a vzhľadom na rozsah sporných pozemkov nepovaţuje stanovenú hodnotu ani
za neprimeranú. Odvolací súd neakceptoval a neprisvedčil ani námietkam navrhovateľa
o neúčelnosti vynaloţených trov z dôvodu moţnosti zastupovania v spore zamestnancami
odporcu, keď predmetný spor nepredstavuje beţnú agendu pravidelne vybavovanú
zamestnancami odporcu.“
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci nemoţno vyvodiť,
ţe by súd prvého stupňa ţalovaným vyhotovené vyčíslenie trov konania doručil ţalobkyni
na vyjadrenie a zaujatie stanoviska, najmä k spôsobe určenia hodnoty sporu. Tento nedostatok
konania neodstránil aj odvolací súd. Ţalovaným vypracované vyčíslenie trov konania bolo
podľa dovolacieho súdu potrebné najmä z dôvodu, ţe obidva súdy niţších stupňov zhodne
ustálili, ţe výpočet trov konania sa odvíja od hodnoty sporu (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z.), a nie od iných vopred daných, na hodnote sporu nezávislých kritérií (IV. ÚS 341/2012).
Podľa dovolacieho súdu treba prisvedčiť aj námietke ţalobkyne, ţe odôvodnenie
rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, pretoţe trpí vnútorným rozporom, keď na jednej
strane bez výhrad je zaloţené na údajoch ţalovaného o hodnote sporu (a teda pri určení
tarifnej odmeny advokáta vychádza z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
na druhej strane ale pripúšťa pochybnosti o moţnosti jej riadneho určenia, resp. pripúšťa
moţnosť jej určenia len s nepomernými ťaţkosťami (kedy prichádza do úvahy určenie tarifnej
odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
Základné právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby postup a rozhodnutia
všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok
relevantných dôvodov objasňujúcich výroky, a súčasne aby také rozhodnutia neboli
arbitrárne. Zákonom ustanovená povinnosť súdu dbať na splnenie zákonných náleţitostí
samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a
jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok
na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tieţ jedným zo základných znakov zákonom
garantovaného postupu a ochrany práv. Dovolací súd povaţuje za nevyhnutné, aby
rozhodnutia všeobecných súdov zodpovedali zákonným kritériám nielen v merite veci a aby
ich vydaniu predchádzal postup rešpektujúci procesné normy, ale aby tieţ odôvodnenia týchto
rozhodnutí vo vzťahu ku všetkým ich výrokom zodpovedali kritériám daným § 157 ods. 2
poslednou vetou OSP, pretoţe iba takéto rozhodnutia moţno povaţovať za súladné
s princípmi spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe v odvolacom konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. spojení s ustanovením § 237 písm. f/
O.s.p., zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p a
vec mu vrátil na ďalšie konanie
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. júna 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková