Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 242/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

vo veci sťažnosti V. S., T., zastúpeného spoločnosťou m., s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. M. Z., pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -38 z 26. októbra 2005 takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -38

z 26. októbra 2005 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť V. S. trovy právneho zastúpenia

v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

spoločnosti m., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -14

z 2. septembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -38 z 26. októbra 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom -38 zo dňa 26. októbra

2005 prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov...

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o odpore proti platobnému rozkazu

a o vzájomných návrhoch odporcu nerozhodol, hoci od podania návrhu uplynulo takmer

9 rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných

právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani právne ani fakticky tak zložitý,

aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu – Okresného súdu v Trnave,

tento bez primeraných dôvodov nekoná, resp. nekoná primerane svojim možnostiam

a okolnostiam tohto prípadu a spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave a následne aj po odvolaní sa v určitej

časti súdneho sporu na Krajskom súde v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo stav

právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádza, čo je aj podľa doterajšej činnosti

Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a neefektívneho konania...

Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave som utrpel finančnú a nemajetkovú ujmu.

Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej finančnej situácie,

keďže som poberateľom nízkeho dôchodku – starobného. Som osoba zdravotne ťažko

postihnutá s potrebou doprovodu sprievodcom.

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž.“

Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

prebieha od roku 2001. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia od okresného súdu v sume 20 000 € odôvodnil

tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.

K veci sa listom sp. zn. z 29. septembra 2009 vyjadril predseda

okresného súdu, v ktorom uviedol:

„... Dňa 07. 12. 2005 bol predmetný spis s poukazom na dodatok č. 31 k Rozvrhu

práce na rok 2005 pridelený na ďalšie konanie novej sudkyni nakoľko predchádzajúca

zákonná sudkyňa sa stala sudkyňou odvolacieho súdu.

Dňa 16. 02. 2006 dala zákonná sudkyňa pokyn na vyhotovenie predkladacej správy

a predloženie spisu odvolaciemu súdu – Krajskému súdu v Trnave, ktorý prevzal spis 01.

03. 2006.

Uznesením KS v Trnave zo dňa 28. 04. 2006 pod č. k. -329 odvolací

súd napadnuté uznesenie z č. l. 256 zrušil, a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, toto uznesenie bolo doručené OS Trnava 30. 05. 2006, úprava na jeho doručenie

bola daná sudkyňou dňa 31. 05. 2006 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 06. 2006.

Uznesením OS Trnava zo dňa 05. 10. 2006 pod č. k. -337 VSÚ vyzval

odporcu, aby v lehote 10 dní upresnil svoj protinávrh zo dňa 03. 02. 2004 a v uznesení

uviedol, ako sa má doplnenie zrealizovať. Uznesenie prevzal odporca 16. 10. 2006 a dňa

19. 10. 2006 doručil súdu upresnený protinávrh.

Dňa 23. 11. 2006 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 08. 12.

2006, ktorý termín však bol z dôvodu PN zákonnej sudkyne a účasti zastupujúcej sudkyne

na školení dňa 04. 12. 2006 zrušený.

Vzhľadom na dlhodobú PN a odchod na materskú dovolenku zákonnej sudkyne,

bol spis v zmysle dodatku č. 97 k Rozvrhu práce na rok 2007 náhodným výberom pridelený

na ďalšie vybavenie novej sudkyni, o čom sa v spise nachádza úradný záznam zo dňa 05.

02. 2007 na č. l. 347.

Zákonná sudkyňa dňa 13. 03. 2007 dala pokyn VSÚ na vypracovanie rozhodnutia

o odmietnutí časti návrhu.

Dňa 14. 03. 2007 dala sudkyňa súhlas so zapožičaním spisu Kancelárii zástupcu SR

pred Európskym súdom. Spis bol vrátený 18. 04. 2007.

Uznesením OS Trnava zo dňa 23. 05. 2007 pod č. k. -353 súd podanie

odporcu odmietol v časti petitu navrhujúceho uložiť navrhovateľovi úpravu mesačných

zálohových platieb vo výške 1/12 na základe správneho ročného vyúčtovania skutočných

nákladov za predchádzajúci rok a to za dodávky služieb, t. j. tepla, teplej úžitkovej vody

a studenej vody. Toto uznesenie odporca prevzal 30. 05. 2007.

Dňa 12. 06. 2007 podal odporca voči uvedenému uzneseniu odvolanie s doplnením

svojho návrhu a prílohami v rozsahu 23 strán.

Dňa 13. 06. 2007 dala zákonná sudkyňa pokyn na predloženie veci odvolaciemu

súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť, odvolací súd prevzal vec 21. 06. 2007.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 07. 2007 pod č. k.

387 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 353) potvrdil. Toto

uznesenie bolo OS Trnava doručené 10. 09. 2007.

Dňa 04. 10. 2007 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 17. 12.

