Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 50/2012
PDF · 279.34 KB
No categories available
II. ÚS 50/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. S., zastúpeného advokátkou Mgr. R. P., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn.
11 C 215/2009 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn. 11 C
215/2009 p o r u š i l základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 171/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 50/2012-25 z 21. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn. 11 C 215/2009
(ďalej aj „napadnuté konania“).
1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že sťažovateľ podal 21. júla 2008 na okresnom
súde tri žaloby „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie
družstva a vydanie družstevných podielových listov“.
Sťažovateľ namietal, že okresný súd v týchto konaniach „robí zbytočné súdne
prieťahy, vo veci neefektívne koná okrem iného aj tým, že vec zbytočne rozdeľuje a vedie ju
pod troma spisovými značkami: 12 C/171/2008, 11 C/215/2009, 21 C/356/2010 aj napriek
tomu, že sa jedná o tú istú vec a u toho istého odporcu. Takto mi zbytočne vyrubuje trovy
konania v nových rozdelených konaniach, dokonca nejaké trovy za dovolanie, ktoré som
nepodal.
Keď navrhujem súdu o vzájomné spojenie vecí v zmysle § 112 Občianskeho súdneho
poriadku, tak o tomto návrhu súd nerozhoduje.
Keď vo veci vedenej pod sp. zn.: 21 C/356/2010 zo dňa 12.04.2011 som podal
odvolanie zo dňa 11.05.2011, ktoré bolo odoslané Poštou T. dňa 12.05.2011, tak toto
odvolanie nebolo súdom akceptované a vec podľa odpovede predsedníčky Okresného súdu
v Trenčíne zo dňa 29.júna 2011, Spr 2077/2011 bola právoplatne skončená rozhodnutím
dňa 12. apríla 2011 uznesením o zastavení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
21. mája 2011.
Po mojom nesúhlase s odpoveďou na sťažnosť zo dňa 29. júna 2011,
číslo: Spr 2077/2011, mi bola dňa 31.08.2011 doručená Odpoveď predsedníčky súdu zo dňa
05. augusta 2011, v ktorej mi okrem iného bolo oznámené, že spis sp. zn.: 21 C/356/2010 je
založený v príručnom archíve a mnou spomínané odvolanie sa v spise nenachádza.
Predsedníčka súdu v horeuvedenej odpovedi okrem iného uvádza: Nečinnosť súdu
bola v období od podania návrhu do septembra 2010, kedy bolo rozhodnuté o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy vypočítanej podľa transformačného projektu. Vzhľadom
na predchádzajúcu nečinnosť upozorňujem zákonnú sudkyňu na povinnosť konať vo veci
plynulo a bez zbytočných prieťahov...
Do dnešného dňa som neobdržal žiaden dokument o konaní vo veci.
... je nesporné, že Okresný súd v Trenčíne svojim postupom vo veci porušuje
základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne od podania návrhu žaloby zo dňa 21.07.2008
do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, hoci od podaného návrhu žaloby uplynula lehota
troch rokov a takmer 7 mesiacov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý
napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.
Predmet namietaného konania pritom nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby
objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.
Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu ‒Okresného súdu
v Trenčíne, tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim
možnostiam a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne, následkom čoho je
spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.
Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo
stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je aj podľa rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci
efektívne a bez zbytočných prieťahov...
Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú a aj
nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej
zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku bez ďalších
príjmov, okrem toho som osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, k čomu
vlastním bez obmedzenia preukaz ZŤPS...
Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú psychickú záťaž následkom
čoho som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra.
Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej
mal súd o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú a aj nemajetkovú ujmu
stanoviť na sumu 20.000.- Eur.“.
1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní pod sp. zn.: 12 C/171/2008,
sp. zn. : 11 C/215/2009... porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci efektívne a bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prerokovanie
veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaniach pod
sp. zn.: 12 C/ 171/2008, sp. zn.: 11 C/215/2009... konal efektívne a bez zbytočných
prieťahov.
3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000.-Eur, ktoré mu je
Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho
zastupovania pred ústavným súdom.“
2. Ústavný súd umožnil obom účastníkom konania, aby sa písomne vyjadrili
k prijatej sťažnosti.
2.1 Predsedníčka okresného súdu nevyužila svoje právo zaujať písomné stanovisko
k prijatej sťažnosti, vo svojom prípise sp. zn. Spr 785/2012 z 24. augusta 2012 však uviedla,
že „netrvám na tom, aby sa v hore uvedenej veci konalo ústne pojednávanie pred ústavným
súdom“.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom liste z 10. septembra 2012 tiež
oznámila ústavnému súdu, že „netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie“. Okrem uvedeného si uplatnila trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľa
v konaní pred ústavným súdom.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, ako aj z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
A. Priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 171/2008
Dňa 22. júla 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde proti P. D. (ďalej len
„žalovaný“) žalobu „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov
z transformácie družstva a vydanie družstevných podielových listov“.
