Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 130/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. J., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. Š., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. BN-1 Er 288/02 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť E. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. E. J. trovy konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2009

doručená sťažnosť E. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

a Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. BN-1 Er 288/02. Spolu

so sťažnosťou sťažovateľka doručila ústavnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2010 vyhovel

žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu a ustanovil jej za právneho zástupcu

Mgr. R. Š., B.

Právny zástupca na základe výzvy ústavného súdu z 8. apríla 2010 podaním

z 11. mája 2010 doplnil sťažnosť. V doplnení okrem iného uviedol, že „sťažovateľka E. J.

tvrdí že postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Okresného súdu Trenčín bolo

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne sp. zn. ) porušené jej

základné ústavné právo zakotvené v ustanovení ... spočívajúce v práve

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Domáha sa finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €, ktoré odôvodňuje tým, že «S

ohľadom na konanie súdov ktoré rozhodovali bez prieťahov v sporoch smerujúcich proti jej

osobe a osobe jej manžela (dôkazy priložila sťažovateľka ku svojej sťažnosti), dospela

sťažovateľka k pocitu krivdy a pocitu „akéhosi druhoradého a menejcenného“ občana.

Podľa jej vlastných slov je v dôsledku neoprávnených zásahov do jej základných práv

a slobôd vážne narušená jej celková osobnosť, pričom je neustále nesústredená

a stresovaná. Sťažovateľka sa nachádza vo veľmi nepriaznivej sociálnej a majetkovej

situácii, poberá dávku a príspevok v hmotnej núdzi, jej manžel je poberateľom invalidného

dôchodku. Okrem iného stratila z dôvodu týchto zásahov, ktoré sa v posledných rokoch jej

života kombinovali aj s protiprávnymi zásahmi do jej práv zo strany iných súdov a iných

subjektov, možnosť riadne sa zapojiť do života. Pri poškodení jej zdravotného stavu, ktoré

podľa nej v nemalej miere negatívne ovplyvnili aj problémy ktoré ju prinútili k podaniu jej

ústavnej sťažnosti, nie je schopná riadne sa starať sa o seba a svoju rodinu a je ešte

v produktívnom veku odkázaná na sociálnu pomoc a podporu.

Sťažovateľka v súvislosti s predmetnou vecou je podľa jej vyjadrenia neustále

vystavená aj psychickému tlaku, ktorý vyvolávajú výzvy na plnenie pohľadávky, ktoré jej

posielajú rôzne spoločnosti..., ktoré si medzi sebou pohľadávku postupujú, čo u nej

vyvoláva pocity úzkosti a nedôvery. Príčinu tohto vidí rovnako v zbytočných prieťahoch

v súdnom konaní. Ak by totiž bola vec vybavená bez prieťahov, nemuselo by k takej to

situácii a obchodu s pohľadávkou dochádzať...».

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby

rozhodol, že postupom okresného súdu a Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn. BN – 1 Er

288/02) bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťuje,

či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia, ktorý podal kvalifikovaný právny zástupca, vyplýva,

že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ( listiny) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er. 1060/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. BN-1 Er 288/02).

Z obsahu podania sťažovateľky označeného ako „Ústavná sťažnosť“ však vyplýva,

že táto sťažnosť ani po doplnení nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, ktoré bránia

ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že právny

zástupca sťažovateľky nereagoval na obsah výzvy ústavného súdu z 8. apríla 2010 č. k.

-38, v ktorej ústavný súd výslovne uviedol, že okrem doplnenia návrhu

na rozhodnutie (petitu sťažnosti) je tiež nutné doplniť odôvodnenie sťažnosti a špecifikácie

sumy a odôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom však riadne neodôvodnila svoju

sťažnosť v tomto smere výzvy a tiež riadne neodôvodnila rozsah požadovaného finančného

zadosťučinenia, hoci také odôvodnenie je povinné ( ),

pričom tieto požiadavky sú nevyhnutnou podmienkou na prípadné prijatie jej sťažnosti

na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nemôže akceptovať

sťažovateľkino odôvodnenie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorá - ako uviedla

„je neustále vystavená aj psychickému tlaku, ktorý vyvolávajú výzvy na plnenie pohľadávky,

ktoré jej posielajú rôzne spoločnosti..., ktoré si medzi sebou pohľadávku postupujú, čo u nej

vyvoláva pocity úzkosti a nedôvery... Ak by totiž bola vec vybavená bez prieťahov, nemuselo

by k takej to situácii a obchodu s pohľadávkou dochádzať...“.

