Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 44/2014
PDF · 216.77 KB
No categories available
III. ÚS 44/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci
sťažnosti V. S., zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Advokátska
kancelária, Jégého 19, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 takto
rozhodol:
Sťažnosti V. S. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 44/2014-15
z 21. januára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011.
Sťažovateľ v napadnutom konaní v procesnom postavení odporcu v sťažnosti
uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001 naďalej dochádza
k prieťahom. Od podania návrhu uplynulo takmer trinásť rokov a všeobecné súdy dosiaľ
právoplatne nerozhodli, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Na základe
týchto skutočností žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia.
Z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 22/2001 a vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu z 26. marca 2014 vyplýva, že po vydaní uvedeného nálezu
ústavného súdu a vrátení súdneho spisu okresnému súdu 17. júla 2011 boli vo veci
vykonané tieto úkony:
„Zákonná sudkyňa JUDr. Javorová pojednávanie dňa 24.6.2011 odročila na termín
5.8.211 z dôvodu, že sa nedostavil odporca, doručenka ani závada sa nevrátila (zásielka
bola uložená na pošte 9.6.2011 a odporca si ju prevzal 27.6.2011, t.j. posledný deň úložnej
lehoty). Zároveň bol odporca vyzvaný na oznámenie aktuálnych majetkových, zárobkových
a osobných pomerov
Dňa 25.7.2011 oznámil odporca, že jeho pomery sa nezmenili.
Pojednávanie 5.8.2011 - vypočutí účastníci zastupujúcou sudkyňou
Dňa 15.8.2011 doručené súdom požadované doklady navrhovateľom.
Dňa 25.8.2011 vylúčené podanie odporcu, ktoré bolo novým návrhom na začatie
konania a bolo pridelené náhodným výberom elektronickými prostriedkami.
Dňa 7.9.2011 vytýčený termín pojednávania na 27. 10. 2011, pripojené rozhodnutia
zo súvisiacich spisov, týkajúce na predchádzajúcich a nasledujúcich období.
Dňa 23.9.2011 doručené vyjadrenie navrhovateľa a doloženie vyžiadaných dokladov.
Pojednávanie dňa 27.10.2011. Odporca čiastočne vzal späť svoj protinávrh a tiež
celý návrh odporcu vedený pôvodne sp. zn. 18C/342/2011, ktorý bol pripojený k veci
natrvalo. Podal návrh na pripustenie zmeny protinávrhu. Odročené na neurčito za účelom
rozhodnutia o procesných návrhoch a čiastočnom späťvzatí ale až po vyjadrení
navrhovateľa.
Dňa 4.11.2011 doručené vyjadrenie odporcu a znovu rozšírenie petitu protinávrhu,
doložil doklady k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom.
Dňa 16.11.2011 doručené vyjadrenie navrhovateľa, námietka premlčania.
Dňa 29.11.2011 vydané uznesenie - odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov
odporcu (čl. 770), čiastočne zastavenie konania o protinávrhu odporcu a tiež o návrhu
odporcu natrvalo pripojenom pôvodne sp. zn. 18C 342/2001 (čl. 774).
Uznesenie z 13.12.2011 výzva odporcovi na opravu protinávrhu (čl. 776).
Uznesenie z 13.12.2011 pripustená v 7 bodoch a nepripustená v 4 bodoch zmena
vzájomného návrhu odporcu (čl. 778).
Dňa 13.12.2011 vyrubený súdny poplatok odporcovi 16,50 € za rozšírený vzájomný
návrh.
Dňa 10.1.2012 výzva na vyjadrenie účastníkom.
Dňa 10.1.2012 doručené vyjadrenie navrhovateľa - vznesená námietka premlčania.
Dňa 16.1.2012 doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 30.1.2012 doručené vyjadrenie navrhovateľa + doklady.
Dňa 31.1.2012 vydané uznesenie o odmietnutí časti protinávrhu odporcu (čl. 809) +
výzva účastníkom na doloženie listinných dôkazov.
Dňa 6.2.2012 - doručené vyjadrenie odporcu
Dňa 16.2.2012 doloženie dokladov navrhovateľom.
Pojednávanie dňa 27.2.2012, odporca uviedol, že žiada lehotu 15 dní na zváženie, či
trvá na svojich námietkach v časti vyúčtovania, nakoľko nemá záujem na predražení sporu
znaleckými posudkami. Čiastočne vzal späť svoj protinávrh v časti príslušenstva. Odročené
na 26.4.2012 a výzva navrhovateľovi na vyjadrenie sa k čiastočnému späťvzatiu.
Dňa 8.3.2012 - doručené vyjadrenie odporcu
Dňa 13.3.2012 vydané uznesenie o čiastočnom zastavení konania o časti protinávrhu
(čl. 920).