Dňa 24. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 22. október 2008.
Dňa 24. septembra 2008 súd vyzval žalovaného, aby mu do 17. októbra 2008 zaslal
časť transformačného projektu.
Dňa 8. októbra 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní, pričom súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Dňa 22. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd žalobu
zamietol.
Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu odvolanie.
Dňa 16. decembra 2008 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby zaplatil
súdny poplatok za podané odvolanie. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Dňa 19. januára 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby dokladoval výšku jeho dôchodku
a iných príjmov.
Dňa 31. januára 2009 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie.
Dňa 3. februára 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na odvolaní proti
uzneseniu zaplatiť súdny poplatok.
Dňa 17. februára 2009 sťažovateľ oznámil súdu, že netrvá na uvedenom odvolaní.
Dňa 20. februára 2009 bol spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“).
Dňa 5. mája 2009 krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 45/2009 zrušil prvostupňový
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 18. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. november 2009 na účely opätovného predvolania odporcu pod hrozbou predvedenia
a uloženia poriadkovej pokuty s tým, aby na pojednávaní predložil transformačný projekt.
Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľ podal návrh na rozšírenie svojej žaloby.
Dňa 4. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pripustil
rozšírenie žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vyčkania
právoplatného ukončenia sporov vedených pod sp. zn. 21 C 68/2008 a sp. zn.
Dňa 21. decembra 2009 bol spísaný úradný záznam: „spis 21 C 68808 bol dňa 3. 12.
Ukončený rozsudkom: návrh sa zamieta. Spis 21 C 176/09 je na termíne 14/2010.“
Dňa 7. septembra 2010 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby v určenej
lehote zaplatil súdny poplatok za rozšírený žalobný návrh.
Dňa 21. septembra 2010 sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
nariadenom na 27. september 2010 a súčasne podal odvolanie proti uzneseniu
zo 7. septembra 2010.
Dňa 18. októbra 2010 sťažovateľ prevzal výzvu súdu na zdokladovanie svojich
príjmov a majetkových pomerov.
Dňa 27. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely,
aby sa sťažovateľ vyjadril k výpočtu majetkového podielu za užívanie pôdy.
Dňa 7. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k výpočtu
majetkového podielu za užívanie pôdy, a zároveň mu zaslal potvrdenie „o osobných
a majetkových pomeroch“.
Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľ doručil súdu vyplnené „potvrdenie“.
Dňa 8. apríla 2011 súd uznesením č. k. 12 C 171/2008-175 nepriznal sťažovateľovi
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 16. mája 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu z 8. apríla 2011.
Dňa 25. mája 2011 okresný súd opravil svoje uznesenie z 8. apríla 2011 v časti
odôvodnenia.
Dňa 28. júna 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému opravnému
uzneseniu.
Dňa 14. júla 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných
prostriedkoch.
Dňa 2. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu s rozhodnutím č. k.
4 Co 221/2011-183, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.
Dňa 17. mája 2012 okresný súd zaslal rozhodnutie krajského súdu sťažovateľovi
a súčasne ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku.
B. Priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 215/2009
Dňa 10. novembra 2009 podal sťažovateľ žalobu proti P. D. (ďalej len „žalovaný“)
o zaplatenie sumy 10 000 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 215/2009.
Dňa 26. novembra 2009 bola daná úprava kancelárii súdu: „ofotiť návrh zo spisu
12 C 171/08 a pripojiť kópie návrhov z konaní 21 C 68/08 a 21 C 176/09.“
Dňa 28. januára 2010 bola daná úprava kancelárii: „pripojiť spis 12 C 171/2008.“
Dňa 14. septembra 2010 okresný súd uznesením konanie v časti o zaplatenie sumy
vypočítanej podľa transformačného projektu schváleného 21. novembra 1992 spolu
so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 31. augusta 2005 do zaplatenia zastavil
(rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2011).
Dňa 21. septembra 2010 súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok.
Dňa 6. októbra 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu
zo 14. septembra 2010.
Dňa 7. októbra 2010 okresný súd uznesením opravil svoje uznesenie
zo 14. septembra 2010 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2010).
Dňa 4. októbra 2010 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.
Dňa 12. októbra 2010 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku sťažovateľa.