2007.

Dňa 17. 12. 2007 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie za prítomnosti oboch

sporových strán, na ktorom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zobral návrh späť

v časti o istine 900,- Sk, odporca so zastavením konania v tejto časti nesúhlasil.

Pojednávanie bolo odročené na termín 14. 02. 2008 za účelom doručenia protinávrhov

odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie a za účelom oznámenia zo strany navrhovateľa, kedy

došlo k úhrade istiny 900,- Sk. Uvedené navrhovateľ oznámil písomným podaním

doručeným súdu zo dňa 10. 01. 2008.

Uznesením OS Trnava zo dňa 21. 01. 2008 pod č. k. -398 súd vyzval

odporcu na odstránenie vád podania zo dňa 25. 06. 2005 v spise pôvodne vedenom pod

sp. zn. , ktorý bol natrvalo pripojený k spisu , pričom v

uznesení odporcu poučil, ako sa má doplnenie vykonať a poučil odporcu o následkoch jeho

nedoplnenia. Odporca prevzal uznesenie 28. 01. 2008.

Dňa 06. 02. 2008 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, v ktorom

vzniesol generálnu námietku premlčania na všetky vyčíslené nároky odporcu.

Dňa 08. 02. 2008 bola súdu doručená žiadosť odporcu o predĺženie lehoty

na doplnenie jeho podania s odôvodnením, že si podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci

v Centre právnej pomoci. Zároveň predložil odporca vyjadrenia, doplnenia a listiny

v rozsahu 46 strán.

Dňa 14. 02. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch

sporových strán, ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti odporcu o predĺženie lehoty

na podanie riadneho vzájomného návrhu. Vo veci bol určený nový termín pojednávania

na deň 15. 05. 2008.

Dňa 28. 03. 2008 bol súdu doručený vzájomný návrh odporcu zo dňa 27. 03. 2008

ktorý bol navrhovateľovi doručený 29. 04. 2008 spolu s výzvou na vyjadrenie, ktoré

navrhovateľ podal v písomnej forme 06. 05. 2008.

Dňa 15. 05. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch

sporových strán, ktoré bolo odročené na termín 06. 10. 2008, nakoľko odporca uviedol

na pojednávaní aj v písomnom vyjadrení doručenom súdu 09. 05. 2008, že Centrum právnej

pomoci B. mu zaslalo výzvu na doplnenie údajov a po tom, čo mu bude poskytnutá právna

pomoc z Centra právnej pomoci v B., odporca obratom zašle do spisu odstránenie vád

podania.

Dňa 16. 07. 2008 odporca doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa

05. 05. 2008, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 09. 09. 2008.

Dňa 23. 09. 2008 odporca oznámil súdu, že Centrum právnej pomoci B.

mu rozhodnutím zo dňa 22. 09. 2008 pod sp. zn. nepriznalo nárok

na poskytovanie právnej pomoci.

Dňa 06. 10. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch

sporových strán, ktoré bolo odročené na termín 19. 01. 2009 s tým, že odporca mal súdu

do 15 dní oznámiť svoje stanovisko, či trvá na svojom podaní z č. l. 467.

Uznesením OS Trnava zo dňa 06. 10. 2008 pod č. k. -496 súd podanie

odporcu zo dňa 25. 06. 2005 v spise vedenom pod sp. zn. , ktorý je natrvalo

pripojený k spisu , čiastočne odmietol. Uznesenie prevzal odporca 20. 10.

2008.

Dňa 20. 10. 2008 bolo súdu doručené podanie odporcu, v ktorom zmenil petit

protinávrhu. Súd dňa 23. 10. 2008 zaslal toto podanie navrhovateľovi, ktorý ho prevzal

03. 11. 2008, zároveň súd požiadal Sociálnu poisťovňu o oznámenie, v akej výške poberá

odporca dôchodok.

Dňa 29. 10. 2008 podal odporca odvolanie voči uzneseniu na č. l. 496.

Opravným uznesením OS Trnava zo dňa 07. 11. 2008 pod č. k. -526

súd opravil uznesenie z č. l. 496 v časti odôvodnenia. V rovnaký deň bol zrušený vytýčený

termín pojednávania z dôvodu podaného odvolania odporcu.

Dňa 11. 11. 2008 bola súdu doručená žiadaná správa zo Sociálnej poisťovne a dňa

12. 11. 2008 a 1. 12. 2008 vyjadrenia navrhovateľa.

Dňa 12. 01. 2009 dala sudkyňa pokyn na vypracovanie predkladacej správy

a predloženie spisu odvolaciemu súdu – Krajskému súdu v Trnave. Spis bol doručený

KS Trnava 14. 01. 2009.

Uznesením KS v Trnave zo dňa 30. 04. 2009 pod č. k. -549 odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 496) potvrdil, toto uznesenie bolo

doručené OS Trnava 03. 06. 2009.