Dňa 21.3.2012-vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa.
Dňa 26.4.2012 pojednávanie - odporca uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti
vyúčtovaniu služieb - odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.
Dňa 2.5.2012 nariadené znalecké dokazovanie uznesením (čl. 928).
Dňa 1.6.2012 doručené vyjadrenie odporcu, že na vznesených námietkach proti
vyúčtovaniu netrvá, vzal čiastočne späť protinávrh.
Dňa 5.6.2012 výzva na odporcu na spresnenie jeho vyjadrenia.
Dňa 2.7.2012 doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 9.7.2012 vydané uznesenie o zrušení uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania (čl. 937).
Dňa 30.8.2012 doručený súhlas navrhovateľa so späťvzatím časti protinávrhu.
Dňa 19.9.2012 pojednávanie - odporca požiadal o lehotu nakoľko podľa jeho názoru
súd nerozhodol o všetkých jeho proti návrhoch. Odročené na termín 8. 10. 2012.
Dňa 1.10.2012 doručené vyjadrenie- odporcu - konečný ním požadovaný petit
vzájomného návrhu.
Pojednávanie 8.10.2012 - odporca opätovne rozšíril vzájomný návrh neurčito žiadal
lehotu 14 dní. Odročené na termín 29.10.2012.
Dňa 15.10.2012 doručená zmena petitu odporcom.
Pojednávanie dňa 29.10.2012 - odporca predniesol návrh na pripustenie zmeny
vzájomného návrhu. Odročené na termín 23.11.2012.
Pojednávanie 23.11.2012 odročené na 19.12.2012 po poučení odporcu
o náležitostiach riadneho návrhu na zmenu petitu.
Dňa 27.11.2012 doručené vyjadrenie odporcu s novým návrhom na zmenu petitu.
Dňa 19.12.2012 pojednávanie, odročené na nový termín 30.1.2013.
Dňa 25.1.2013 uznesením pripustená a nepripustená zmena petitu vzájomného
návrhu (čl. 1001) - v 2 bodoch pripustená zmena petitu a 2 bodoch nepripustená.
Dňa 30.1.2013 pojednávanie - doručené uznesenie čl. 1001 odporcovi. Odročené
na termín 15.2.2013 a uznesenie čl. 1001 zaslané PZ navrhovateľa.
Dňa 4.2.2013 doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu o zmene petitu, napriek
poučeniu súdu, že odvolanie nie je prípustné.
Pojednávanie dňa 15.2.2013 - súd opätovne rozhodol o pripustení a nepripustení
zmeny petitu vzájomného návrhu za účasti oboch účastníkov a odročil na vyhlásenie
rozsudku na deň 22.2.2013 - pripustená 1 zmena a 2 nepripustené.
Dňa 18.2.2013 doručené druhé odvolanie odporcu proti uzneseniu OS
z pojednávania dňa 15.2.2013, ktorým nepripustil zmenu petitu, napriek poučeniu súdu, že
odvolanie nie je prípustné.
Dňa 22.2.2013 vyhlásený čiastočný rozsudok, v ktorom súd rozhodol o návrhu
navrhovateľa a o zostávajúcej časti vzájomných návrhoch odporcu rozhodne až v konečnom
rozsudku (čl. 1031). Odporca sa nedostavil a rozsudok prevzal 16.3.2013, uložený na pošte
26.2.2013.
Dňa 20.3.2013 doručené odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku.
Dňa 26.3.2013 súd uznesením vyzval odporcu na odstránenie vád odvolania
(čl. 1060), súd uložil uznesením odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
16,50 €.
Dňa 10.4.2013 doručené doplnené odvolanie proti čiastočnému rozsudku, odporca
sa domáha zrušenia rozsudku a vrátenia na prvostupňový súd s upresnením postupu
konania v celom rozsahu, výslovne aj v časti, v ktorej bol úspešný, nežiada zamietnutie
návrhu.
Dňa 15.4.2013 bolo doručené druhé doplnenie odvolania proti čiastočnému
rozsudku - vzniesol námietku premlčania.
Dňa 17.4.2013 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa
18.2.2013.
Dňa 23.4.2013 doručená žiadosť odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 2.5.2013 predložený spis VSÚ na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov, bez vyplneného predpísaného tlačiva. V rovnaký deň zaslané dopyty
za účelom prešetrenia pomerov odporcu.
Dňa 9.5.2013 doručená správa z Geodetického a kartografického ústavu
o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní odporca.
Dňa 21.5.2013 doručené správy od Sociálnej poisťovne (dôchodok), Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava (sociálne dávky) a OR PZ Trnava.
