Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 78/2015
PDF · 344.32 KB
No categories available
I. ÚS 78/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej ako „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v pôvodnom konaní
v právnom postavení žalobcu, podal 30. októbra 2013 na okresnom súde žalobu
„... na rozhodnutie o výsledku hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome , ktoré sa konalo v dňoch 14. až
16. októbra 2013“. Ako ďalej sťažovateľ poznamenáva, „... súd robí vo veci zbytočné súdne
prieťahy a neefektívne koná, následkom čoho som podal do rúk predsedu okresného súdu
sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy zo dňa 14. júla 2014“.
S poukazom na citáciu časti „z kontextu vytrhnutej“ odpovede podpredsedníčky
okresného súdu JUDr. Vyskočovej na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenej pod
sp. zn. Spr 2492/14 sťažovateľ konštatuje zbytočné súdne prieťahy a neefektívnu činnosť
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 a dodáva, že do dnešného dňa
vec nie je právoplatne ukončená.
3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v predmetnej veci „... nebolo vydané ani navrhované
predbežné opatrenie, a za túto dobu boli k dnešnému dňu už na 98 % ukončené prevádzané
práce na obnove bytového domu , v rámci čoho bol
podaný návrh žaloby zo dňa 30.10.2013“. Sťažovateľ nepovažuje predmet konania
za fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania.
Zároveň zdôrazňuje, že „... včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom
konaní by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je podľa
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva
na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov“.
4. Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 porušil jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných súdnych prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru a priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých
hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní
každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru
postupom okresného súdu a súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní pred ústavným súdom bol sťažovateľ
viackrát poučený o náležitostiach podaní adresovaných ústavnému súdu predpísaných
zákonom o ústavnom súde (najmä povinnosti byť zastúpený advokátom vyplývajúcej
z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo v danej veci nesplnil, a následkoch
prípadnej možnosti odmietnutia jeho sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a
tiež bol naposledy opakovane upozornený (napr. II. ÚS 50/2012, III. ÚS 44/2014, I. ÚS
382/2014, I. ÚS 536/2014, Rvp 22317/2013 a Rvp 5290/2014) aj na to, že od 1. januára
2012 v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 327/2005 Z. z.“) vytvorila Slovenská republika nový inštitucionálny a funkčný
systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom
Centra právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktorým rozšíril zákonodarca pôsobnosť centra
aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy [§ 3 ods. 1 písm. a) a c)
a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.]. V týchto prípadoch neskôr sám predložil splnomocnenia
na jeho zastupovanie v konaniach pred ústavným súdom naposledy pre advokátku
Mgr. Romanu Paliderovú, Jégého 19, Bratislava (II. ÚS 50/2012, III. ÚS 199/2013,
III. ÚS 44/2014, Rvp 5290/2014 a Rvp 15578/2014).
8. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval za potrebné znovu vyzvať
sťažovateľa na odstránenie zisteného nedostatku a upozorňovať ho na možnosť priznania
právnej pomoci centrom (sťažovateľ celkovo podal na ústavnom súde už 75 návrhov, resp.
sťažností, v rámci ktorých bol opakovane kvalifikovaným spôsobom oboznámený
o zákonných náležitostiach návrhov podávaných ústavnému súdu).
9. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že sa žiadosťou sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal (pozri obdobne
uznesenie sp. zn. I. ÚS 382/2014 z 9. júla 2014) a jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní pred
ústavným súdom od splnenia procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia
advokátom (obdobne napr. I. ÚS 164/2014).
10. Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu
svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak odstráni
už uvedené nedostatky podaného návrhu a okresný súd bude v ďalšom období bez
ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný alebo by bola jeho ďalšia činnosť
neefektívna.
11. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že z obsahu sťažnosti a priložených príloh
rovnako vyplýva, že aj v prípade, ak by sťažnosť neodmietol z dôvodu uvedeného v bode 9,
bolo by ju potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, keďže sťažovateľom
namietaná nečinnosť okresného súdu pre tento čas prima facie nespĺňa ústavnoprávnu
dimenziu prieťahov v prebiehajúcom súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015