Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 705/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Palíderovou, Advokátska

kancelária, Jégého 19, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -40 z 25. októbra 2012 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -40 z 25. októbra 2012

p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Romany Palíderovej,

Advokátska kancelária, Jégého 19, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -40 z 25. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:

„(...) Na Okresný súd v Trenčíne som podal návrh žaloby zo dňa 21.07.2008

o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva

a vydanie družstevných podielových listov.

Súd robí vo veci zbytočné súdne prieťahy neefektívne koná, následkom neefektívneho

konania Krajský súd v Trenčíne opätovne zrušuje rozhodnutia prvostupňového súdu

a vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Od podania návrhu žaloby zo dňa 21.07.2008 uplynula lehota 6 rokov a vo veci nie

je právoplatne rozhodnuté.

Dňa 25.07.2014 mi bolo Okresným súdom v Trenčíne vo veci vedenej pod

sp. zn.:12C/171/2008 doručené predvolanie na pojednávanie až na deň 24.09.2014.

Medzičasom prikázal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 25.10.2012

sp. zn.: -40 Okresnému súdu v Trenčíne, okrem iného, aby vo veci vedenej

pod sp. zn.:12C 171/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd v Trenčíne nerešpektuje príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky,

zo dňa 25.10.2012, aby vo veci vedenej pod sp. zn.: konal bez zbytočných

prieťahov, vytýčil pojednávanie na deň 05.11.2014.

Okresný súd v Trenčíne okrem zbytočných súdnych prieťahov vo veci neefektívne

:

koná, následkom čoho Krajský súd v Trenčíne zrušuje rozhodnutia prvostupňového súdu

a vec opätovne vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na pojednávaní dňa 05.11.2014 súd neefektívne konal tým, že uznesením návrh

navrhovateľa pod bodom

2

3/ - nezaplatená časť nájomného za užívanie pôdy z celkovej výmery 12.724 mza

obdobie od roku 1993 do roku 2012 za pôdu patriacu navrhovateľovi a užívanú odporcom

sa vylučuje na samostatné konanie. Bol vyhlásený rozsudok proti ktorému sa po obdržaní

odvolám. (...)

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný

súd v Trenčíne svojim postupom vo veci porušuje základné právo upravené v čl. 48 ods. 2

a ľudské právo upravené v dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne od podania návrhu žaloby zo 21.07.2008 do

dnešného dňa právoplatne nerozhodol, hoci od podaného návrhu žaloby uplynula lehota 6

rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých

dostupných prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani fakticky tak zložitý, aby objektívne

podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu

v Trenčíne, tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim

možnostiam a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne koná, následkom čoho je

spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo

stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je podľa rozhodovacej činnosti Ústavného

súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci efektívne a bez

zbytočných prieťahov. (...)

Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú a aj

nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej

zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku bez ďalších

príjmov, okrem toho som osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, k čomu

vlastním bez obmedzenia preukaz ZŤPS, číslo preukazu je: , ktorý vydal OÚ

v odbor sociálnych vecí ÚPČ.

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž následkom čoho

som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra.

Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej

mal súd o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú a aj nemajetkovú ujmu

stanoviť na sumu 7.000 eur. (...)

Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami platných

právnych predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento

nález

1. Okresný súd v Trenčíne v konaní pod sp. zn.:12C/171/2008 porušil základné právo

na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 , ako aj jeho právo na

prerokovanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd!

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 7.000

eur, ktoré mu je Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.

Sťažovateľ súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho

pojednávania.“

3.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 1178/2015 z 23. novembra 2015 (ku ktorému

bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní), pričom predseda

súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -40 zo dňa

25.10.2012 vyplýva, že v čase od nápadu veci na Okresný súd Trenčín do rozhodovania

Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k nečinnosti Okresného súdu Trenčín,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu nebol súd vo veci dlhodobo

nečinný, konalo sa v rámci možnosti zákonnej sudkyne plynulo. Predchádzajúca

predsedníčka plynulosť konania sledovala a zákonnú sudkyňu upozornila na povinnosť

konať bez prieťahov.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam vzhľadom na

nutnosť zistenia skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy užívanej sťažovateľom

a vzhľadom na odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov sporu. Vo veci neboli

prekážky postupu konania podľa a nasl. Sťažovateľ prispel k predĺženiu

konania tým, že z pojednávania určeného na 24.09.2014 sa bez uvedenia konkrétnych

dôvodov ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie.

Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane

vysoké vzhľadom na predmet konania, dĺžku možných prieťahov a dĺžku konania od vydania

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -40 zo dňa 25.10.2012.

Ohľadne ústneho pojednávania, súhlasím s tým, aby ústavný súd od tejto formy

upustil, nakoľko nemožno očakávať ďalšie objasnenie danej veci.“

3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Judita Knociková popísala chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...)1/ Vec nie je právne zložitá, ale je skutkovo zložitá vzhľadom na zistenie

skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy, užívanej odporcom a vzhľadom na odlišné

tvrdenia účastníkov sporu.

2/ Vo veci neboli prekážky postupu konania podľa a nasl.

3/ Prieťahy zo strany sťažovateľa (navrhovateľa): - požiadal o odročenie

pojednávania zo dňa 24.9.2014 bez uvedenia konkrétneho osobného dôvodu.

4/ Súd vo veci konal bez prieťahov.“

3.3 Sťažovateľ už nevyužil svoje právo zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu, pričom už vo svojej sťažnosti uviedol, že „súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola

prerokovaná bez ústneho pojednávania“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde najmä v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.