Dňa 29.5.2013 zaslaná výzva odporcovi na preukázanie osobných a majetkových
pomerov (prevzal 18.6.2013, uložené od 3.6.2013).
Dňa 28.6.2013 - súd zaslal všetky odvolania odporcu a ich doplnky na vyjadrenie
navrhovateľovi a vyzval odporcu, aby oznámil, či na podanom návrhu na priznanie
oslobodenia trvá, nakoľko súdny poplatok 16,50 € za odvolanie zaplatil.
Dňa 29.7.2013 predložený spis KS-Trnava na rozhodnutie o odvolaní proti 2
uzneseniam a čiastočnému rozsudku.
Dňa 29.7.2013 doručené vyjadrenie odporcu, že na oslobodení od platenia súdnych
poplatkov netrvá - doposlané krajskému súdu dňa 30.7.2013.
Dňa 13.8.2013 doručené vyjadrenie navrhovateľa a dňa 14.8.2013 doposlané KS.
Dňa 27.11.2013 verejné vyhlásenie rozsudku krajským súdom, ktorý potvrdil
rozsudok okresného súdu vo veci samej a odmietol odvolania odporcu proti uzneseniam
o pripustení zmeny protinávrhu.
Dňa 22.1.2014 bol spis vrátený z Krajského súdu v Trnave.
Dňa 31.1.2014 vytýčené pojednávanie na 3.4.2014 a zároveň doručená výzva
navrhovateľovi, na vyjadrenie k časti vzájomného návrhu.
Dňa 3.4.2014 vyhlásený rozsudok vo veci samej.“
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 26. marca 2014
okrem už uvedeného prehľadu úkonov vykonaných vo veci ďalej uviedla: „... vo veci samej
bolo predmetom konania zaplatenie sumy 29,87 € z titulu dlhu na nájme od 1.10.1998
do 30.9.1999 (konanie 12C 22/2001) a poplatok z omeškania 139,28 € (konanie
12C 94/2003, pripojené dňa 23.2.2005), namontovanie meradiel a iné (návrh odporcu
pripojený natrvalo 8.6.2006). Konanie v častí namontovania meradiel a iné bolo ukončené
odmietnutím 30.4.2009 61. 549 a zastavené vo zvyšku uznesením zo dňa 29.11.2011 -
čl. 774. O zvyšku návrhov súd rozhodol čiastočným rozsudkom 22.2.2013 a konanie
o vzájomných návrhoch ponechal na rozhodnutie v konečnom rozsudku.
Vo veci samej súd neustále rozhodoval o procesných návrhoch účastníkov (čiastočné
späťvzatia, rozširovanie vzájomných návrhov, znalecké dokazovanie...). Pričom väčšinu
z nich podával odporca a bez rozhodnutia o týchto návrhoch nemohol súd rozhodnúť
vo veci samej. Odporca sa domáhal rozšírenia svojich nárokov voči navrhovateľovi
opakovane. Na pojednávaní vždy prednesie novú požiadavku, ktorá je neurčitá a to napriek
opakovaným poučeniam súdu o náležitostiach riadneho návrhu a žiada o lehotu
na odstránenie vád. Odporca mení názor i vo veci samej, svoje námietky voči správnosti
vyúčtovania odvolával a potom ich znovu vznášal a to opakovane. Nesúhlasil so znaleckým
dokazovaním a zároveň vznášal námietky voči vyúčtovaniu, ktorého správnosť môže posúdiť
len znalec. Zásielky preberal tesne pred ukončením úložnej lehoty. V prípade vytýčenia
pojednávania v kratšej lehote tým maril pojednávanie, nakoľko preberal predvolanie až
po termíne pojednávania a musel byť opakovane volaný. Z tohto dôvodu nie je možné volať
odporcu v kratších lehotách, aby sa vrátila doručenka alebo závada pred termínom
pojednávania. Na pojednávaní sa ospravedlňuje, že nie je pripravený vyjadriť sa k vlastným
námietkam a žiada lehotu na písomné vyjadrenie.
... Návrhy na rozšírenie protinávrhu podal dňa 25.4.2005,
16.5.2005, 12.12.2007, 27.10.2011, súd čiastočne zastavil konanie o protinávrhu dňa
13.3.2012. Opätovné návrhy na zmenu protinávrhu zo dňa 25.9.2012, 8.10.2012,
12.10.2012, 26.11.2012. Súd rozhodoval 25.1.2013. Podaním zo dňa 4.2.2013 opätovne
rozširoval protinávrh, o čom súd rozhodol 15.2.2013.
