Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 705/2015
PDF · 236.07 KB
No categories available
II. ÚS 705/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Palíderovou, Advokátska
kancelária, Jégého 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 171/08 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 50/2012-40 z 25. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/08 v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 50/2012-40 z 25. októbra 2012
p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd
Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Romany Palíderovej,
Advokátska kancelária, Jégého 19, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 705/2015-7 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej
len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/08 v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 50/2012-40 z 25. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:
„(...) Na Okresný súd v Trenčíne som podal návrh žaloby zo dňa 21.07.2008
o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva
a vydanie družstevných podielových listov.
Súd robí vo veci zbytočné súdne prieťahy neefektívne koná, následkom neefektívneho
konania Krajský súd v Trenčíne opätovne zrušuje rozhodnutia prvostupňového súdu
a vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Od podania návrhu žaloby zo dňa 21.07.2008 uplynula lehota 6 rokov a vo veci nie
je právoplatne rozhodnuté.
Dňa 25.07.2014 mi bolo Okresným súdom v Trenčíne vo veci vedenej pod
sp. zn.:12C/171/2008 doručené predvolanie na pojednávanie až na deň 24.09.2014.
Medzičasom prikázal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 25.10.2012
sp. zn.: II.ÚS 50/2012-40 Okresnému súdu v Trenčíne, okrem iného, aby vo veci vedenej
pod sp. zn.:12C 171/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd v Trenčíne nerešpektuje príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky,
zo dňa 25.10.2012, aby vo veci vedenej pod sp. zn.: 12C 171/2008 konal bez zbytočných
prieťahov, vytýčil pojednávanie na deň 05.11.2014.
Okresný súd v Trenčíne okrem zbytočných súdnych prieťahov vo veci neefektívne
:
koná, následkom čoho Krajský súd v Trenčíne zrušuje rozhodnutia prvostupňového súdu
a vec opätovne vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Na pojednávaní dňa 05.11.2014 súd neefektívne konal tým, že uznesením návrh
navrhovateľa pod bodom
2
3/ - nezaplatená časť nájomného za užívanie pôdy z celkovej výmery 12.724 mza
obdobie od roku 1993 do roku 2012 za pôdu patriacu navrhovateľovi a užívanú odporcom
sa vylučuje na samostatné konanie. Bol vyhlásený rozsudok proti ktorému sa po obdržaní
odvolám. (...)
Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný
súd v Trenčíne svojim postupom vo veci porušuje základné právo upravené v čl. 48 ods. 2
ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne od podania návrhu žaloby zo 21.07.2008 do
dnešného dňa právoplatne nerozhodol, hoci od podaného návrhu žaloby uplynula lehota 6
rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých
dostupných prostriedkov nápravy naďalej trvá.
Predmet namietaného konania pritom nie je ani fakticky tak zložitý, aby objektívne
podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.
Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu
v Trenčíne, tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim
možnostiam a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne koná, následkom čoho je
spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.
Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo
stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je podľa rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci efektívne a bez
zbytočných prieťahov. (...)
Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú a aj
nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej
zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku bez ďalších
príjmov, okrem toho som osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, k čomu
vlastním bez obmedzenia preukaz ZŤPS, číslo preukazu je: , ktorý vydal OÚ
v odbor sociálnych vecí ÚPČ.
Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž následkom čoho
som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra.
Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej
mal súd o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú a aj nemajetkovú ujmu
stanoviť na sumu 7.000 eur. (...)
Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami platných
právnych predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 25 ods. 3 zákona č.38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento
nález
1. Okresný súd v Trenčíne v konaní pod sp. zn.:12C/171/2008 porušil základné právo
na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov
zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
prerokovanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd!
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 7.000
eur, ktoré mu je Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia
pred ústavným súdom.
