Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 553/2015
PDF · 160.95 KB
No categories available
I. ÚS 553/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 601/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 (ďalej
aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie začalo na základe
návrhu sťažovateľa doručeného okresnému súdu 5. novembra 2013, ktorým sa sťažovateľ
domáhal proti odporcovi ̶Bytovému družstvu so sídlom v ,
, zrušenia rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na . Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu
26. februára 2014 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie
predbežného opatrenia. Keďže sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd v napadnutom
konaní spôsobuje zbytočné prieťahy a koná neefektívne, podal 14. júla 2014 predsedníčke
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom
stanovisku z 11. augusta 2014 uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje
za neopodstatnenú, pretože z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,
že okresný súd vo veci koná plynulo, pričom dospel k záveru, že návrh sťažovateľa
na začatie konania, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňali náležitosti
návrhu.
3. Sťažovateľ namieta, že napadnuté konanie nie je ku dňu podania ústavnej
sťažnosti právoplatne skončené a nebolo vydané ani navrhované predbežné opatrenie.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:
„Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave od podania návrhu žaloby, zo dňa 03.10.2013
ma vyzval na odstránenie vád podania až po uplynutí takmer 8 mesiacov, pričom nekonal
o návrhu na predbežné opatrenie a tak k dnešnému dňu od podania návrhu žaloby...
uplynula lehota viacej ako 23 mesiacov, počas ktorej doby boli ukončené všetky práce
na obnove sporného bytového domu, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý
napriek využitiu všetkých dostupných prostriedkov nápravy naďalej pretrváva.
Predmet namietaného konania pritom nie je ani fakticky tak zložitý, aby objektívne
podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania. ...
Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú aj
nemajetkovú ujmu...
Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej
mal súd o mojom návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú ujmu a aj nemajetkovú ujmu
stanoviť na sumu 10.000.- EUR.“
4. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie
a vydal tento nález:
„1. Okresný súd v Trnave v konaní pod sp. zn.: 19C/601/2013-9 porušil základné
právo na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie
veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000 EUR, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia
pred ústavným súdom.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup
orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú
(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade
okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému
súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,
ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Ústavný súd z príloh sťažnosti a v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný
súd po doručení návrhu 21. januára 2014 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2014 požiadal
o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením z 27. júna 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
návrhu na začatie konania, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd
v súvislosti s návrhom sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov vyzval
sťažovateľa na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov a zisťoval, či sťažovateľ
poberá sociálne alebo dôchodkové dávky a v akej výške. Sťažovateľ 1. augusta 2014 doručil
doplnenie návrhu na začatie konanie. Uznesením z 11. decembra 2014 okresný súd rozhodol
o nepriznaní oslobodenia sťažovateľovi od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal proti
označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Z dôvodu sťažovateľom podaného
odvolania okresný súd 2. júna 2015 predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Sťažnosť sťažovateľa namietajúca postup
okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 31. augusta 2015,
resp. podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.
14. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky na odstránenie stavu právnej
neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keďže v tom čase už bolo o návrhu sťažovateľa
na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnuté a spis sa už nenachádzal v dispozičnej
sfére okresného súdu, keďže 2. júna 2015 bol predložený krajskému súdu na účely
rozhodnutia o opravnom prostriedku. Predložením spisu odvolaciemu súdu spolu
s opravným prostriedkom sťažovateľa okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého
stupňa v súvislosti s návrhom sťažovateľa na jeho oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní už
nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou v čase,
keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označil
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
16. Navyše, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania
od prijatia návrhu sťažovateľa okresným súdom 5. novembra 2013 až po predloženie veci
krajskému súdu 2. júna 2015 v kontexte všetkých úkonov, ktoré okresný súd vykonal
v súvislosti s procesnými návrhmi sťažovateľa, sama osebe nesignalizuje, že by
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv
sťažovateľa. Postup okresného súdu v napadnutom konaní možno hodnotiť nanajvýš ako
ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne
ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
17. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby sťažovateľ v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej
dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch
sťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015