Petit sťažnosti síce obsahuje návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), v ktorom je identifikované, ktorý orgán verejnej moci porušil základné

právo sťažovateľky, v akej veci sa prikazuje konať, a z návrhu na začatie konania je zrejmé,

kto ho podáva a proti komu smeruje, ale sťažnosť sťažovateľky nespĺňa ďalšie spomínané

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd nad rámec konštatuje, že sťažovateľka právne zastúpená ustanoveným

právnym zástupcom v stanovenej lehote napriek výzve ústavného súdu vo svojom doplnení

k sťažnosti nereagovala na jej obsah, teda ústavný súd ju odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí podľa .

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľky, nie je povinný opätovne odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Ústavný súd zistil, že v čase doručenia doplnenej sťažnosti bol spis predložený

k odvolaciemu konaniu 10. mája 2009 na krajský súd, teda v súčasnosti už okresný súd

vo veci sťažovateľky nemohol spôsobovať porušovanie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto mohla byť sťažnosť sťažovateľky

odmietnutá aj ako zjavne neopodstatnená podľa .

To však neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať

prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa v uvedenej

veci v prípade, že okresný súd alebo krajský súd by v budúcnosti v konaní spôsobovali

prieťahy, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom.

V ďalšej časti ústavný súd rozhodoval o trovách konania sťažovateľky. Z priebehu

konania vyplýva, že ústavný súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2010

ustanovil sťažovateľke za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom na jej žiadosť

advokáta Mgr. Š.. Ustanovený právny zástupca sťažovateľky trovy právneho zastúpenia

presne nevyčíslil.

Ústavný súd prerokoval žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o priznanie trov

konania na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, že je neopodstatnená. Trovy konania

vzniknuté účastníkovi konania v konaní pred ústavným súdom upravuje osobitne

ustanovenie , podľa ktorého platí zásada, že účastník

uhrádza trovy konania zo svojho. V je ustanovená

výnimka z tejto zásady, podľa ktorej ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

Z aplikácie ustanovenia vyplýva, že ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

V ustanoveniach až sú vyjadrené

základné princípy postupu súdov v rozhodovaní o náhrade trov konania, a to princíp

úspešnosti v konaní a princíp náhrady účelne vynaložených trov konania, ako aj to,

že ak sú tu iné dôvody, nemusí súd trovy konania priznať vôbec. Tieto princípy primerane

platia aj v prípade konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd posúdil v prvom rade návrh sťažovateľky vo vzťahu k trovám právneho

zastúpenia advokáta ustanoveného v konaní pred ústavným súdom a zistil, že podanie

doplnil neúčelne, pretože v ňom za sťažovateľku namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ktorý v čase prerokovávania veci na ústavnom

súde ani nekonal. Sťažovateľka preto nemohla byť v konaní pred ústavným súdom

vo vzťahu k postupu okresného súdu úspešná. Podanie ustanoveného advokáta, ktorým

doplnil sťažnosť, neobsahovalo ani riadne odôvodnenie sťažnosti, nebola v ňom ani riadne

odôvodnená žiadosť sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia (napriek výzve

ústavného súdu) a tiež výslovne nebolo spomínané ani konanie pred krajským súdom, kde

sa vec už nachádzala aj v čase prerokovania tejto sťažnosti na ústavnom súde, čím

v podstate týmto podaním právny zástupca doplnil sťažnosť iba po formálnej stránke

sformulovaním petitu sťažnosti vo vzťahu k okresnému súdu.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a Občianskeho

súdneho poriadku, ako aj uvedeného skutkového stavu veci ústavný súd nepovažoval

za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr.

m. m. – rozhodnutie o nepriznaní trov konania, , III. ÚS

85/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2010