Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/285/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., so sídlom v T., proti

žalovanému V., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. M., advokátom v B., o zaplatenie

29,87 € (900,- Sk) s príslušenstvom a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. apríla

2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 6. októbra 2008, č.k. -496 v spojení

s opravným uznesením zo 7. novembra 2008, č.k. -526 odmietol podanie

žalovaného zo dňa 25. júna 2005 v spise pôvodne vedenom pod sp. zn. , ktorý

je natrvalo pripojený k spisu , a to čiastočne v časti petitu, kde sa domáhal

„stornovať všetky vyčíslené poplatky z omeškania žalobcovi (V.) z dôvodu, že boli

vyčíslované z neprávne vykazovanej istiny“ a v časti, kde sa domáhal „v budúcich rokoch po

právoplatnosti rozsudku uskutočňovať predpisy výšky mesačnej zálohy nájomného

a mesačnej zálohy na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 1/12 zo

skutočných nákladov predchádzajúceho roka, týkajúce sa samostatného družstevného domu

na H. ulici X.“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný neodstránil vady podania,

ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, nedoplnil ho

o zákonom požadované náležitosti v zmysle výzvy a pre tento nedostatok nemohol v konaní

pokračovať.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 30. apríla 2009, sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s obsahom tej časti

odôvodnenia napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, podľa ktorej vzájomná žaloba

žalovaného v častiach dotknutých odmietnutím podania i po urobení výzvy súdu prvého

stupňa (pojatej do uznesenia z 21. januára 2008, č.k. -398, doručeného

žalovanému 28. januára 2008 a určujúceho na odstránenie vád lehotu 15 dní od doručenia

uznesenia), trpela vadami znemožňujúcimi jej vecné prejednanie. Nesúhlasil však

s konštatovaním súdu prvého stupňa, že lehota na odstránenie vád vzájomnej žaloby

žalovanému uplynula márne a že tento podanie neopravil a nedoplnil (navodenie dojmu, že

žalovaný mal ostať celkom nečinným), nakoľko dôvodnosť námietky odvolateľa (žalovaného)

o reagovaní ním (na výzvu súdu) podaniami z 31. januára 2008, 7. a 8. februára 2008

a napokon i zo 16. júla 2008 automaticky nemala za následok, že by o vzájomnej žalobe po

takýchto úpravách bolo už možné ďalej vecne konať (najmä teda vykonať potrebné

dokazovanie a vyniesť aj rozsudok, ktorý by bol nielen dostatočne určitým, ale mohol sa i stať

potencionálnym predmetom exekúcie – v prípade neplnenia si ním uložených povinností

osobou z takéhoto rozhodnutia povinnou). Mal za to, že žalovaný síce učinil zadosť

požiadavke súdu prvého stupňa na vyčíslenie ním jednotlivých poplatkov z omeškania

majúcich sa (podľa vzájomnej žaloby) stornovať, neurobil tak však vo vzťahu k objasneniu

samotnej podstaty požiadavky na „stornovanie“ (celkom jednoznačným vyjadrením toho, čo

konkrétne s výnimkou upustenia od vymáhania a prípadného účtovného odpísania

pohľadávok podľa žalovaného len domnelých by žalobca mal urobiť) a rovnako v prípade

požiadavky na uskutočnenie predpisov tzv. zálohových platieb v budúcnosti okrem zotrvania

na mechanizme ich odovzdania od pomernej časti skutočných nákladov predošlého roka

nevymedzil (spôsobom požadovaným súdom prvého stupňa) výšku platieb tak, aby bolo

zrejmým aj to, ako by sa okrem rozúčtovania na jednotlivé mesiace roka malo zabezpečiť aj

náležité rozúčtovanie predpisov medzi jednotlivé byty v dome, ktorého súčasťou je aj byt

obývaný žalovaným.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza zo skutkového

zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že súdu predložil všetky dostupné

údaje a doklady týkajúce sa jeho bytu. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny

stav veci.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať

ide tiež vtedy, ak súd podľa odmietne podanie (žalobu), hoci podmienky pre

tento postup nie sú dané.

Keďže súd (až na prípady uvedené v zákone - viď ) nezačína konanie

z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie

konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 79 ods. 1

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom

žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok

jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu

medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku,

kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje

presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. , ktorý vyžaduje, aby

žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito, zohľadňuje zároveň, že pri podaní

žaloby, t.j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich

pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec;

práve preto pripúšťa procesnú možnosť, aby žalobca za konania so súhlasom súdu spresnil

žalobu a dokonca ju aj zmenil ( ). Uvedená možnosť nemení nič na

povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne presným,

zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je

predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody

subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní

a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti

žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie

vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ).

Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o čom sa koná; to, čo je predmetom

konania, ale v žiadnom prípade nemôže byť určené až dodatočne výsledkami súdneho

dokazovania (vrátane dokazovania znaleckým posudkom).

Podľa dovolacieho súdu z návrhu na začatie konania ani z jeho doplnenia nemožno

žalovaným uvedený petit v časti, kde sa domáhal „stornovať všetky vyčíslené poplatky

z omeškania žalobcovi z dôvodu, že boli vyčíslované z neprávne vykazovanej istiny“

a v časti, kde sa domáhal „v budúcich rokoch po právoplatnosti rozsudku uskutočňovať

predpisy výšky mesačnej zálohy nájomného a mesačnej zálohy na úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu vo výške 1/12 zo skutočných nákladov predchádzajúceho roka,

týkajúce sa samostatného družstevného domu na H. ulici X.“, považovať za presný a určitý,

aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne

účinky, ktoré žalovaný sledoval podaním návrhu na začatie konania, nakoľko chýbajúce

náležitosti podania nedoplnil.

Vzhľadom na to, že žalovaný napriek súdnej výzve spôsobom v nej uvedeným petit

žaloby v týchto častiach riadne nešpecifikoval a vadu (neurčitosť) predmetného podania

neodstránil, postupoval súd prvého stupňa správne, keď toto jeho podanie v časti, ktorou sa

domáhal „stornovať všetky vyčíslené poplatky z omeškania žalobcovi z dôvodu, že boli

vyčíslované z neprávne vykazovanej istiny“ a v časti, kde sa domáhal „v budúcich rokoch po

právoplatnosti rozsudku uskutočňovať predpisy výšky mesačnej zálohy nájomného

a mesačnej zálohy na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 1/12 zo

skutočných nákladov predchádzajúceho roka, týkajúce sa samostatného družstevného domu

na H. ulici X.“, odmietol ( ). Rovnako správne postupoval odvolací súd, keď

jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil, a to aj napriek upresneniam žalobného petitu

žalovaným, keď tento zostal aj naďalej neurčitý. Keďže odvolací súd postupoval v medziach

zákona, nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného, že jeho postupom mu bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,

ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd považuje za

potrebné uviesť, že tento dovolací dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení § 241 ods. 2

písm. c/ účinného do 31. augusta 2003, nie je od účinnosti ,

ktorým bol zmenený a doplnený , súčasťou našich procesných

predpisov.

Skutočnosť, že by konanie prípadne aj bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková