Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 304/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a jeho základných práv podľa čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 30

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa a 2 a

Slovenskej republiky rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo

14. apríla 2009 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. O F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl.

1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a svojich základných práv podľa čl. 10 ods. 1, 2 a 3

a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 20 ods. 1

a 2 a (ďalej len „“) rozhodnutiami

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. apríla

2009 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20.

mája 2009.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že okresný súd napadnutým

rozhodnutím zamietol žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

v konaní o zaplatenie peňažnej sumy s prísl. a rozhodol tak, že sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov nepriznal. Na základe jeho odvolania krajský súd uznesenie okresného

súdu potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľa citovanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského

súdu došlo k porušeniu označených základných práv. Všeobecné súdy bez relevantného

dôvodu neprihliadli na to, že sťažovateľ nemá žiadne príjmy na to, aby mohol zaplatiť súdne

poplatky. Sťažovateľ uviedol, že „bol spôsobilý na odpustenie súdneho poplatku s tým, že ho

porušovatelia neoslobodili, tým mu bránili, aby si úspešne hájil svoje základné ústavné

právo podľa na súde, lebo mu neposkytli ako

spôsobilému na oslobodenie od súdneho poplatku súdnu ochranu“.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov listiny a postupmi a rozhodnutiami okresného súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2009 a krajského súdu sp. zn. z 20. mája 2009 s tým, aby boli

namietané uznesenia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje aj

priznanie finančného zadosťučinenia 200 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv podľa listiny a

postupmi a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ho neoslobodili od

platenia súdnych poplatkov v súdnom konaní. Výška súdneho poplatku vzhľadom na jeho

majetkové a príjmové pomery predstavuje reálnu a objektívnu prekážku prístupu

sťažovateľa k súdu.

1. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. a jeho uzneseniu zo 14. apríla 2009, ústavný súd ju v tejto

časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade proti

uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok,

a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal

krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu

preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu.

Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je

a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ sa ochrany svojich práv v súvislosti s nepriznaním oslobodenia

od súdnych poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn. (uznesením okresného

súdu zo 14. apríla 2009) mohol podľa platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania

domáhať priamo pred všeobecnými súdmi vyššej inštancie využitím opravných

prostriedkov (odvolania a prípadne aj dovolania, ak by nezákonné rozhodnutie odvolacieho

súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobilo vo svojich dôsledkoch odňatie

možnosti sťažovateľa konať pred súdom), tüto možnosť aj využil, a toto rozhodnutie bolo

preto predmetom prešetrenia pred krajským súdom.

Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu sťažovateľovmu

právu na spravodlivé súdne konanie na základe opravných prostriedkov, ktorá vyplýva

priamo z ustanovení [ďalej len „OSP“

( a nasl. a )], vylučuje (s ohľadom na znenie )

právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti smerujúcej priamo proti

procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa (obdobne napr.

m. m a ).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. a jeho uzneseniu z 20. mája 2009.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba v tejto časti považovať za zjavne

neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ tvrdí, že nepriznaním požadovaného oslobodenia od súdnych poplatkov

sa mu nedostane súdnej ochrany v súvislosti s vymáhanou peňažnou sumou (pretože nemá

žiadny príjem a nemôže si dovoliť súdny poplatok zaplatiť), teda v konečnom dôsledku

z toho vyplýva, že všeobecné súdy nebudú o jeho žalobe meritórne konať (konanie bude

musieť byť zastavené). Inak povedané, sťažovateľ sa domnieva, že postupom okresného

súdu a krajského súdu, ktoré mu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov, mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom.

Predovšetkým treba zásadne uviesť, že k zásahu do základného práva na súdnu

ochranu podľa , ktoré sťažovateľ v podstate namieta, nedochádza

nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov, ale až následným zastavením konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, lebo iba týmto rozhodnutím môže dôjsť prípadne

k odmietnutiu poskytnúť súdnu ochranu. Z tohto pohľadu preto ústavný súd nenachádza

bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu, proti ktorému sťažnosť

smeruje, a označenými základnými právami podľa a listiny.

Krajský súd navyše sťažovateľovi logicky ozrejmil, prečo potvrdil rozhodnutie

okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože pri

skúmaní podmienok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nie je podstatný iba

majetkový či sociálny stav osoby, ktorej oslobodenie má byť poskytnuté, ale aj povaha

uplatňovaného nároku a jeho oprávnenosť. Podmienky musia byť splnené súčasne.

Vychádzajúc z okolností daného prípadu a preskúmania uznesenia krajského súdu vyplýva,

že ten rozhodoval v zmysle .

Vzhľadom na to nepovažoval už ústavný súd za potrebné zaoberať sa osobitne

namietaným porušením čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 listiny, keďže tieto

ustanovenia neobsahujú základné práva a môžu byť spravidla porušené iba za predpokladu,

že ústavný súd vysloví porušenie niektorého základného práva alebo slobody podľa druhej

hlavy listiny, druhej hlavy , resp. podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (napr.

m. m. , ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009