Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 83/2018
PDF · 203.09 KB
No categories available
II. ÚS 83/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, advokátska kancelária, Jégého 19, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája
2016 doručená a 3. novembra 2017 doplnená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 (ďalej aj
„napadnuté konanie“)
2. Zo sťažnosti a z jej doplnenia predovšetkým vyplynulo:
„... Navrhovateľ: Bytové družstvo so sídlom v
... (ďalej BD) podal dňa 12.12.2000 na Okresný súd v Trnave návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorý je vedený pod č. k.:5Ro 3620/00 o zaplatenie 900.- Sk (29,87 eur)
s príslušenstvom.
Odporca: podal odpor proti platobnému rozkazu. Termín konania bol
vytýčený až po roku a troch mesiacoch na deň 28.03.2002.
Z dôvodu nekonania vo veci som podal sťažnosť predsedovi OS v Trnave na prieťahy
konania vedené pod č. k.: 12C/22/01.
Podpredsedníčka súdu listom zo dňa 05.12.2003 Spr 1541/02 mi oznámila, že moju
sťažnosť nepovažuje za dôvodnú. Konanie vo veci bude naďalej sledovať až do jeho úplného
dokončenia.
Vo veci prebiehali naďalej ďalšie prieťahy a neefektívne konania. V priebehu
neefektívneho konania a zbytočných súdnych prieťahov boli postupne pri zisťovaní súdom
u navrhovateľa, na základe mojich požiadaviek, objavované ďalšie nové protiprávne
skutočnosti, na základe ktorých som sa postupne dozvedal o protiprávnych konaniach
navrhovateľa, ktorými mi boli spôsobované veľké škody, a z toho dôvodu som uplatňoval
nové vzájomné návrhy.
Prvostupňový súd pri podávaní nových vzájomných návrhoch ma zastrašoval, časť
protinávrhov a vzájomných návrhov uznesením súdu bolo odmietnuté, v niektorých
častiach, bolo konanie o nich zastavené resp. nebola pripustená zmena vzájomného návrhu,
čo súd spôsoboval okrem iného aj tým, že mi vyruboval vysoké zálohové platby na znalecké
dokazovanie aj v prípadoch, keď nebolo potrebné znalecké dokazovanie, takto mi súd
neumožňoval konať pred súdom.
Súdu som doložil rozhodnutie vo veci o neprimeraných vysokých korekčných
koeficientoch, oproti stanoveným korekčným koeficientom príslušným právnym predpisom,
2
ktoré korekčné koeficienty som súdu preukázal s odvolaním sa na príslušný právny predpis,
ktorý stanovoval príslušný záväzný korekčný koeficient, súd o týchto veciach nekonal
Súdom mi boli opakovane vyrubované vysoké zálohové platby na znalecké
dokazovanie (ktoré nebolo potrebné) a to napr. uznesením súdu zo dňa 02.05.2012 sp. zn.:
12C/22/2001-928, v ktorom mi bolo v bode II. uložená povinnosť zložiť preddavky na trovy
spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 1.000.- eur.
Pre nedostatok finančných prostriedkov, bol som takto súdom donútený zobrať späť
svoje protinávrhy, ktoré majú podstatný význam na preukázanie celkového protiprávneho
konania navrhovateľa.
Prvostupňový súd ďalej uznesením zo dňa 19.11.2011 sp. zn.: 12C/22/2001-770
rozhodol: Súd odníma so spätnou platnosťou od 02.07.2008 oslobodenie
od súdnych poplatkov priznané uznesením tohto súdu sp. zn.: 12C/22/2001-62 zo dňa
11.10.2001 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23Co/290/2005-191 zo dňa
14.11.2005 v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.: 18C/342/2001. Takto súd protiprávne
úmyselne zvýhodňoval navrhovateľa v môj neprospech.
Prvostupňový súd čiastočným rozsudkom zo dňa 22.02.2013 sp.zn.: 12C/22/2001-
1031 nespravodlivo rozhodol okrem iného aj v tom, že neuprednostnil pri rozhodovaní prvý
vzájomný návrh zo dňa 09.07.2002 - nerozhodol o ňom aj napriek tomu, že v tejto veci
uplynula lehota 11 rokov, pričom tento môj prvý vzájomný návrh zo dňa 09.07.2002
neovplyvňuje - nemení ani nedoplňuje moje podané ďalšie vzájomné návrhy.
Prvostupňový súd sa v dostatočnej miere nezaoberal podaniami pri ktorých som sa
odvolával na príslušné doložené dokumenty, zákonné ustanovenia, iba mi neumožňoval
uplatnenie mojich zákonných práv vyrubovaním neprimerane vysokých poplatkov a záloh
na znalecké dokazovanie.