Dňa 13. decembra 2010 bol spis doručený okresnému súdu s uznesením sp. zn.
17 Co 343/2010, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu.
Na č. l. 30 – bez uvedenia dátumu – je kópia podania sťažovateľa zo spisu sp. zn.
21 C 356/2010 doručeného okresnému súdu, ktorým žiada o spojenie veci s vecou vedenou
pod sp. zn. 12 C 171/2008.
Dňa 3. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. 11 C 215/2009-15 zamietol návrh
sťažovateľa na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 11 C 215/2009 a sp. zn. 12 C 171/2008.
Dňa 28. júla 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.
Dňa 8. augusta 2011 predsedníčka okresného súdu upozornila zákonného sudcu
na povinnosť konať bez zbytočných prieťahov.
Dňa 12. augusta 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku sťažovateľa.
Dňa 13. októbra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.
4 Co 262/2011, ktorým bolo sťažovateľovo odvolanie odmietnuté.
Dňa 8. decembra 2011 bola kancelárii daná úprava: „zaslať žalobu odporcovi
na vyjadrenie.“
Dňa 24. januára 2012 bola kancelárii daná úprava: „pripojiť spis 12 C 171/2008
a nariadiť pojednávanie na 16. 3. 2012.“
Dňa 23. februára 2012 odporca požiadal o „náhradný termín“ na vyjadrenie
k žalobe.
Dňa 16. marca 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 20. apríl 2012.
Dňa 20. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením
schválil zmier, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. júna 2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn. 11 C 215/2009 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaných konaní nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon,
ani predsedníčka okresného súdu nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetných vecí.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by
mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v napadnutých konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím
správaním významným spôsobom k prieťahom v konaniach. Sťažovateľ síce doplňoval
a spresňoval svoje žalobné návrhy, avšak využitie možností daných navrhovateľovi
procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie
a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní síce spôsobuje predĺženie
priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú
zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3.1 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 171/2008 a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane
krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 18. mája 2009 do 14. septembra
2009 (štyri mesiace), od 4. novembra 2009 do 7. septembra 2010 (desať mesiacov)
a od 21. októbra 2010 do 8. apríla 2011 (päť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne poldruha roka okresný súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
3.2 Rovnako sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 215/2009 a konštatuje, že okresný súd bol aj v danej veci opakovane
nečinný, a to konkrétne od 10. novembra 2009 do 14. septembra 2010 (desať mesiacov)
a od 13. decembra 2010 do 3. júna 2011 (päť mesiacov). Ani uvedená nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne pätnástich mesiacov okresný
súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov
treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného
súdu. Ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,
a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri
napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4.1 V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 171/2008 ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4.2 Vzhľadom na to, že 20. apríla 2012 okresný súd uznesením schválil zmier, ktorý
nadobudol právoplatnosť 15. júna 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 215/2009
neprichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €,
ktoré odôvodňoval najmä tým, že „dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú
psychickú záťaž následkom čoho som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ podal sťažnosť doručenú ústavnému súdu 16. februára 2012 ešte
nezastúpený právnym zástupcom. Súčasne s podaním sťažnosti požiadal aj o ustanovenie
právneho zástupcu ústavným súdom. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 50/2012-9
z 20. marca 2012 nevyhovel sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a odkázal ho na Centrum právnej pomoci.
Sťažovateľ 4. mája 2012 doručil ústavnému súdu plnú moc udelenú advokátke Mgr. R. P.
Právna zástupkyňa však okrem predloženia plnej moci a vyčíslenia trov právneho
zastúpenia o konanie neprejavila nijaký záujem. Sťažnosť sťažovateľa nespresnila ani na
výzvu ústavného súdu, táto musela byť posúdená v pôvodnej podobe.
Ústavný súd 1. júna 2012 vyzval právnu zástupkyňu prostredníctvom jej e-mailovej
adresy uvedenej na oficiálnej adrese Advokátskej komory, aby ústavnému súdu doručila
ňou koncipovanú sťažnosť. Právna zástupkyňa na výzvu nereagovala. Jej prvé písomné
podanie ústavnému súdu bolo doručené až 13. septembra 2012, v ktorom oznámila, že
sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní, a vyčíslila si trovy konania vo výške 134,79 €
za jeden úkon právnej služby (prevzatie zastúpenia a porada s klientom).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažoval za odôvodnené a účelné
priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní, a preto rozhodol tak, ako
to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode 4 (obdobne II. ÚS 151/06,
III. ÚS 68/09, III. ÚS 85/2010, III. ÚS 68/09).
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012