Sťažovateľ súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho
pojednávania.“
3.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 1178/2015 z 23. novembra 2015 (ku ktorému
bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní), pričom predseda
súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 50/2012-40 zo dňa
25.10.2012 vyplýva, že v čase od nápadu veci na Okresný súd Trenčín do rozhodovania
Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k nečinnosti Okresného súdu Trenčín,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/171/2008.
Po vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu nebol súd vo veci dlhodobo
nečinný, konalo sa v rámci možnosti zákonnej sudkyne plynulo. Predchádzajúca
predsedníčka plynulosť konania sledovala a zákonnú sudkyňu upozornila na povinnosť
konať bez prieťahov.
Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam vzhľadom na
nutnosť zistenia skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy užívanej sťažovateľom
a vzhľadom na odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov sporu. Vo veci neboli
prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p. Sťažovateľ prispel k predĺženiu
konania tým, že z pojednávania určeného na 24.09.2014 sa bez uvedenia konkrétnych
dôvodov ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie.
Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane
vysoké vzhľadom na predmet konania, dĺžku možných prieťahov a dĺžku konania od vydania
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 50/2012-40 zo dňa 25.10.2012.
Ohľadne ústneho pojednávania, súhlasím s tým, aby ústavný súd od tejto formy
upustil, nakoľko nemožno očakávať ďalšie objasnenie danej veci.“
3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Judita Knociková popísala chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...)1/ Vec nie je právne zložitá, ale je skutkovo zložitá vzhľadom na zistenie
skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy, užívanej odporcom a vzhľadom na odlišné
tvrdenia účastníkov sporu.
2/ Vo veci neboli prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O.s.p.
3/ Prieťahy zo strany sťažovateľa (navrhovateľa): - požiadal o odročenie
pojednávania zo dňa 24.9.2014 bez uvedenia konkrétneho osobného dôvodu.
4/ Súd vo veci konal bez prieťahov.“
3.3 Sťažovateľ už nevyužil svoje právo zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného
súdu, pričom už vo svojej sťažnosti uviedol, že „súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola
prerokovaná bez ústneho pojednávania“.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde najmä v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.
II. ÚS 50/2012-40 z 25. októbra 2012:
Dňa 22. júla 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Poľnohospodárskemu
družstvu podielnikov (ďalej len „žalovaný“) žalobu „o určenie povinnosti na
vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva a vydanie družstevných
podielových listov“.
(...)
Dňa 25. októbra 2012 ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 50/2012-40 vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby v uvedenej veci konal bez
zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
Dňa 30. januára 2013 sťažovateľ doručil súdu rozšírenie „podaného návrhu žaloby“.
Dňa 14. februára 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. marec 2013.
Dňa 11. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd uznesením
č. k. 12 C 171/08-234 nepripustil zmenu žalobného návrhu z 30. januára 2013 a vyhlásil
rozsudok č. k. 12 C 171/08-237, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.
Dňa 21. mája 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedeným rozhodnutiam súdu.
Dňa 24. mája 2013 okresný súd uznesením č. k. 12 C 171/08-250 zaviazal
sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a odporcovi bolo zaslané
uvedené odvolanie na vyjadrenie.
Dňa 20. júna 2013 sťažovateľ podal proti uzneseniu súdu č. k. 12 C 171/08-250
odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Dňa 24. júna 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia
majetkových pomerov.
Dňa 24. júla 2013 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie.
Dňa 27. augusta 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 6. novembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 17 Co 555/2013-269 zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, a vec vrátil
na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bola pripustená, ako aj nepripustená zmena návrhu,
odvolanie sťažovateľa odmietol. Krajský súd uznesením č. k. 17 Co 555/2013-275 taktiež
odmietol odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu z 11. marca 2013.
Dňa 20. novembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 9. januára 2014 súd vyzval sťažovateľa na spresnenie návrhu podľa
odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. 17 Co 555/2013-269.
Dňa 14. februára 2014 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.
Dňa 30. júna 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. september 2014.
Dňa 17. septembra 2014 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní „z osobných dôvodov“. Rovnako aj zástupca odporcu ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní.