Pritom všetkom malo byť súdu v dostatočnej miere známe, že navrhovateľ koná od
samého začiatku pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 900.- Sk
doručené súdu 12.12.2000 protiprávne, okrem iných skutočností mal prvostupňový súd
protiprávnosť konania preukázanú aj podobnými na vec sa vzťahujúcimi rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo 142/02, sp. zn.: 4Cdo 83/2006 a následne taktiež
v takejto veci rozhodnutie KS v Trnave sp. zn: 11C/108/03 zo dňa 19.11.2008.
3
Prvostupňový súd počas priebehu konania zbytočne rozdeľoval vec do viacerých
čísiel konania a to 12C/94/2003 , č. k.: 18C/342/2001.
Vo veci som sa sťažoval aj na Ústavný súd SR, ktorý nálezom I. ÚS 152/05-38 zo dňa
09. novembra 2005 vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: 18C 342/01
rozhodol, že bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl.48 ods. 2.
Ústavy Slovenskej republiky, ďalej v náleze III. ÚS 375/2011-34 zo dňa 26.októbra
2011 rozhodol, že vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: 12C 22/2001 a
postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 24Co 239/2010 po
právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009
moje právo porušené bolo.
Aj napriek horeuvedeným skutočnostiam Okresný súd v Trnave naďalej pokračuje
vo veci vedenej pod č. k.: 12C/22/2001 v neefektívnom a v nespravodlivom konaní,
so zbytočnými súdnymi prieťahmi, ktoré k dnešnému dňu celkove trvajú 15 rokov 4 mesiace
a 19 dní dôkazom čoho je aj v prílohe uznesenie Okresného súdu v Trnave č. k.:
12C/22/2001-1225 zo dňa 07.04.2016, ktoré mi bolo doručené dňa 30.04.2016 a to všetko
aj bez ohľadu na horeuvedené nálezy ústavného súdu.
Proti horeuvedenému uzneseniu zo dňa 7.4.2016 som podal odvolanie zo dňa
04.05.2016...
Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný
súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.: 12C/22/01 naďalej porušuje
základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o odpore proti platobnému rozkazu
a vzájomných návrhoch do dnešného dňa právoplatne vrátane trov konania a náhradu trov
právneho zastúpenia nerozhodol, hoci od podania návrhov uplynula lehota 15 rokov 4
mesiace, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých
dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej pretrváva.
Predmet namietaného konania pritom nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby
objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.
4
Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu Okresného súdu v Trnave,
tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim možnostiam
a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne a nespravodlivo koná, následkom
čoho je spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.
Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo
stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej činnosti Ústavného
súdu SR účelom základného práva na prerokovanie veci spravodlivo, efektívne a bez
zbytočných prieťahov.
... Nečinnosťou, neefektívnym konaním a nespravodlivým rozhodnutím
prvostupňového súdu som utrpel finančnú majetkovú a aj nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas
a spravodlivo rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej
situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku a ako osoba zdravotne
ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu nemám možnosť iného príjmu.
Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú psychickú záťaž.
Vzhľadom na odstup od podania návrhu na platobný rozkaz a od podania
protinávrhu na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd o náhrade iných trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia rozhodnúť možno celkovú finančnú majetkovú a aj
nemajetkovú ujmu stanoviť na sumu 15.000.- eur.
... Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami platných
právnych predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní vydal
tento nález
Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.:12C 22/01 naďalej porušuje
základné právo na prerokovanie veci spravodlivo efektívne a bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl.48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prerokovanie veci podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sumu 15.000.- eur,
ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.
5
Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia pred
ústavným súdom na účet právneho zástupcu.
Sťažovateľ súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho
pojednávania.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
5. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní
o zaplatenie istiny vo výške 29,87 € vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 počas celého
doterajšieho konania, napriek tomu, že ústavný súd už nálezom č. k. II. ÚS 112/05-38
z 26. októbra 2005, nálezom č. k. III. ÚS 242/09-30 z 10. novembra 2009 a nálezom č. k.
