Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 375/2011
PDF · 208.66 KB
No categories available
III. ÚS 375/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa
Tkáčika vo veci sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátkou Mgr. R. P., B., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001
a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 239/2010
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 242/09-30
z 10. novembra 2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 po právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009
p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 239/2010 po právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009
p o r u š e n é n e b o l o .
3. V. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur),
ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia V. S.
v sume 130,91 € (slovom stotridsať eur a deväťdesiaťjeden centov) na účet jeho advokátky
Mgr. R. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 375/2011-20
zo 14. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S., , T. (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a postupom
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
24 Co 239/2010 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 242/09-30
z 10. novembra 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
12 C 22/2001 naďalej dochádza k prieťahom. Od podania návrhu uplynulo takmer desať
rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav
právnej neistoty. Na základe týchto skutočností žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a krajský súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 Co 239/2010 porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby im prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov
a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia.
Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 22/2001 vyplýva, že po vydaní
uvedeného nálezu ústavného súdu boli vo veci vykonané tieto úkony:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 285/2009 zo 14. januára
2010 zamietol dovolanie sťažovateľa (právoplatné 15. marca 2010).
Dňa 22. februára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na
oznámenie, či ho bude zastupovať aj v konaní pred okresným súdom.
Dňa 4. marca 2010 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že sťažovateľa zastupovať
nebude.
Dňa 9. apríla 2010 sa na okresnom súde za účasti sťažovateľa konalo pojednávanie,
na ktorom okresný súd rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie istiny 29,87 eur zastavuje
a že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(právoplatné 26. mája 2010). Zároveň bol vydaný pokyn na vyzvanie navrhovateľa (Bytové
družstvo Trnava) na predloženie dokladov preukazujúcich nájomný vzťah k bytu, ako aj
pokyn na pripojenie súvisiacich súdnych rozhodnutí. Pojednávanie bolo odročené na
neurčito.
Dňa 7. mája 2010 okresný súd vyzval Sociálnu poisťovňu na oznámenie výšky
dôchodku poberaného sťažovateľom.
Dňa 19. mája 2010 navrhovateľ predložil požadované doklady.
Dňa 21. mája 2010 Sociálna poisťovňa oznámila, že sťažovateľ poberá starobný
a vdovský dôchodok v sume 503,90 eur mesačne.
Dňa 2. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti
uzneseniu z 9. apríla 2010.
Dňa 9. júna 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa.
Dňa 2. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa
k odvolaniu sťažovateľa, ktoré bolo v ten istý deň doručené krajskému súdu so žiadosťou
o jeho založenie do spisu.
Krajský súd uznesením sp. zn. 24 Co 239/2010 z 27. apríla 2011 uznesenie
okresného súdu zmenil tak, že konanie o istine 27,87 eur sa nezastavuje (právoplatné
27. júna 2011).
Dňa 7. júna 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. jún 2011, ktoré bolo pre
neprítomnosť sťažovateľa (nebolo vykázané doručenie mu predvolania) odročené na
5. august 2011.
Dňa 29. júna 2011 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní
s tým, že predvolanie mu bolo doručené až 27. júna 2011.
Dňa 25. júla 2011 sťažovateľ oznámil, že jeho majetkové, zárobkové a rodinné
pomery sa nezmenili, až na to, že ovdovel a v byte býva sám.
Dňa 1. augusta 2011 bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. M.
Dňa 5. augusta 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo
po výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a sťažovateľa odročené na neurčito s tým, že
právny zástupca navrhovateľa predloží ďalšie doklady.
Dňa 15. augusta 2011 právny zástupca navrhovateľa predložil požadované doklady.
Dňa 7. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2011.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprV/646/2010
zo 14. júna 2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem prehľadu úkonov
vykonaných vo veci uviedla: „... vec prejednávajúca sudkyňa vykonávala úkony v spise
priebežne, preto som nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené Okresným súdom
Trnava. Spis sa od 9. 6. 2010 do 26. 5. 2011 nachádzal na Krajskom súde v Trnave.“.
V liste sp. zn. 1 SprV/646/2010 zo 4. októbra 2011 predsedníčka okresného súdu upozornila
na to, že „predvolanie na pojednávanie konané dňa 27. 10. 2011 bolo sťažovateľovi
doručované 9. 9. 2011 a doteraz sa do spisu nevrátila zásielka ani doručenka preukazujúca
prevzatie predvolania“.
