Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 94/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 220/19, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie krajského

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie okresného súdu

bolo iniciované na základe sťažovateľovho návrhu z 30. októbra 2013, ktorý bol doručený

okresnému súdu 5. novembra 2013. Týmto návrhom sa sťažovateľ domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by okresný súd určil, že žalovaný (

) je povinný zvolať schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome na ulici písomnou formou doručenou každému

vlastníkovi bytu pre účely zákonného prerokovania a následne hlasovania vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome vo veci súvisiacej

s obnovou bytového domu . Sťažovateľ v sťažnosti zhodnotil

doterajší priebeh namietaného konania okresného súdu a detailne opísal dôvody, pre ktoré

by mal okresný súd jeho návrhu vyhovieť.

3. Skutočnosť, že o sťažovateľovom odvolaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu

2. mája 2017, nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu krajským súdom

právoplatne rozhodnuté podľa sťažovateľa „jednoznačne preukazuje zbytočné súdne

prieťahy a neefektívne konanie súdu, následkom čoho k dnešnému dňu uplynula lehota od

podania návrhu žaloby zo dňa 30.10.2013 štyri roky a viacej ako štyri mesiace a doteraz nie

je vec právoplatne ukončená“.

4. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že 14. júla 2014 podal predsedníčke

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom

stanovisku z 11. augusta 2014 uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za

neopodstatnenú, pretože z prehľadu úkonov vykonaných v namietanom konaní okresného

súdu vyplýva, že okresný súd vo veci koná plynulo.

5. Sťažovateľ zhodnotil, že „predmet namietaného konania nie je ani faktický tak

zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu v Trnave,

tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim možnostiam

a naliehavosti veci, keď koná tak neefektívne koná, následkom čoho je spôsobované

pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam, čo je podľa rozhodovacej činnosti Ústavného

súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci efektívne a bez

zbytočných súdnych prieťahov.“.

6. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave a následne Krajský súd v Trnave v konaní pod

sp. zn.:19C/601/2013-9 porušili základné právo na prerokovanie veci

efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-

EUR, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. ,

, , ).

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v namietanom konaní okresného súdu, ako aj postupom krajského súdu v namietanom

konaní krajského súdu.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

14. Lustráciou v registri konaní ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ sa už

v súvislosti s prieťahmi okresného súdu v namietanom konaní v minulosti obrátil na ústavný

súd s viacerými ústavnými sťažnosťami. V konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. ústavný súd uznesením odmietol ústavné sťažnosti sťažovateľa ako

zjavne neopodstatnené a v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

15. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že návrh na začatie konania bol okresnému

súdu doručený 5. novembra 2013, pričom okresný súd 21. januára 2014 vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu

26. februára 2014 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie

predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 27. júna 2014 vyzval sťažovateľa na

odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania, ako aj návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Okresný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na oslobodenie od

súdnych poplatkov vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho osobných a majetkových

pomerov a zisťoval, či sťažovateľ poberá sociálne alebo dôchodkové dávky a v akej výške.

Sťažovateľ 1. augusta 2014 doručil doplnenie návrhu na začatie konania. Okresný súd

uznesením č. k. -67 z 11. decembra 2014 rozhodol o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. -74

zo 17. februára 2016 tak, že uznesenie okresného súdu z 11. decembra 2014 zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu

29. februára 2016 žiadal o rozšírenie okruhu žalovaných v 2. rade o ním uvedené fyzické

osoby. Okresný súd uznesením č. k. -90 zo 6. júla 2016 sťažovateľovi

opätovne nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ doručil okresnému súdu

29. júla 2016 podanie, v ktorom uviedol, že podáva „1. sťažnosť 2. odvolanie“, poukázal

na nesprávnosti v uznesení okresného súdu a žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

v plnom rozsahu. Okresný súd uznesením č. k. -95 z 9. marca 2017 opravil

nesprávnosti v uznesení zo 6. júla 2016 a zároveň uznesením č. k. -96

zamietol sťažnosť sťažovateľa. Proti uzneseniam okresného súdu z 9. marca 2017 doručil

sťažovateľ 2. mája 2017 okresnému súdu odvolanie.

Ústavný súd telefonickým dopytom 7. marca 2018 zistil, že okresný súd predložil

spisový materiál krajskému súdu 22. augusta 2017. Konanie je na krajskom súde vedené

pod sp. zn. .

16. Poukazujúc na svoju ustálenú judikatúru ústavný súd konštatuje, že jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je skutočnosť, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

17. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keďže 22. augusta 2017 predložil súdny spis

krajskému súdu na účely rozhodnutia o opravnom prostriedku. Predložením spisu

krajskému súdu spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa okresný súd vykonal všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa

v konaní pred súdom prvého stupňa v súvislosti s podaniami sťažovateľa. Keďže spisový

materiál sa v čase podania ústavnej sťažnosti nenachádzal v dispozičnej sfére okresného

súdu, okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , resp. právo podľa dohovoru.

18. Nadväzne na chronológiu procesných úkonov v namietanom konaní okresného

súdu uvedenú v bode 15 tohto uznesenia v súvislosti s početnými podaniami sťažovateľa

doručenými okresnému súdu ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného konania

okresného súdu ovplyvnili aj sťažovateľom podané procesné návrhy. Ústavný súd

zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na procesné úkony,

ktoré urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub

súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný

na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd nezapočítal do doby

zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. , ).

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej postup

okresného súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

20. Ústavný súd so zreteľom na dikciu konštatuje, že

hoci mu sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej právnej zástupkyne spolu s návrhom

doručil aj splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné

splnomocnenie bolo udelené výlučne na zastupovanie „v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vedenom na základe sťažnosti proti postupu Okresného súdu Trnava

v konaní pod číslom “, nie však proti postupu krajského súdu v namietanom

konaní krajského súdu.

21. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

22. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, , , ). Aj v tomto ohľade

naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,

a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej postup krajského súdu odmietol podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

24. Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia ústavný súd dodáva, že dĺžka

namietaného konania krajského súdu od predloženia súdneho spisu okresného súdu

(22. augusta 2017) do dňa podania ústavnej sťažnosti je na hranici ústavnej

akceptovateľnosti a nesignalizuje namietané porušenie sťažovateľom označených práv.

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že by sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá pre

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí, bola by odmietnutá z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia označeného práva alebo slobody ( ).

26. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti postupom okresného

súdu, resp. krajského súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018