III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011 vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov
a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie. Naposledy však ústavný súd svojím
nálezom č. k. III. ÚS 44/2014-32 zo 17. júna 2014 sťažnosti sťažovateľa nevyhovel aj
s odôvodnením: „Ústavný súd sa stotožnil s výhradami okresného súdu, čo sa týka postupu
sťažovateľa, a konštatuje, že trvanie napadnutého konania bolo zapríčinené procesným
postupom sťažovateľa, ktorý maril postup súdu svojimi opakovanými návrhmi na rozšírenie
predmetu konania a ich následnými späťvzatiami, nekvalifikovanými podaniami, ktorých
vady bolo potrebné odstraňovať, ako aj podanými opravnými prostriedkami proti
procesným rozhodnutiam súdu v napadnutom konaní.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom tejto sťažnosti je posúdenie obdobia
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 44/2014-32 zo 17. júna 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť doručením okresnému súdu 8. augusta 2014.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
7
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
7. Vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh, zo zapožičaného súdneho spisu, ako aj
zo skutočností známych z vlastnej činnosti ústavný súd konštatuje, že si je vedomý
skutočnosti, že v napadnutom konaní boli vydané opakovane nálezy a od právoplatnosti
posledného z nálezov (8. augusta 2014) do podania tejto sťažnosti (10. mája 2016) uplynul
jeden rok a deväť mesiacov, no na druhej strane dodáva, že objektívne nemožno prehliadať,
že počas takmer celého tohto obdobia sa spis nachádzal na odvolacom súde, ktorý
rozhodoval o opravných prostriedkoch sťažovateľa, a toto obdobie nemožno pripísať na
ťarchu okresného súdu a postup Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
sťažovateľom napadnutý nebol.
8. Skutkový stav po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 44/2014-32
zo 17. júna 2014 možno zhrnúť takto: Keďže proti rozsudku okresného súdu č. k.
12 C 22/2001-1128 z 3. apríla 2014 podal sťažovateľ odvolanie, okresný súd 18. júna 2014
vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podané odvolanie, a navrhovateľa
(Bytové družstvo v ), aby sa písomne vyjadril k tomuto odvolaniu. Navrhovateľ sa
k odvolaniu vyjadril 8. júla 2014 a sťažovateľ 14. júla 2014 požiadal súd „o oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov“. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby
zdokladoval svoje aktuálne majetkové a zárobkové pomery, a sťažovateľ uvedenej výzve
vyhovel 25. augusta 2014. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 22/2001-1189 z 8. septembra
2014 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto rozhodnutiu
podal sťažovateľ 6. októbra 2014 odvolanie. Dňa 8. októbra 2014 bol spis predložený
krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľa. Krajský súd uznesením č. k.
14 Co 680/2014-1205 z 26. augusta 2015 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil
a nariadil „opravu výroku napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa tak, že rozsudok sa
týka protinávrhu odporcu“. Spis bol okresnému súdu vrátený 13. októbra 2015 a
8
16. októbra 2015 okresný súd v zmysle uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vydal
opravné uznesenie č. k. 12 C 22/2001-1223, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. novembra
2015. Dňa 30. novembra 2015 zákonná sudkyňa upravila vyššieho súdneho úradníka, aby sa
rozhodlo o trovách konania. Dňa 7. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. 12 C 22/2001-
1225 zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľovi trovy konania (23,22 €) a náhradu trov
právneho zastúpenia (953,54 €). Sťažovateľ 4. mája 2016 podal odvolanie proti uvedenému
uzneseniu. Dňa 6. mája 2016 okresný súd uznesením č. k. 12 C 22/2001-1234 vyzval
sťažovateľa, aby uhradil súdne poplatky (5 €) za podané odvolanie. Sťažovateľ podal
30. mája 2016 odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Dňa 9. júna 2016 bol spis predložený
krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľa. Krajský súd uznesením č. k.
26 Co 144/2016-1255 z 19. septembra 2017 napadnuté uznesenie okresného súdu zo
7. apríla 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený
5. októbra 2017.
9. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju ustálenú judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
10. Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá sama
osebe prima facie indikuje potrebu vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa, aj
vzhľadom na existenciu viacerých nálezov v napadnutom konaní v posudzovanom prípade
zohľadnil predovšetkým povahu napadnutého konania a rovnako ako aj III. senát ústavného
9
súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 44/2014 materiálne hľadisko namietaného porušenia
označených práv. Ústavný súd v okolnostiach danej veci v prvom rade zohľadnil to, že
v základnom konaní išlo o zaplatenie istiny vo výške 29,87 € s prísl. a počas takmer celého
posudzovaného obdobia sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o opravných
prostriedkoch sťažovateľa. Toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu
a postup krajského súdu sťažovateľom napadnutý nebol. Okrem uvedeného treba dodať, že
v postupe okresného súdu v posudzovanom období okrem niekoľkých mesiacov (od
30. novembra 2015 do 7. apríla 2016) nie sú žiadne nečinnosti. Postup okresného súdu
v napadnutom konaní v posudzovanom období nebol bez prieťahov, avšak nevyznačoval sa
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. februára 2018
10