-40 z 25. októbra 2012:

Dňa 22. júla 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Poľnohospodárskemu

družstvu podielnikov (ďalej len „žalovaný“) žalobu „o určenie povinnosti na

vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva a vydanie družstevných

podielových listov“.

(...)

Dňa 25. októbra 2012 ústavný súd nálezom č. k. -40 vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby v uvedenej veci konal bez

zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Dňa 30. januára 2013 sťažovateľ doručil súdu rozšírenie „podaného návrhu žaloby“.

Dňa 14. februára 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. marec 2013.

Dňa 11. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd uznesením

č. k. -234 nepripustil zmenu žalobného návrhu z 30. januára 2013 a vyhlásil

rozsudok č. k. -237, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 21. mája 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedeným rozhodnutiam súdu.

Dňa 24. mája 2013 okresný súd uznesením č. k. -250 zaviazal

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a odporcovi bolo zaslané

uvedené odvolanie na vyjadrenie.

Dňa 20. júna 2013 sťažovateľ podal proti uzneseniu súdu č. k. -250

odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa 24. júna 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia

majetkových pomerov.

Dňa 24. júla 2013 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 27. augusta 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 6. novembra 2013 krajský súd uznesením č. k. -269 zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, a vec vrátil

na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bola pripustená, ako aj nepripustená zmena návrhu,

odvolanie sťažovateľa odmietol. Krajský súd uznesením č. k. -275 taktiež

odmietol odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu z 11. marca 2013.

Dňa 20. novembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. januára 2014 súd vyzval sťažovateľa na spresnenie návrhu podľa

odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. -269.

Dňa 14. februára 2014 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.

Dňa 30. júna 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. september 2014.

Dňa 17. septembra 2014 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní „z osobných dôvodov“. Rovnako aj zástupca odporcu ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní.

Dňa 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na 5. november 2014.

Dňa 5. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom vyhlásil

rozsudok č. k. -292, ktorým časť návrhu sťažovateľa vylúčil na samostatné

konanie a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 12. januára 2015 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 4. marca 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom

prostriedku sťažovateľa.

Dňa 8. apríla 2015 krajský súd uznesením č. k. -303 odvolanie

sťažovateľa proti výroku, ktorým bol návrh vylúčený na samostatné konanie, odmietol,

v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

Dňa 16. apríla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. mája 2015 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-303 dovolanie.

Dňa 25. mája 2015 bolo uskutočnené vylúčenie na samostatné konanie v zmysle

rozsudku č. k. -292.

Dňa 20. júna 2015 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané

dovolanie.

Dňa 17. augusta 2015 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku za dovolanie.

Dňa 21. augusta 2015 súd zaslal sťažovateľovi na vyplnenie tlačivo „potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“.

Dňa 3. septembra 2015 sťažovateľ vrátil súdu vyplnené tlačivo, ktorým dokladoval

svoje majetkové pomery.

Dňa 3. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -327 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V rovnaký deň súd vyzval

odporcu na možnosť vyjadrenia sa k dovolaniu sťažovateľa.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu vo veci „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie

družstva a vydanie družstevných podielových listov“ vedenej pod sp. zn.

dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -40

z 25. októbra 2012, k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd do určitej miery pripúšťa, že

rozhodovanie v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke zložitejšie vzhľadom na

komplikované „zistenie skutočných výmer poľnohospodárskej pôdy, užívanej odporcom“

(pozri vyjadrenie zákonnej sudkyne v bode I/3.2), avšak skutkové posúdenie veci si dosiaľ

nevyžadovalo úzko odborné poznatky, teda vec bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia

znaleckého dokazovania, preto ústavný súd trvá na tom, že zdĺhavý priebeh napadnutého

konania ústavný súd nemôže pripísať (tak ako to bolo uvedené aj v náleze ústavného súdu

č. k. -40) na vrub zložitosti veci. Po právnej stránke možno danú vec

považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci a v preskúmavanom období, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by

mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola

vyvolaná správaním sťažovateľa, aj keď je pravdou, že v jednom prípade sa nezúčastnil na

pojednávaní, pričom sa však ospravedlnil.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie posudzovaného konania už sedem a pol roka

je už samo osebe neprimerané. Nehovoriac o tom, že napadnuté konanie napriek

vyhlásenému rozsudku č. k. -292 z 5. novembra 2014 dodnes nie je v celom

rozsahu skončené, pretože časť návrhu sťažovateľa okresný súd nerozhodol meritórne, ale

„iba“ vylúčil na samostatné konanie. Okrem toho okresný súd bol danej veci už aj po

vyslovení porušenia označených základných práv ústavným súdom (č. k. -40)

opäť krátkodobo nečinný, konkrétne od 25. októbra 2012 do 14. februára 2013 (štyri

mesiace) a od 14. februára 2014 do 30. júna 2014 (štyri mesiace).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci minimálne od

11. marca 2013 do 20. novembra 2013 (osem mesiacov) neefektívne činný, keďže jeho

meritórne rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania zrušené a vec bola vrátená na nové

konanie. Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda

k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku

správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. -40

z 25. októbra 2012 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných

prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,

pretože „dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž následkom čoho

som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané v sume 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu

k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,

sťažovateľovi priznal zadosťučinenie, napriek tomu okresný súd nekonal vo veci

s osobitnou starostlivosťou.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 14. novembra 2014 a spísanie

ústavnej sťažnosti z 15. novembra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena

v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove 284,08 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016