Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 83/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, advokátska kancelária, Jégého 19, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája

2016 doručená a 3. novembra 2017 doplnená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“)

2. Zo sťažnosti a z jej doplnenia predovšetkým vyplynulo:

„... Navrhovateľ: Bytové družstvo so sídlom v

... (ďalej BD) podal dňa 12.12.2000 na Okresný súd v Trnave návrh na vydanie

platobného rozkazu, ktorý je vedený pod č. k.:5Ro 3620/00 o zaplatenie 900.- Sk (29,87 eur)

s príslušenstvom.

Odporca: podal odpor proti platobnému rozkazu. Termín konania bol

vytýčený až po roku a troch mesiacoch na deň 28.03.2002.

Z dôvodu nekonania vo veci som podal sťažnosť predsedovi OS v Trnave na prieťahy

konania vedené pod č. k.: .

Podpredsedníčka súdu listom zo dňa 05.12.2003 Spr 1541/02 mi oznámila, že moju

sťažnosť nepovažuje za dôvodnú. Konanie vo veci bude naďalej sledovať až do jeho úplného

dokončenia.

Vo veci prebiehali naďalej ďalšie prieťahy a neefektívne konania. V priebehu

neefektívneho konania a zbytočných súdnych prieťahov boli postupne pri zisťovaní súdom

u navrhovateľa, na základe mojich požiadaviek, objavované ďalšie nové protiprávne

skutočnosti, na základe ktorých som sa postupne dozvedal o protiprávnych konaniach

navrhovateľa, ktorými mi boli spôsobované veľké škody, a z toho dôvodu som uplatňoval

nové vzájomné návrhy.

Prvostupňový súd pri podávaní nových vzájomných návrhoch ma zastrašoval, časť

protinávrhov a vzájomných návrhov uznesením súdu bolo odmietnuté, v niektorých

častiach, bolo konanie o nich zastavené resp. nebola pripustená zmena vzájomného návrhu,

čo súd spôsoboval okrem iného aj tým, že mi vyruboval vysoké zálohové platby na znalecké

dokazovanie aj v prípadoch, keď nebolo potrebné znalecké dokazovanie, takto mi súd

neumožňoval konať pred súdom.

Súdu som doložil rozhodnutie vo veci o neprimeraných vysokých korekčných

koeficientoch, oproti stanoveným korekčným koeficientom príslušným právnym predpisom,

2

ktoré korekčné koeficienty som súdu preukázal s odvolaním sa na príslušný právny predpis,

ktorý stanovoval príslušný záväzný korekčný koeficient, súd o týchto veciach nekonal

Súdom mi boli opakovane vyrubované vysoké zálohové platby na znalecké

dokazovanie (ktoré nebolo potrebné) a to napr. uznesením súdu zo dňa 02.05.2012 sp. zn.:

-928, v ktorom mi bolo v bode II. uložená povinnosť zložiť preddavky na trovy

spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 1.000.- eur.

Pre nedostatok finančných prostriedkov, bol som takto súdom donútený zobrať späť

svoje protinávrhy, ktoré majú podstatný význam na preukázanie celkového protiprávneho

konania navrhovateľa.

Prvostupňový súd ďalej uznesením zo dňa 19.11.2011 sp. zn.: -770

rozhodol: Súd odníma so spätnou platnosťou od 02.07.2008 oslobodenie

od súdnych poplatkov priznané uznesením tohto súdu sp. zn.: -62 zo dňa

11.10.2001 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: -191 zo dňa

14.11.2005 v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.: . Takto súd protiprávne

úmyselne zvýhodňoval navrhovateľa v môj neprospech.

Prvostupňový súd čiastočným rozsudkom zo dňa 22.02.2013 sp.zn.: 12C/22/2001-

1031 nespravodlivo rozhodol okrem iného aj v tom, že neuprednostnil pri rozhodovaní prvý

vzájomný návrh zo dňa 09.07.2002 - nerozhodol o ňom aj napriek tomu, že v tejto veci

uplynula lehota 11 rokov, pričom tento môj prvý vzájomný návrh zo dňa 09.07.2002

neovplyvňuje - nemení ani nedoplňuje moje podané ďalšie vzájomné návrhy.

