Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 201/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti spoločnosti R., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti R., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti R., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti R., spol. s r. o.,

trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov)

na účet advokátky JUDr. J. F., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 18. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti R., spol. s r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 22. júna 2010 vyzval predsedníčku okresného súdu

na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu

a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 16. júla 2010. V jeho

prílohe predsedníčka okresného súdu predložila súdny spis a podrobnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„Dňa 20.7.2007 bola vec postúpená Okresným súdom Bratislava II tunajšiemu súdu

-pracovisko Malacky, ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie.

Dňa 27.9.2007 Okresný súd Bratislava IV pracovisko Malacky poverením č. 5104

031010, sp. zn. poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Š. H. vykonaním

uvedenej exekúcie vo veci oprávneného

Dňa 10.1.2008 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinného

v 2. rade proti exekúcii.

Dňa 25.4.2008 súd vyzval povinného v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku

za konanie o námietkach.

Dňa 15.5.2008 požiadal povinný v 2. rade o oslobodenie od zaplatenia súdneho

poplatku.

Dňa 28.5.2008 súd zaslal povinnému v 2. rade tlačivo - potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 23.6.2008 povinný v 2. rade súdu zaslal vyplnené tlačivo.

Uznesením zo dňa 11.8.2008, č. k. - 41 súd povinnému v 2. rade

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 25.8.2008 bolo súdu doručené odvolanie povinného v 2. rade proti

predmetnému uzneseniu.

Prekladacou správou zo dňa 27.8.2008 bol spis predložený na Krajský súd

v Bratislave, ktorému bol doručený dňa 10.10.2008.

Uznesením zo dňa 26.2.2009, č. k. - 56 Krajský súd v Bratislave

napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že povinnému v 2. rade priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie bolo spolu so spisom doručené tunajšiemu

súdu dňa 31.3.2009 a dňa 7.4.2009 bolo doručované povinnému v 2. rade.

Uznesením zo dňa 17.4.2009, č. k. -58 súd námietky povinného

v 2. rade proti exekúcii zamietol.

Dňa 6.5.2009 bolo súdu doručené odvolanie povinného v 2. rade proti predmetnému

uzneseniu.

Dňa 10.6.2009 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o opravu chyby v písaní.

Výzvou zo dňa 10.7.2009 súd zisťoval na Okresnom súde Nové Zámky okruh dedičov

po zomrelej povinnej v 4. rade, od ktorej sa vrátila súdny zásielka s uznesením zo dňa

17.4.2009 s tým, že táto zomrela.

Zároveň súd zaslal odvolanie povinného v 2. rade na vyjadrenie oprávnenému.

Dňa 21.7.2009 bolo súdu doručené z Okresného súdu Nové Zámky oznámenie

okruhu dedičov po zomrelej povinnej v 4. rade.

Uznesením zo dňa 6.8.2009, č. k. -72 súd exekučné konanie voči

povinnej v 4. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009.

Opravným uznesením zo dňa 25.9.2009, č. k. -75 súd opravil záhlavie

uznesenia zo dňa 17.4.2009, č. k. -58. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 22.10.2009.

Predkladacou správou zo dňa 19.10.2009 bol spis predložený na Krajský súd

v Bratislave, ktorému bol doručený dňa 19.10.2009.

Spis sa od 19.10.2009 do 20.4.2010 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.

Uznesením zo dňa 24.2.2010, č. k. -80 Krajský súd v Bratislave

napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 17.4.2009, č. k. -58 potvrdil.

Uznesenie bolo spolu so spisom doručené tunajšiemu súdu dňa 20.4.2010 a dňa 21.4.2010

bolo doručované účastníkom. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa

17.5.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu.

Na žiadosť súdneho exekútora doručenú súdu dňa 24.5.2010 tunajší súd vyznačil dňa

27.5.2010 doložku právoplatnosti na priložené uznesenia.“

Rovnaké skutočnosti zistil ústavný súd aj z obsahu sťažnosti a k nej priložených

písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. .

