Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 553/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie začalo na základe

návrhu sťažovateľa doručeného okresnému súdu 5. novembra 2013, ktorým sa sťažovateľ

domáhal proti odporcovi ̶Bytovému družstvu so sídlom v ,

, zrušenia rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome na . Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu

26. februára 2014 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie

predbežného opatrenia. Keďže sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd v napadnutom

konaní spôsobuje zbytočné prieťahy a koná neefektívne, podal 14. júla 2014 predsedníčke

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom

stanovisku z 11. augusta 2014 uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje

za neopodstatnenú, pretože z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,

že okresný súd vo veci koná plynulo, pričom dospel k záveru, že návrh sťažovateľa

na začatie konania, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňali náležitosti

návrhu.

3. Sťažovateľ namieta, že napadnuté konanie nie je ku dňu podania ústavnej

sťažnosti právoplatne skončené a nebolo vydané ani navrhované predbežné opatrenie.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:

„Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave od podania návrhu žaloby, zo dňa 03.10.2013

ma vyzval na odstránenie vád podania až po uplynutí takmer 8 mesiacov, pričom nekonal

o návrhu na predbežné opatrenie a tak k dnešnému dňu od podania návrhu žaloby...

uplynula lehota viacej ako 23 mesiacov, počas ktorej doby boli ukončené všetky práce

na obnove sporného bytového domu, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý

napriek využitiu všetkých dostupných prostriedkov nápravy naďalej pretrváva.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani fakticky tak zložitý, aby objektívne

podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania. ...

Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú aj

nemajetkovú ujmu...

Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej

mal súd o mojom návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú ujmu a aj nemajetkovú ujmu

stanoviť na sumu 10.000.- EUR.“

4. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní pod sp. zn.: -9 porušil základné

právo na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov

zaručené v , ako aj jeho právo na prerokovanie

veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 EUR, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému

súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

13. Ústavný súd z príloh sťažnosti a v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný

súd po doručení návrhu 21. januára 2014 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2014 požiadal

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením z 27. júna 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu na začatie konania, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd

v súvislosti s návrhom sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov vyzval

sťažovateľa na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov a zisťoval, či sťažovateľ

poberá sociálne alebo dôchodkové dávky a v akej výške. Sťažovateľ 1. augusta 2014 doručil

doplnenie návrhu na začatie konanie. Uznesením z 11. decembra 2014 okresný súd rozhodol

o nepriznaní oslobodenia sťažovateľovi od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal proti

označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Z dôvodu sťažovateľom podaného

odvolania okresný súd 2. júna 2015 predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Sťažnosť sťažovateľa namietajúca postup

okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 31. augusta 2015,

resp. podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.

14. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keďže v tom čase už bolo o návrhu sťažovateľa

na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnuté a spis sa už nenachádzal v dispozičnej

sfére okresného súdu, keďže 2. júna 2015 bol predložený krajskému súdu na účely

rozhodnutia o opravnom prostriedku. Predložením spisu odvolaciemu súdu spolu

s opravným prostriedkom sťažovateľa okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého

stupňa v súvislosti s návrhom sťažovateľa na jeho oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní už

nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa ani jeho právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou v čase,

keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označil

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v (mutatis mutandis ).

16. Navyše, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania

od prijatia návrhu sťažovateľa okresným súdom 5. novembra 2013 až po predloženie veci

krajskému súdu 2. júna 2015 v kontexte všetkých úkonov, ktoré okresný súd vykonal

v súvislosti s procesnými návrhmi sťažovateľa, sama osebe nesignalizuje, že by

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľa. Postup okresného súdu v napadnutom konaní možno hodnotiť nanajvýš ako

ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle (a dohovoru), návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (, , ).

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľ v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej

dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015