Predseda krajského súdu v liste sp. zn. Spr 858/10 z 10. októbra 2011 uviedol:
„Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol dňa 27. 4. 2011, rozhodnutie písomne
vypracoval a následne bol spis odoslaný Okresnému súdu Trnava. Predmetná vec bola na
odvolacom súde od jej nápadu 9. 6. 2010 do jej rozhodnutia 27. 4. 2011.
Sťažovateľ sa sťažuje na prieťahy v konaní, keď vo veci bolo rozhodnuté odvolacím
súdov dňa 27. 4. 2011, rozhodnutie bolo vypracované dňa 28. 4. 2011 a spis bol odoslaný
Okresnému súdu Trnava dňa 25. 5. 2011. Spis sa nachádzal na odvolacom súde cca
10 mesiacov. Predmetná vec sa javila odvolaciemu súdu ako skutkovo zložitá, pretože spis
je obsiahly, spisový materiál pozostáva z cca 700 strán.
Dĺžka trvania tohto konania na odvolacom súde bola ovplyvnená najmä
zaťaženosťou sudcov občiansko-právneho úseku tunajšieho krajského súdu...
Čo sa týka prieťahov vzniknutých na tunajšom krajskom súde od 9. 6. 2010 (nápad
veci) do 28. 4. 2011 (rozhodnutie vo veci) k veci možno uviesť len toľko, že pre vysoký
nápad vecí na občianskoprávnom úseku vybavovanie veci na Krajskom súde v Trnave trvá
spravidla od 6 – 12 mesiacov...
Vyslovujem názor, že v danej veci postupom senátu 24 nedošlo k porušeniu ich
povinnosti sudcov vec prejednať a rozhodnúť bez prieťahov...“
Sťažovateľ v sťažnosti a predsedovia všeobecných súdov vo svojich vyjadreniach
uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 239/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom
prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií,
pretože už nálezom č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009 vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a prikázal
okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd konštatuje, že uplatnenie procesných práv sťažovateľa ako účastníka
konania spočívajúce v podaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiam všeobecných
súdov malo v konečnom dôsledku vplyv na predĺženie napadnutého konania, avšak jeho
trvanie – viac ako 10 rokov – je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a ako celok
ho možno považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy
(podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09). Takáto
zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa
jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis
mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,
že napriek tomu, že už prikázal okresnému súdu v danej veci konať, okresný súd
neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná
a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie. Vec sa stále
nachádza na okresnom súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia
dĺžka posudzovaného konania preto nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná
a ospravedlnená. Okresný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť. Navyše,
o neefektívnom postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že jeho rozhodnutie
z 9. apríla 2010 o čiastočnom zastavení konania bolo po podaní opravného prostriedku
sťažovateľom rozhodnutím krajského súdu z 27. apríla 2011 zrušené. Ústavný súd preto
neakceptoval stanovisko predsedníčky okresného súdu, že v napadnutom konaní zbytočné
prieťahy nezistila.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001 došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety
ústavy v danej veci konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom
č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009.
Pokiaľ ide o hodnotenie postupu krajského súdu v (odvolacom) konaní vedenom pod
sp. zn. 24 Co 239/2010, ústavný súd konštatuje, že k právoplatnému ukončeniu tohto
konania došlo po doručení sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu. Ako vyplýva aj z I. časti
odôvodnenia tohto nálezu, predmetné konanie trvalo desať mesiacov, keď krajský súd
uznesením z 27. apríla 2011 zmenil uznesenie okresného súdu. Keďže ústavný súd
v postupe krajského súdu nezistil zbytočné prieťahy v konaní, rozhodol, že základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto súdom
porušené nebolo (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,
poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
12 C 22/2001 ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 800 €,
ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 21. októbra 2011 podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnila trovy
konania v celkovej sume 130,91 € pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby v hodnote
123,50 € a jedného režijného paušálu v hodnote 7,41 €. Keďže advokátkou požadovaná
suma neodporuje citovanej vyhláške, ústavný súd na jej úhradu zaviazal okresný súd (bod 4
výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011