Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 375/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátkou Mgr. R. P., B., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30

z 10. novembra 2009 takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 10. novembra 2009

p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 10. novembra 2009

p o r u š e n é n e b o l o .

3. V. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur),

ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia V. S.

v sume 130,91 € (slovom stotridsať eur a deväťdesiaťjeden centov) na účet jeho advokátky

Mgr. R. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -20

zo 14. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S., , T. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -30

z 10. novembra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

naďalej dochádza k prieťahom. Od podania návrhu uplynulo takmer desať

rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav

právnej neistoty. Na základe týchto skutočností žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušili jeho základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby im prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že po vydaní

uvedeného nálezu ústavného súdu boli vo veci vykonané tieto úkony:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo 14. januára

2010 zamietol dovolanie sťažovateľa (právoplatné 15. marca 2010).

Dňa 22. februára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na

oznámenie, či ho bude zastupovať aj v konaní pred okresným súdom.

Dňa 4. marca 2010 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že sťažovateľa zastupovať

nebude.

Dňa 9. apríla 2010 sa na okresnom súde za účasti sťažovateľa konalo pojednávanie,

na ktorom okresný súd rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie istiny 29,87 eur zastavuje

a že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

(právoplatné 26. mája 2010). Zároveň bol vydaný pokyn na vyzvanie navrhovateľa (Bytové

družstvo Trnava) na predloženie dokladov preukazujúcich nájomný vzťah k bytu, ako aj

pokyn na pripojenie súvisiacich súdnych rozhodnutí. Pojednávanie bolo odročené na

neurčito.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd vyzval Sociálnu poisťovňu na oznámenie výšky

dôchodku poberaného sťažovateľom.

Dňa 19. mája 2010 navrhovateľ predložil požadované doklady.

Dňa 21. mája 2010 Sociálna poisťovňa oznámila, že sťažovateľ poberá starobný

a vdovský dôchodok v sume 503,90 eur mesačne.

Dňa 2. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu z 9. apríla 2010.

Dňa 9. júna 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 2. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa

k odvolaniu sťažovateľa, ktoré bolo v ten istý deň doručené krajskému súdu so žiadosťou

o jeho založenie do spisu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 27. apríla 2011 uznesenie

okresného súdu zmenil tak, že konanie o istine 27,87 eur sa nezastavuje (právoplatné

27. júna 2011).

Dňa 7. júna 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. jún 2011, ktoré bolo pre

neprítomnosť sťažovateľa (nebolo vykázané doručenie mu predvolania) odročené na

5. august 2011.

Dňa 29. júna 2011 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní

s tým, že predvolanie mu bolo doručené až 27. júna 2011.

Dňa 25. júla 2011 sťažovateľ oznámil, že jeho majetkové, zárobkové a rodinné

pomery sa nezmenili, až na to, že ovdovel a v byte býva sám.

Dňa 1. augusta 2011 bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. M.

Dňa 5. augusta 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo

po výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a sťažovateľa odročené na neurčito s tým, že

právny zástupca navrhovateľa predloží ďalšie doklady.

Dňa 15. augusta 2011 právny zástupca navrhovateľa predložil požadované doklady.

Dňa 7. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2011.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

zo 14. júna 2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem prehľadu úkonov

vykonaných vo veci uviedla: „... vec prejednávajúca sudkyňa vykonávala úkony v spise

priebežne, preto som nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené Okresným súdom

Trnava. Spis sa od 9. 6. 2010 do 26. 5. 2011 nachádzal na Krajskom súde v Trnave.“.

V liste sp. zn. zo 4. októbra 2011 predsedníčka okresného súdu upozornila

na to, že „predvolanie na pojednávanie konané dňa 27. 10. 2011 bolo sťažovateľovi

doručované 9. 9. 2011 a doteraz sa do spisu nevrátila zásielka ani doručenka preukazujúca

prevzatie predvolania“.