Protinávrhmi sa odporca domáha rôznych nárokov od roku 1991 do roku 2004 a to:
zaplatenia sumy 87,30 € s príslušenstvom z titulu nevyplateného zostatku z Fondu
financovania údržby a investícií pri finančnom vyporiadaní v januári 1991, zaplatenia sumu
69,71 € s príslušenstvom z titulu nesprávne zadržiavanej sumy za rezervu na výmenu
plynového sporáka, zaplatenia sumu 225,72 € s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny
ako predsedovi samosprávy za roky 1996 až 1999, uloženia povinnosti dobropísať
odporcovi sumu 1.461,16 € za neodôvodnené vyčíslovanie poplatkov z omeškania,
zaplatenia sumy 50,92 € s príslušenstvom z titulu nesprávne účtovaných poplatkov za odvoz
smetia za roky 1993 až 2001, zaplatenia sumy 41,86 € s príslušenstvom z titulu
neoprávneného účtovania dane za obdobie od 1993 do 1997, zaplatenia sumy 76,77 €
s príslušenstvom z titulu neoprávneného vyúčtovania zálohových platieb a vyúčtovania
za spracovanie vyúčtovania, meranie a rozúčtovanie za obdobie rokov 1995 – 2004,
zaplatenia sumy 97,49 € s príslušenstvom z titulu nevyplateného preplatku za rok 1998
a 1999.
Súd nemohol rozhodnúť o návrhu i vzájomnom návrhu v spoločnom rozsudku,
nakoľko odporca napriek poučeniu súdu o neprípustnosti odvolania podal odvolania proti
uzneseniam, ktorými nebola pripustená zmena petitu vzájomného návrhu. Súd z tohto
dôvodu nemohol rozhodnúť aj o vzájomnom návrhu, nakoľko musel najskôr predložiť vec
na rozhodnutie o odvolaniach proti nepripustení zmeny petitu protinávrhu odvolaciemu
súdu.
Prieťahy v konaní spôsobuje sťažovateľ, súd koná plynulo, čo je zrejmé aj z vyššie
uvedeného prehľadu úkonov.“
Sťažovateľ v sťažnosti a predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
z 26. marca 2014 zhodne uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom
prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií,
pretože už nálezom č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009 a nálezom
č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011 vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a prvým z uvedených nálezov
prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Predmetom konania o tejto sťažnosti je obdobie po právoplatnosti nálezu
č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť doručením
okresnému súdu 18. novembra 2011. Vychádzajúc zo zapožičaného súdneho spisu, ako aj
skutočností známych z vlastnej činnosti ústavný súd konštatuje, že je si vedomý skutočnosti,
že v napadnutom konaní boli vydané dva nálezy a od právoplatnosti posledného z nálezov
do podania tejto sťažnosti uplynuli takmer dva roky, no na druhej strane dodáva, že
objektívne nemožno prehliadať ani úsilie okresného súdu čo najskôr v napadnutom konaní
rozhodnúť a procesnú aktivitu sťažovateľa, v dôsledku ktorej bol značne sťažený postup
okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd sa stotožnil s výhradami okresného
súdu, čo sa týka postupu sťažovateľa, a konštatuje, že trvanie napadnutého konania bolo
zapríčinené procesným postupom sťažovateľa, ktorý maril postup súdu svojimi
opakovanými návrhmi na rozšírenie predmetu konania a ich následnými späťvzatiami,
nekvalifikovanými podaniami, ktorých vady bolo potrebné odstraňovať, ako aj podanými
opravnými prostriedkami proti procesným rozhodnutiam súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku
uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie
konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani
štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto
judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných
právach, ako aj obdobia, v ktorých boli pojednávania odročené z dôvodu nových návrhov
sťažovateľa na zmenu návrhu, bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného
súdu a otázky, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá sama osebe
prima facie indikuje potrebu vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa, aj
vzhľadom na existenciu dvoch nálezov v napadnutom konaní v posudzovanom prípade
zohľadnil predovšetkým materiálne hľadisko namietaného porušenia označených práv, ktoré
v okolnostiach predmetnej veci v kontexte procesnej aktivity sťažovateľa vystupuje
do popredia, a preto konštatuje, že keby uvedené hľadisko nevzal do úvahy, prístup
ústavného súdu by bolo možné považovať za formalistický.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní
v období po právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011, teda
po 18. novembri 2011, nedochádzalo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti ďalej tiež
dodáva, že okresný súd už na pojednávaní konanom 3. apríla 2014 vyhlásil rozsudok
vo veci samej. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosti sťažovateľa, ktorou
sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 12 C 22/2001 po právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra
2011, z už uvedených dôvodov ústavný súd vyhovieť nemohol (výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2014