Dňa 24. 06. 2009 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 12. 10.

2009 o 13.00 hod.

Z dôvodu návratu pôvodnej sudkyne z materskej dovolenky jej bola vec vrátená dňa

03. 08. 2009 na základe

Úpravou zo dňa 04. 08. 2009 sudkyňa zmenila nezrealizovaný termín pojednávania

zo dňa 12. 10. 2009 na deň 30. 9. 2009.

Odporca prevzal rozhodnutie KS Trnava z č. l. 549 dňa 24. 08. 2009 a dňa 14. 09.

2009 doručil súdu dovolanie zo dňa 13. 9. 2009 voči uvedenému rozhodnutiu odvolacieho

súdu.

Uznesením OS Trnava zo dňa 22. 9. 2009 pod č. k. -559 súd vyzval

odporcu na doplnenie dovolania. Úpravou zo dňa 22.9.2009 zrušil určený termín

pojednávania z dôvodu podaného dovolania odporcu a tiež z dôvodu žiadosti Ústavného

súdu SR o predloženie spisu, zároveň dal pokyn na doručenie dovolania navrhovateľovi.

V súvislosti s prieťahmi v konaní v danej veci treba poznamenať, že vo veci konalo

viacero sudcov a v súčasnej dobe sa vec vrátila pôvodnej sudkyni JUDr. J. po jej návrate

z materskej dovolenky. Podľa môjho názoru prieťahy v konaní boli spôsobené aj tou

skutočnosťou, že odporca – sťažovateľ nejasnými podaniami predlžoval konanie vo veci

tým, že súd musel odstraňovať chyby týchto podaní opakovanými výzvami na odstránenie

vád podania. Vec budem intenzívnejšie sledovať až do jej právoplatného skončenia, keďže

ide o reštančnú vec.“

Sťažovateľ v sťažnosti z 1. júla 2009 a predseda okresného súdu v podaní

z 29. septembra 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské

práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je zaplatenie 900 Sk s prísl. za služby spojené s nájmom bytu,

ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec z právneho

a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej

dĺžky konania, z jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také

okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil,

že sťažovateľ prispel k predĺženiu doterajšej doby konania, a to výraznou mierou.

Okresný súd musel niekoľkokrát vyzývať sťažovateľa na opravu alebo doplnenie jeho

nekvalifikovaných podaní. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní

o finančnom zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -38

z 26. októbra 2005.

Z rozboru veci vyplýva, že 12. decembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhovateľ – Bytové družstvo so sídlom v T. –

žiadal zaviazať sťažovateľa ako odporcu na zaplatenie sumy 900 Sk s príslušenstvom.

Dňa 26. októbra 2005 ústavný súd nálezom č. k. -38 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

v predmetnom súdnom konaní. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -329 z 28. apríla 2006 napadnuté uznesenie okresného súdu z č. l. 256

(ktorým okresný súd odmietol podanie sťažovateľa, v ktorom navrhol uloženie povinnosti

navrhovateľovi „dobropísať“ sťažovateľovi nesprávne účtovanie poplatkov za dodávku

teplej a studenej vody) zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Uznesením č. k. -353 z 23. mája 2007 okresný súd podanie sťažovateľa

odmietol v časti petitu navrhujúceho uložiť navrhovateľovi úpravu mesačných zálohových

platieb. Dňa 12. júna 2007 podal odporca proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Uznesením

krajského súdu č. k. -387 z 30. júla 2007 odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa (č. l. 353) potvrdil. Uznesením okresného súdu č. k. -496

zo 6. októbra 2008 bolo podanie odporcu z 25. júna 2005 čiastočne odmietnuté.

Dňa 29. októbra 2008 podal odporca odvolanie proti uzneseniu na č. l. 496. Uznesením

krajského súdu č. k. -549 z 30. apríla 2009 odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa (č. l. 496) potvrdil. Dňa 14. septembra 2009 podal sťažovateľ dovolanie

proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie

ani po takmer štyroch rokoch od právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -38 z 26. októbra 2005 nie je právoplatne skončené, konštatuje,

že postup okresného súdu nemôže byť považovaný za zodpovedajúci požiadavke konania

bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd

na záver, že právna vec sťažovateľa nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote a že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €

od okresného súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa významnou mierou podieľal na vzniknutom

stave konania, tak ako to bolo uvedené pri hodnotení súčinnosti účastníkov konania

s okresným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje za dostatočné deklarovanie

porušenia označených práv a príkaz okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa si v podaní z 27. októbra 2009 uplatnil trovy konania v sume 292,38 €.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €

(20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania v požadovanej sume z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva

úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti). Ďalej mal právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu

režijného paušálu v hodnote 6,95 € za každý úkon podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Právny zástupca preukázal,

že je platiteľom dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Ústavný súd vyslovil povinnosť

okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa

(bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009