Dňa 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na 5. november 2014.
Dňa 5. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom vyhlásil
rozsudok č. k. 12 C 171/08-292, ktorým časť návrhu sťažovateľa vylúčil na samostatné
konanie a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa zamietol.
Dňa 12. januára 2015 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 4. marca 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku sťažovateľa.
Dňa 8. apríla 2015 krajský súd uznesením č. k. 17 Co 212/2015-303 odvolanie
sťažovateľa proti výroku, ktorým bol návrh vylúčený na samostatné konanie, odmietol,
v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu potvrdil.
Dňa 16. apríla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 18. mája 2015 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.
17 Co 212/2015-303 dovolanie.
Dňa 25. mája 2015 bolo uskutočnené vylúčenie na samostatné konanie v zmysle
rozsudku č. k. 12 C 171/08-292.
Dňa 20. júna 2015 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie.
Dňa 17. augusta 2015 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku za dovolanie.
Dňa 21. augusta 2015 súd zaslal sťažovateľovi na vyplnenie tlačivo „potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“.
Dňa 3. septembra 2015 sťažovateľ vrátil súdu vyplnené tlačivo, ktorým dokladoval
svoje majetkové pomery.
Dňa 3. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 12 C 171/08-327 priznal
sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V rovnaký deň súd vyzval
odporcu na možnosť vyjadrenia sa k dovolaniu sťažovateľa.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu vo veci „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie
družstva a vydanie družstevných podielových listov“ vedenej pod sp. zn. 12 C 171/08
dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 50/2012-40
z 25. októbra 2012, k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd do určitej miery pripúšťa, že
rozhodovanie v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke zložitejšie vzhľadom na
komplikované „zistenie skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy, užívanej odporcom“
(pozri vyjadrenie zákonnej sudkyne v bode I/3.2), avšak skutkové posúdenie veci si dosiaľ
nevyžadovalo úzko odborné poznatky, teda vec bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia
znaleckého dokazovania, preto ústavný súd trvá na tom, že zdĺhavý priebeh napadnutého
konania ústavný súd nemôže pripísať (tak ako to bolo uvedené aj v náleze ústavného súdu
č. k. II. ÚS 50/2012-40) na vrub zložitosti veci. Po právnej stránke možno danú vec
považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci a v preskúmavanom období, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by
mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola
vyvolaná správaním sťažovateľa, aj keď je pravdou, že v jednom prípade sa nezúčastnil na
pojednávaní, pričom sa však ospravedlnil.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie posudzovaného konania už sedem a pol roka
je už samo osebe neprimerané. Nehovoriac o tom, že napadnuté konanie napriek
vyhlásenému rozsudku č. k. 12 C 171/08-292 z 5. novembra 2014 dodnes nie je v celom
rozsahu skončené, pretože časť návrhu sťažovateľa okresný súd nerozhodol meritórne, ale
„iba“ vylúčil na samostatné konanie. Okrem toho okresný súd bol danej veci už aj po
vyslovení porušenia označených základných práv ústavným súdom (č. k. II. ÚS 50/2012-40)
opäť krátkodobo nečinný, konkrétne od 25. októbra 2012 do 14. februára 2013 (štyri
mesiace) a od 14. februára 2014 do 30. júna 2014 (štyri mesiace).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci minimálne od
11. marca 2013 do 20. novembra 2013 (osem mesiacov) neefektívne činný, keďže jeho
meritórne rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania zrušené a vec bola vrátená na nové
konanie. Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda
k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku
správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. II. ÚS 50/2012-40
z 25. októbra 2012 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných
prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,
pretože „dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž následkom čoho
som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané v sume 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu
k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,
sťažovateľovi priznal zadosťučinenie, napriek tomu okresný súd nekonal vo veci
s osobitnou starostlivosťou.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 14. novembra 2014 a spísanie
ústavnej sťažnosti z 15. novembra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena
v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove 284,08 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016