Prvostupňový súd sa v dostatočnej miere nezaoberal podaniami pri ktorých som sa

odvolával na príslušné doložené dokumenty, zákonné ustanovenia, iba mi neumožňoval

uplatnenie mojich zákonných práv vyrubovaním neprimerane vysokých poplatkov a záloh

na znalecké dokazovanie.

Pritom všetkom malo byť súdu v dostatočnej miere známe, že navrhovateľ koná od

samého začiatku pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 900.- Sk

doručené súdu 12.12.2000 protiprávne, okrem iných skutočností mal prvostupňový súd

protiprávnosť konania preukázanú aj podobnými na vec sa vzťahujúcimi rozhodnutiami

Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , sp. zn.: a následne taktiež

v takejto veci rozhodnutie KS v Trnave sp. zn: zo dňa 19.11.2008.

3

Prvostupňový súd počas priebehu konania zbytočne rozdeľoval vec do viacerých

čísiel konania a to , č. k.: .

Vo veci som sa sťažoval aj na Ústavný súd SR, ktorý nálezom -38 zo dňa

09. novembra 2005 vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.:

rozhodol, že bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl.48 ods. 2.

, ďalej v náleze -34 zo dňa 26.októbra

2011 rozhodol, že vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: a

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: po

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR č. k.: -30 z 10. novembra 2009

moje právo porušené bolo.

Aj napriek horeuvedeným skutočnostiam Okresný súd v Trnave naďalej pokračuje

vo veci vedenej pod č. k.: v neefektívnom a v nespravodlivom konaní,

so zbytočnými súdnymi prieťahmi, ktoré k dnešnému dňu celkove trvajú 15 rokov 4 mesiace

a 19 dní dôkazom čoho je aj v prílohe uznesenie Okresného súdu v Trnave č. k.:

-1225 zo dňa 07.04.2016, ktoré mi bolo doručené dňa 30.04.2016 a to všetko

aj bez ohľadu na horeuvedené nálezy ústavného súdu.

Proti horeuvedenému uzneseniu zo dňa 7.4.2016 som podal odvolanie zo dňa

04.05.2016...

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný

súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.: naďalej porušuje

základné právo upravené v a ľudské právo upravené v

dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o odpore proti platobnému rozkazu

a vzájomných návrhoch do dnešného dňa právoplatne vrátane trov konania a náhradu trov

právneho zastúpenia nerozhodol, hoci od podania návrhov uplynula lehota 15 rokov 4

mesiace, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých

dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej pretrváva.

Predmet namietaného konania pritom nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby

objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

4

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu Okresného súdu v Trnave,

tento bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane k svojim možnostiam

a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne a nespravodlivo koná, následkom

čoho je spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo

stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej činnosti Ústavného

súdu SR účelom základného práva na prerokovanie veci spravodlivo, efektívne a bez

zbytočných prieťahov.

... Nečinnosťou, neefektívnym konaním a nespravodlivým rozhodnutím

prvostupňového súdu som utrpel finančnú majetkovú a aj nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas

a spravodlivo rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej

situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku a ako osoba zdravotne

ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu nemám možnosť iného príjmu.

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú psychickú záťaž.

Vzhľadom na odstup od podania návrhu na platobný rozkaz a od podania

protinávrhu na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd o náhrade iných trov konania

a náhradu trov právneho zastúpenia rozhodnúť možno celkovú finančnú majetkovú a aj

nemajetkovú ujmu stanoviť na sumu 15.000.- eur.

... Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami platných

právnych predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní vydal

tento nález

Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.:12C 22/01 naďalej porušuje

základné právo na prerokovanie veci spravodlivo efektívne a bez zbytočných

prieťahov zaručené v , ako aj jeho právo na prerokovanie veci podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sumu 15.000.- eur,

ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.

5

Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia pred

ústavným súdom na účet právneho zástupcu.

Sťažovateľ súhlasí s tým, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho

pojednávania.“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

5. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní

o zaplatenie istiny vo výške 29,87 € vedenom pod sp. zn. počas celého

doterajšieho konania, napriek tomu, že ústavný súd už nálezom č. k. -38

z 26. októbra 2005, nálezom č. k. -30 z 10. novembra 2009 a nálezom č. k.