Predseda krajského súdu v liste sp. zn. Spr 858/10 z 10. októbra 2011 uviedol:

„Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol dňa 27. 4. 2011, rozhodnutie písomne

vypracoval a následne bol spis odoslaný Okresnému súdu Trnava. Predmetná vec bola na

odvolacom súde od jej nápadu 9. 6. 2010 do jej rozhodnutia 27. 4. 2011.

Sťažovateľ sa sťažuje na prieťahy v konaní, keď vo veci bolo rozhodnuté odvolacím

súdov dňa 27. 4. 2011, rozhodnutie bolo vypracované dňa 28. 4. 2011 a spis bol odoslaný

Okresnému súdu Trnava dňa 25. 5. 2011. Spis sa nachádzal na odvolacom súde cca

10 mesiacov. Predmetná vec sa javila odvolaciemu súdu ako skutkovo zložitá, pretože spis

je obsiahly, spisový materiál pozostáva z cca 700 strán.

Dĺžka trvania tohto konania na odvolacom súde bola ovplyvnená najmä

zaťaženosťou sudcov občiansko-právneho úseku tunajšieho krajského súdu...

Čo sa týka prieťahov vzniknutých na tunajšom krajskom súde od 9. 6. 2010 (nápad

veci) do 28. 4. 2011 (rozhodnutie vo veci) k veci možno uviesť len toľko, že pre vysoký

nápad vecí na občianskoprávnom úseku vybavovanie veci na Krajskom súde v Trnave trvá

spravidla od 6 – 12 mesiacov...

Vyslovujem názor, že v danej veci postupom senátu 24 nedošlo k porušeniu ich

povinnosti sudcov vec prejednať a rozhodnúť bez prieťahov...“

Sťažovateľ v sťažnosti a predsedovia všeobecných súdov vo svojich vyjadreniach

uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií,

pretože už nálezom č. k. -30 z 10. novembra 2009 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že uplatnenie procesných práv sťažovateľa ako účastníka

konania spočívajúce v podaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiam všeobecných

súdov malo v konečnom dôsledku vplyv na predĺženie napadnutého konania, avšak jeho

trvanie – viac ako 10 rokov – je samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a ako celok

ho možno považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

(podobne napr. , , , ). Takáto

zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa

jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis

mutandis , , ).

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,

že napriek tomu, že už prikázal okresnému súdu v danej veci konať, okresný súd

neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie. Vec sa stále

nachádza na okresnom súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia

dĺžka posudzovaného konania preto nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná

a ospravedlnená. Okresný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť. Navyše,

o neefektívnom postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že jeho rozhodnutie

z 9. apríla 2010 o čiastočnom zastavení konania bolo po podaní opravného prostriedku

sťažovateľom rozhodnutím krajského súdu z 27. apríla 2011 zrušené. Ústavný súd preto

neakceptoval stanovisko predsedníčky okresného súdu, že v napadnutom konaní zbytočné

prieťahy nezistila.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

v danej veci konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

č. k. -30 z 10. novembra 2009.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu krajského súdu v (odvolacom) konaní vedenom pod

sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že k právoplatnému ukončeniu tohto

konania došlo po doručení sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu. Ako vyplýva aj z I. časti

odôvodnenia tohto nálezu, predmetné konanie trvalo desať mesiacov, keď krajský súd

uznesením z 27. apríla 2011 zmenil uznesenie okresného súdu. Keďže ústavný súd

v postupe krajského súdu nezistil zbytočné prieťahy v konaní, rozhodol, že základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru týmto súdom

porušené nebolo (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 800 €,

ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 21. októbra 2011 podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnila trovy

konania v celkovej sume 130,91 € pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby v hodnote

123,50 € a jedného režijného paušálu v hodnote 7,41 €. Keďže advokátkou požadovaná

suma neodporuje citovanej vyhláške, ústavný súd na jej úhradu zaviazal okresný súd (bod 4

výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011