Navyše ústavný súd zistil, že ku dňu rozhodovania nebola predmetná vec na okresnom súde

právoplatne skončená.

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti ďalej uviedol: „Sťažovateľ sa

na tunajšom súde sťažoval na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní- sťažnosťou zo

dňa 8.4.2009, ktorú som v zmysle zákona č. 757/04 Z. z. vybavila a následne jej vybavenie

bolo dňa 2.7.2009 prešetrené Krajským súdom v Bratislave. Po zhodnotení všetkých

podstatných skutočností sa záverom konštatovalo, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy bola

v časti opodstatnená. Jednalo sa o prieťah v konaní v čase od 20.7.2007 do 27.9.2007, t.j.

od postúpenia veci tunajšiemu súdu do vydania poverenia a tiež v období od 10.1.2008,

kedy boli súdu predložené námietky proti exekúcií do 25.4.2008, keď súd vyzval povinného

na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky.

Pre objektívne posúdenie veci tiež dodávam, že vzniknuté prieťahy v konaní boli ako

z dôvodov subjektívnych, tak aj objektívnych.

Objektívne dôvody, ktoré spôsobili prieťah súdu v konaní v období od 10.1.2008

do 25.4.2008 spočívajú najmä vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu, ktorý

vybavuje viac súdnych agend a tiež súvisia s vysokým počtom spisov v oddelení zákonného

sudcu, v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva a so zriadením nových okresných súdov

s účinnosťou od 1.1.2008. Spis sp. zn. bol doručený Okresným súdom

Malacky na Okresný súd Bratislava IV v januári 2008 na ďalšie konanie, spolu

s množstvom ďalších spisov čo spôsobilo neúmerne veľký počet vecí v súdnom oddelení Er.

Preto súd vyzval povinného na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky až v apríli

2008.

Spis tunajšieho súdu bol za účelom konania a rozhodovania o podaných odvolaniach

zasielaný na Krajský súd v Bratislave celkovo dva krát. Spis sa nachádzal na odvolacom

súde v čase od 10.10.2008 do 31.3.2009 a tiež od 19.10.2009 do 20.4.2010. Mám za to, že

tieto obdobia preto nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní

spôsobených tunajších súdom.

Čo sa týka nedodržania 60. dňovej lehoty na rozhodnutie súdu o námietkach proti

exekúcii ( - Exekučný poriadok), nakoľko si povinný

v 2. rade nesplnil spolu s podaním námietok aj svoju poplatkovú povinnosť v zmysle § 2

ods. 1 písm. a) osudných poplatkoch, súd ho musel vyzvať na zaplatenie

súdneho poplatku v zmysle položky 13 sadzobníka súdnych poplatkov. Nakoľko povinný

v 2. rade požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodnutiu súdu o námietkach

nutne predchádzalo rozhodovanie o jeho žiadosti, o ktorej rozhodol vzhľadom na podané

odvolanie až Krajský súd v Bratislave dňa 26.2.2009. Po splnení týchto podmienok a

vyriešení otázky zaplatenia súdneho poplatku povinným v 2. rade (ktorý bol od jeho

zaplatenia nakoniec oslobodený) tunajší súd bezodkladne po doručení spisu z Krajského

súdu v Bratislave (31.3.2009), uznesením zo dňa 17.4.2009 o námietkach povinného

v 2. rade rozhodol.

V zmysle a nasl. sa v konaní vyskytla prekážka postupu konania.

Nakoľko súd v priebehu konania z oznámenia poštovej doručovateľky (zo súdnej

zásielky) zistil, že povinná v 4. rade zomrela, robil sa dopyt na Okresný súd Nové Zámky,

na ktorom sa viedlo dedičské konanie po zomrelej, ktorý zaslal právoplatné dedičské

rozhodnutie. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 6.8.2009, č. k. -72

exekučné konanie voči povinnej v 4. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo dňa 25.9.2009

právoplatnosť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vo veci sa vykonávali potrebné procesné úkony

a konalo sa v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.“

V závere svojho vyjadrenia okresný súd súhlasil s upustením od pojednávania

o prijatej sťažnosti a navrhoval, aby ústavný súd sťažnosť „ako nedôvodnú zamietol“.

