Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 68/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., zastúpeného advokátom JUDr. T. G., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

37 a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.

2. J. J. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2009 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním z 20. apríla 2009

doručeným mu 24. apríla 2009 ustanoveným advokátom JUDr. T. G., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 15. septembra 2005 na Krajskom

súde v Banskej Bystrici ako vecne a miestne nepríslušnom súde návrh na vydanie

platobného rozkazu, ktorý vec postúpil 19. septembra 2005 Okresnému súdu Trenčín. Spis

bol doručený tomuto súdu 31. októbra 2005, ktorý 18. apríla 2006 vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ následne požiadal o oslobodenie od platenia

súdneho poplatku a okresný súd ho 22. augusta 2006 vyzval na predloženie potvrdenia

o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Sťažovateľ mu doklady doručil

21. septembra 2006, ale okresný súd od tejto doby nekonal.

Od 1. januára 2008 bola vec postúpená v zmysle ustanovení

o sídlach a obvodoch súdov a o zmene

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) k prechodu výkonu súdnictva na Okresný

súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý do podania sťažnosti ústavnému súdu nekonal.

Právny zástupca sťažovateľa sa po nahliadnutí do spisu ústavného súdu a odpovedi

predsedníčky Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 2. apríla 2009 domnieva, že

sťažnosť je opodstatnená a dôvodná aj preto, že predsedníčka v odpovedi konštatovala, že

od podania návrhu došlo k prieťahom v konaní obidvomi všeobecnými súdmi.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom oboch všeobecných súdov v označených

konaniach k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto navrhol, aby ústavný súd nálezom takýto záver deklaroval, a tiež

žiadal, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom konať v jeho

právnej veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 132 775,67 €,

ako aj náhrady trov konania v sume 289, 74 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod

sp. zn. a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod

sp. zn. porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okrem toho, že uvádza, v ktorých obdobiach boli tieto všeobecné súdy nečinné,

nikde však ani v doplnení sťažnosti ustanoveným právnym zástupcom nespomína, či proti

nečinnosti obidvoch konajúcich súdov podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v obidvoch

namietaných konaniach. Opiera sa len o stanovisko predsedníčky Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom, ktorá ústavnému súdu doručila k sťažnosti vyjadrenie, ale ústavnému

súdu takýto dôkaz nepredložil.

1. Z opísaného skutkového stavu a spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

ústavný súd síce zistil, že je čiastočne pravdou, že pred Okresným súdom Trenčín a takisto

v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom došlo k ojedinelej nečinnosti

v trvaní niekoľkých mesiacov, ako to tvrdí sťažovateľ, ale tu je potrebné uviesť, že

predovšetkým sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti v predmetných konaniach v záujme

aktívnej ochrany svojich práv povinnosť postupovať naznačeným spôsobom. Sťažovateľ

však takto nepostupoval, bol úplne nečinný a až v januári 2009, t. j. po viac ako dvoch

rokoch a štyroch mesiacoch od zaslania potrebných dokladov k jeho žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov (september 2006) podal sťažnosť, v ktorej namietal porušenie svojich

označených práv postupom všeobecných súdov priamo ústavnému súdu.

V prípade namietaného porušenia základného práva podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od

1. apríla 2005 sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, vyžaduje, aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť, aby

vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného prípadu

na dosiahnutie nápravy porušenia alebo ohrozenia jeho práv alebo slobôd zásahom orgánu

verejnej moci ponúkajú. To znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu

aktivitu, ktorej výsledkom môže byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí

porušenie svojich práv, a až v prípade, že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu

obratu v danej veci, môže podať sťažnosť ústavnému súdu.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

alebo slobôd.

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto nemožno podľa ústavného

súdu považovať za splnenie požiadavky vyčerpania prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1

.

Keďže ani z obsahu sťažnosti, ani z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť ako neprípustnú.

Navyše ústavný súd poznamenáva, že prieťahy na Okresnom súde Trenčín

a Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom spôsobil aj sám sťažovateľ tým, že s podaním

návrhu nezaplatil súdny poplatok, resp. nepožiadal o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov, a jeho návrh, konkrétne petit návrhu, má nedostatky a je v zjavnom rozpore

s právnymi predpismi. Tento rozpor sa podľa vyjadrenia všeobecného súdu týka

uplatnených úrokov z omeškania vo výške 15 % mesačne (180 % ročne), čo odporuje

ustanoveniam , a účinného ešte v období, za

ktoré si túto sankciu uplatňuje. Nebolo preto možné v skrátenom konaní vydať platobný

rozkaz, ale postupovať vydaním procesných rozhodnutí. Sťažovateľ sa teda nemalou mierou

podieľal na predĺžení tohto konania.

V súčasnom období posledný konajúci súd v právnej veci sťažovateľa po svojom

zriadení (už od 1. januára 2008) začal konať (27. marca 2009 priznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov a 29. marca 2009 vydal uznesenie, ktorým vyzval

navrhovateľa podľa , aby oznámil súdu, či súhlasí s vydaním platobného

rozkazu len v tej časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi).

To ale neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať

prípadným porušením označených práv sťažovateľa v uvedenej veci, ak Okresný súd Nové

Mesto nad Váhom nebude ďalej konať o podanom návrhu a sťažovateľ zároveň splní všetky

zákonné predpoklady a náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

2. Z priebehu konania ďalej vyplýva, že ústavný súd uznesením č. k. -13

z 10. marca 2009 ustanovil sťažovateľovi na jeho návrh za právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom advokáta JUDr. T. G., ktorý s ustanovením za právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom súhlasil. Ustanovený právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 289,74 €, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia

a doplnenie sťažnosti.

Ústavný súd prerokoval žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o priznanie trov

konania na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, že je neopodstatnená. Trovy konania

vzniknuté účastníkovi konania v konaní pred ústavným súdom upravuje osobitne

ustanovenie , podľa ktorého platí zásada, že účastník

uhrádza trovy konania zo svojho. V je ustanovená

výnimka z tejto zásady, podľa ktorej ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

Z aplikácie ustanovenia vyplýva, že ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

V ustanoveniach až sú vyjadrené základné princípy postupu súdov

v rozhodovaní o náhrade trov konania, a to princíp úspešnosti v konaní a princíp náhrady

účelne vynaložených trov konania, ako aj to, že ak sú tu iné dôvody, nemusí súd trovy

konania priznať vôbec. Tieto princípy primerane platia aj v prípade konania pred ústavným

súdom.

Ústavný súd posúdil žiadosť právneho zástupcu a zistil, že podanie doplnil neúčelne

a nepredložil k sťažnosti také dôkazy, ktoré by viedli ústavný súd k inému rozhodnutiu, teda

k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažovateľ nebol v konaní pred ústavným súdom

úspešný.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a Občianskeho

súdneho poriadku, ako aj uvedeného skutkového stavu veci ústavný súd nepovažoval

za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr.

m. m. - rozhodnutie o nepriznaní trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2009