Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 128/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného spoločnosťou E. P. Advokátska

kancelária, s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. E. P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. I. K. K. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v bližšie neoznačenom odvolacom konaní. Spolu so sťažnosťou sťažovateľ

doručil ústavnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 27. apríla 2010 vyhovel žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní najmä preto, že jeho majetkové

pomery mu vtedy nedovoľovali znášať trovy konania pred ústavným súdom, a ustanovil mu

za právnu zástupkyňu JUDr. E. P.

Právna zástupkyňa na základe výzvy ústavného súdu z 29. apríla 2010 podaním

z 11. mája 2010 doplnila sťažnosť. V doplnení uviedla, že sťažovateľ „zotrváva

na sťažnosti proti postupu Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a namieta ňou porušenie svojho základného práva podľa

a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň

sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušeniu jeho označených práv došlo najmä v období

od podania návrhu na začatie konania t. j. v roku 2003 doposiaľ. Analýza predmetného

súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto období nebola

činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu, čím došlo

k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv

sťažovateľa.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bardejov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc

EUR), ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vo výške 303,31 € ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na

účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s.r.o. vedený v U., a.s. pobočka Prešov... do

15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťuje,

či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia, ktoré podala kvalifikovaná právna zástupkyňa,

vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 15. júla 2009. Vyhlásením

rozsudku vo veci samej a jeho doručením [a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať

v spojitosti s podaním odvolania podľa a ]

(ďalej aj „OSP“) okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd

nemohol vykonávať (výnimkou je postup podľa , ktorý však v tejto veci

neprichádzal do úvahy), a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2

ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty

skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon

konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu

riadneho opravného konania (obdobne ).

Rozsudok okresného súdu z 15. júla 2009 bol na základe odvolania sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 11. marca 2010 potvrdený. Rozhodnutie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 19. apríla 2010, teda došlo k právoplatnému

skončeniu veci bez toho, aby sa vec akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom dostala

späť na okresný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. februára 2010.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom,

a napokon ani postup krajského súdu, ktorému spis doručil ešte 28. januára 2010. Tento stav

veci viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne

neopodstatnená. Ústavný súd v tejto spojitosti pripomína, že proti porušovaniu základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa sa sťažovateľ mohol

brániť (do vynesenia rozsudku okresným súdom) podaním kvalifikovanej sťažnosti, čo však

neurobil.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť

vo vzťahu k okresnému súdu podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Z priebehu konania ďalej vyplýva, že ústavný súd uznesením sp. zn.

z 27. apríla 2010 ustanovil sťažovateľovi za právnu zástupkyňu v konaní

pred ústavným súdom advokátku JUDr. E. P. Ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa

vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 303,31 €, a to za prevzatie a prípravu

zastúpenia a doplnenie sťažnosti.

Ústavný súd prerokoval žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o priznanie trov

konania na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, že je neopodstatnená. Trovy konania

vzniknuté účastníkovi konania v konaní pred ústavným súdom upravuje osobitne

ustanovenie , podľa ktorého platí zásada, že účastník

uhrádza trovy konania zo svojho. V je ustanovená

výnimka z tejto zásady, podľa ktorej ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

Z aplikácie ustanovenia vyplýva, že ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

V ustanoveniach až sú vyjadrené základné princípy postupu súdov

v rozhodovaní o náhrade trov konania, a to princíp úspešnosti v konaní a princíp náhrady

účelne vynaložených trov konania, ako aj to, že ak sú tu iné dôvody, nemusí súd trovy

konania priznať vôbec. Tieto princípy primerane platia aj v prípade konania pred ústavným

súdom.

Ústavný súd posúdil v prvom rade návrh sťažovateľa vo vzťahu k trovám právneho

zastúpenia advokátky ustanovenej v konaní pred ústavným súdom a zistil, že podanie

doplnila neúčelne, pretože v ňom za sťažovateľa namietala porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru iba postupom okresného súdu, ktorý v čase prerokúvania veci na

ústavnom súde už nekonal. Sťažovateľ preto nemohol byť v konaní pred ústavným súdom

vo vzťahu k postupu okresného súdu úspešný. Podanie ustanovenej advokátky, ktorým

doplnila sťažnosť, neobsahovalo žiadne nové relevantné skutočnosti oproti pôvodnej

sťažnosti, predovšetkým v ňom neboli uvedené skutočnosti týkajúce sa právoplatného

skončenia veci sťažovateľa a dôkazy o tom, a tiež výslovne nebolo špecifikované konanie

pred krajský súdom, čím v podstate týmto podaním právna zástupkyňa doplnila sťažnosť len

po formálnej stránke sformulovaním námietok sťažovateľa iba vo vzťahu k okresnému súdu

do podoby petitu sťažnosti.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a Občianskeho

súdneho poriadku, ako aj uvedeného skutkového stavu veci ústavný súd nepovažoval

za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr.

m. m. – rozhodnutie o nepriznaní trov konania, ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010