Právna zástupkyňa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 23. júla

2010, v ktorom uviedla, že zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti a argumentácii v nej

obsiahnutej. Zároveň v podaní vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v prerokovávanej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. alebo

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (, ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo na súdnu ochranu zostalo

iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie

ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba

považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (obdobne , ).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu

právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru

ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom alebo inom právnymi normami upravenom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného

v , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a

faktická zložitosť veci, o ktorej súd prípadne iný orgán verejnej moci rozhoduje,

2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd v zhode s vyjadreniami

účastníkov konania konštatoval, že neexistujú dôvody, ktoré by umožňovali hodnotiť

namietané exekučné konanie ako právne alebo fakticky zložité.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka

prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka bola aktívna, na výzvy súdu

reagovala včas, podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní a následne aj žiadosť o prešetrenie

vybavenia jej sťažnosti Krajským súdom v Bratislave, ktorý ju vyhodnotil ako čiastočne

opodstatnenú.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Pri skúmaní skutočnosti, či

v dôsledku postupu okresného súdu došlo k namietanému porušeniu označených práv,

ústavný súd zistil, že hoci okresný súd bol prevažnú časť konania činný, jeho postup bol

neefektívny a nesústredený.

Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd po postúpení žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z Okresného súdu Bratislava II okresnému

súdu (20. júla 2007) vydal poverenie súdnemu exekútorovi na výkon exekúcie vo veci

sťažovateľky až 27. septembra 2007. Podľa § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) súd má povinnosť vydať takéto poverenie alebo žiadosť uznesením

zamietnuť do 15 dní od doručenia žiadosti. Pretože táto zákonná lehota nebola dodržaná

a okresný súd vydal poverenie po 69 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ústavný súd konštatuje takmer dvojmesačnú nečinnosť okresného

súdu, ktorú pripustil aj Krajský súd v Bratislave, a vyhodnotil ju v rámci prešetrenia

vybavenia sťažnosti z 2. júla 2009 ako zbytočný prieťah.

Námietky odporcu proti exekúcii boli okresnému súdu doručené prostredníctvom

exekútora 10. januára 2008. Okresný súd o námietkach proti exekúcii rozhodol až 17. apríla

2009, teda po viac ako 15 mesiacoch, hoci podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku súd

o námietkach proti exekúcii rozhodne najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

K nedodržaniu uvedenej 60-dňovej lehoty predsedníčka okresného súdu uviedla:

„nakoľko si povinný v 2. rade nesplnil spolu s podaním námietok aj svoju poplatkovú

povinnosť v zmysle osudných poplatkoch, súd ho

musel vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle položky 13 sadzobníka súdnych

poplatkov. Nakoľko povinný v 2. rade požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

rozhodnutiu súdu o námietkach nutne predchádzalo rozhodovanie o jeho žiadosti, o ktorej

rozhodol vzhľadom na podané odvolanie až Krajský súd v Bratislave dňa 26.2.2009.

Po splnení týchto podmienok a vyriešení otázky zaplatenia súdneho poplatku povinným

v 2. rade (ktorý bol od jeho zaplatenia nakoniec oslobodený) tunajší súd bezodkladne

po doručení spisu z Krajského súdu v Bratislave (31.3.2009), uznesením zo dňa 17.4.2009

o námietkach povinného v 2. rade rozhodol.“

Podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) je poplatníkom navrhovateľ

poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa poplatková povinnosť vzniká:

a) podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ,

b) schválením zmieru v zmierovacom konaní,

c) spísaním podania do zápisnice pred súdom,

d) vydaním rozhodnutia o dedičstve,

e) speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné

konanie podľa osobitného predpisu,

f) podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom

konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok

nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,

g) podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu,

h) v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa

povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Ustanovenie , ktorý upravuje splatnosť poplatku,

stanovuje:

(1) Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky

zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného

predpisu 3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

(2) Poplatok za spísanie podania do zápisnice, odvolania alebo dovolania proti

rozhodnutiu, je splatný jeho spísaním do zápisnice.

