Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 128/2010
PDF · 171.32 KB
No categories available
III. ÚS 128/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného spoločnosťou E. P. Advokátska
kancelária, s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. E. P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 11/03 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. I. K. K. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára
2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/03 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) v bližšie neoznačenom odvolacom konaní. Spolu so sťažnosťou sťažovateľ
doručil ústavnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom.
Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 128/2010 z 27. apríla 2010 vyhovel žiadosti
sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní najmä preto, že jeho majetkové
pomery mu vtedy nedovoľovali znášať trovy konania pred ústavným súdom, a ustanovil mu
za právnu zástupkyňu JUDr. E. P.
Právna zástupkyňa na základe výzvy ústavného súdu z 29. apríla 2010 podaním
z 11. mája 2010 doplnila sťažnosť. V doplnení uviedla, že sťažovateľ „zotrváva
na sťažnosti proti postupu Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 11/2003 a namieta ňou porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň
sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušeniu jeho označených práv došlo najmä v období
od podania návrhu na začatie konania t. j. v roku 2003 doposiaľ. Analýza predmetného
súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto období nebola
činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu, čím došlo
k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv
sťažovateľa.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho
záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 11/2003 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bardejov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 11/2003 konal v ďalšom období bez prieťahov.
3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc
EUR), ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky vo výške 303,31 € ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na
účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s.r.o. vedený v U., a.s. pobočka Prešov... do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje,
či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,
či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní)
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Zo sťažnosti a z jej doplnenia, ktoré podala kvalifikovaná právna zástupkyňa,
vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 11/03.
Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 15. júla 2009. Vyhlásením
rozsudku vo veci samej a jeho doručením [a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať
v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 210 Občianskeho súdneho poriadku]
(ďalej aj „OSP“) okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony
na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd
nemohol vykonávať (výnimkou je postup podľa § 213 ods. 2 OSP, ktorý však v tejto veci
neprichádzal do úvahy), a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2
ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty
skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon
konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu
riadneho opravného konania (obdobne IV. ÚS 188/03).
Rozsudok okresného súdu z 15. júla 2009 bol na základe odvolania sťažovateľa
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Co/5/2010 z 11. marca 2010 potvrdený. Rozhodnutie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 19. apríla 2010, teda došlo k právoplatnému
skončeniu veci bez toho, aby sa vec akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom dostala
späť na okresný súd.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. februára 2010.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom,
a napokon ani postup krajského súdu, ktorému spis doručil ešte 28. januára 2010. Tento stav
veci viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne
neopodstatnená. Ústavný súd v tejto spojitosti pripomína, že proti porušovaniu základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľ mohol
brániť (do vynesenia rozsudku okresným súdom) podaním kvalifikovanej sťažnosti, čo však
neurobil.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
vo vzťahu k okresnému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
2. Z priebehu konania ďalej vyplýva, že ústavný súd uznesením sp. zn.
III. ÚS 128/2010 z 27. apríla 2010 ustanovil sťažovateľovi za právnu zástupkyňu v konaní
pred ústavným súdom advokátku JUDr. E. P. Ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa
vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 303,31 €, a to za prevzatie a prípravu
zastúpenia a doplnenie sťažnosti.
Ústavný súd prerokoval žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o priznanie trov
konania na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, že je neopodstatnená. Trovy konania
vzniknuté účastníkovi konania v konaní pred ústavným súdom upravuje osobitne
ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého platí zásada, že účastník
uhrádza trovy konania zo svojho. V § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ustanovená
výnimka z tejto zásady, podľa ktorej ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa
výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi jeho trovy.
Z aplikácie ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
V ustanoveniach § 142 až § 151 OSP sú vyjadrené základné princípy postupu súdov
v rozhodovaní o náhrade trov konania, a to princíp úspešnosti v konaní a princíp náhrady
účelne vynaložených trov konania, ako aj to, že ak sú tu iné dôvody, nemusí súd trovy
konania priznať vôbec. Tieto princípy primerane platia aj v prípade konania pred ústavným
súdom.
Ústavný súd posúdil v prvom rade návrh sťažovateľa vo vzťahu k trovám právneho
zastúpenia advokátky ustanovenej v konaní pred ústavným súdom a zistil, že podanie
doplnila neúčelne, pretože v ňom za sťažovateľa namietala porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru iba postupom okresného súdu, ktorý v čase prerokúvania veci na
ústavnom súde už nekonal. Sťažovateľ preto nemohol byť v konaní pred ústavným súdom
vo vzťahu k postupu okresného súdu úspešný. Podanie ustanovenej advokátky, ktorým
doplnila sťažnosť, neobsahovalo žiadne nové relevantné skutočnosti oproti pôvodnej
sťažnosti, predovšetkým v ňom neboli uvedené skutočnosti týkajúce sa právoplatného
skončenia veci sťažovateľa a dôkazy o tom, a tiež výslovne nebolo špecifikované konanie
pred krajský súdom, čím v podstate týmto podaním právna zástupkyňa doplnila sťažnosť len
po formálnej stránke sformulovaním námietok sťažovateľa iba vo vzťahu k okresnému súdu
do podoby petitu sťažnosti.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde a Občianskeho
súdneho poriadku, ako aj uvedeného skutkového stavu veci ústavný súd nepovažoval
za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní,
a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr.
m. m. II. ÚS 151/06 – rozhodnutie o nepriznaní trov konania, III. ÚS 68/09,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. júna 2010