(3) Poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu je splatný v deň

rozvrhu výťažku, z ktorého sa vypočítal; zahrnie sa ako pohľadávka proti podstate

do rozvrhu výťažku, z ktorého sa vypočítal.

(4) Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa položky 13 písm. b) prílohy sadzobníka súdnych

poplatkov sa poplatok platí za konanie o námietkach proti exekúcii.

Ústavný súd považuje argumentáciu okresného súdu s poukazom na § 2 ods. 1

za nesprávnu, pretože uvedené ustanovenie sa týka

poplatníkov, a nie vzniku poplatkovej povinnosti alebo splatnosti poplatku. Pre posúdenie

vzniku poplatkovej povinnosti v súvislosti s podaním námietok proti exekúcii je podstatné

znenie položky 13 písm. b) prílohy (sadzobníka súdnych

poplatkov), ktoré stanovuje poplatok za konanie o námietkach. Vychádzajúc z toho,

pri aplikácii nie je možné postupovať podľa písm. a),

pretože poplatok sa platí za konanie o námietkach, a nie za podanie návrhu, odvolanie

a dovolanie alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu. V danom prípade je potrebné

aplikovať písm. h), ktorý sa vzťahuje na ostatné prípady a stanovuje vznik poplatkovej

povinnosti až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť

poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Z uvedeného vyplýva, že postup okresného súdu, ktorý nedodržal 60-dňovú lehotu

na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii s odôvodnením, že rozhodnutiu o námietkach

muselo nutne predchádzať rozhodnutie o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

bol neefektívny a nesústredený, pretože poplatková povinnosť podľa zákona mala vzniknúť

až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o námietkach. Ústavný súd preto konštatuje prieťah

(15 mesiacov) spôsobený neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.

otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(mutatis mutandis , ), preto obranu okresného súdu spočívajúcu

vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu a vysokým počtom spisov v súvislosti

so zriadením nových okresných súdov neakceptoval.

Za nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho postup

spočívajúci v predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu potom, ako bolo podané

odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol námietky proti

exekúcii. Podľa názoru ústavného súdu tento postup nebol správny, pretože úprava § 202

ods. 2 ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak... Exekučný

poriadok v súvislosti s prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o námietkach

v exekučnom konaní v § 50 ods. 4 Exekučného poriadku ustanovuje, že proti rozhodnutiu,

ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. A contrario potom platí, že proti

rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo námietkam, nie je prípustné odvolanie.

V posudzovanom prípade, bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, ktorým okresný súd nevyhovel námietkam proti exekúcii, inými slovami,

odvolanie smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Vzhľadom

na to, že išlo o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, bolo potrebné aplikovať úpravu

, ktorá ustanovuje, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdneho

úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie

sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhoduje sudca.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd pochybil, ak po podaní odvolania proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým nevyhovel námietkam, vec predložil

na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože išlo o rozhodnutie, proti ktorému zákon

odvolanie nepripúšťa. Po podaní už uvedeného odvolania proti rozhodnutiu o námietkach

bol na rozhodnutie funkčne príslušný sudca, a nie odvolací súd.

Vychádzajúc z uvedených zistení o nečinnosti okresného súdu, ale najmä

s prihliadnutím na jeho nesústredený a neefektívny postup v konaní ústavný súd dospel

k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v tomto konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku nálezu).

Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, keďže okresný súd vo veci do času rozhodnutia ústavného súdu o tejto sťažnosti

nerozhodol (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 938 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde

a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 3

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 303,31 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009

v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 120,23 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,21 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Advokátka je zároveň platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 303,31 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010