-34 z 26. októbra 2011 vyslovil porušenie a

dohovoru v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov

a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie. Naposledy však ústavný súd svojím

nálezom č. k. -32 zo 17. júna 2014 sťažnosti sťažovateľa nevyhovel aj

s odôvodnením: „Ústavný súd sa stotožnil s výhradami okresného súdu, čo sa týka postupu

sťažovateľa, a konštatuje, že trvanie napadnutého konania bolo zapríčinené procesným

postupom sťažovateľa, ktorý maril postup súdu svojimi opakovanými návrhmi na rozšírenie

predmetu konania a ich následnými späťvzatiami, nekvalifikovanými podaniami, ktorých

vady bolo potrebné odstraňovať, ako aj podanými opravnými prostriedkami proti

procesným rozhodnutiam súdu v napadnutom konaní.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom tejto sťažnosti je posúdenie obdobia

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -32 zo 17. júna 2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť doručením okresnému súdu 8. augusta 2014.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

7. Vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh, zo zapožičaného súdneho spisu, ako aj

zo skutočností známych z vlastnej činnosti ústavný súd konštatuje, že si je vedomý

skutočnosti, že v napadnutom konaní boli vydané opakovane nálezy a od právoplatnosti

posledného z nálezov (8. augusta 2014) do podania tejto sťažnosti (10. mája 2016) uplynul

jeden rok a deväť mesiacov, no na druhej strane dodáva, že objektívne nemožno prehliadať,

že počas takmer celého tohto obdobia sa spis nachádzal na odvolacom súde, ktorý

rozhodoval o opravných prostriedkoch sťažovateľa, a toto obdobie nemožno pripísať na

ťarchu okresného súdu a postup Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sťažovateľom napadnutý nebol.

8. Skutkový stav po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -32

zo 17. júna 2014 možno zhrnúť takto: Keďže proti rozsudku okresného súdu č. k.

-1128 z 3. apríla 2014 podal sťažovateľ odvolanie, okresný súd 18. júna 2014

vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podané odvolanie, a navrhovateľa

(Bytové družstvo v ), aby sa písomne vyjadril k tomuto odvolaniu. Navrhovateľ sa

k odvolaniu vyjadril 8. júla 2014 a sťažovateľ 14. júla 2014 požiadal súd „o oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov“. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby

zdokladoval svoje aktuálne majetkové a zárobkové pomery, a sťažovateľ uvedenej výzve

vyhovel 25. augusta 2014. Okresný súd uznesením č. k. -1189 z 8. septembra

2014 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto rozhodnutiu

podal sťažovateľ 6. októbra 2014 odvolanie. Dňa 8. októbra 2014 bol spis predložený

krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľa. Krajský súd uznesením č. k.

-1205 z 26. augusta 2015 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil

a nariadil „opravu výroku napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa tak, že rozsudok sa

týka protinávrhu odporcu“. Spis bol okresnému súdu vrátený 13. októbra 2015 a

8

16. októbra 2015 okresný súd v zmysle uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vydal

opravné uznesenie č. k. -1223, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. novembra

2015. Dňa 30. novembra 2015 zákonná sudkyňa upravila vyššieho súdneho úradníka, aby sa

rozhodlo o trovách konania. Dňa 7. apríla 2016 okresný súd uznesením č. k. 12 C 22/2001-

1225 zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľovi trovy konania (23,22 €) a náhradu trov

právneho zastúpenia (953,54 €). Sťažovateľ 4. mája 2016 podal odvolanie proti uvedenému

uzneseniu. Dňa 6. mája 2016 okresný súd uznesením č. k. -1234 vyzval

sťažovateľa, aby uhradil súdne poplatky (5 €) za podané odvolanie. Sťažovateľ podal

30. mája 2016 odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Dňa 9. júna 2016 bol spis predložený

krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľa. Krajský súd uznesením č. k.

-1255 z 19. septembra 2017 napadnuté uznesenie okresného súdu zo

7. apríla 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený

5. októbra 2017.

9. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

10. Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá sama

osebe prima facie indikuje potrebu vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa, aj

vzhľadom na existenciu viacerých nálezov v napadnutom konaní v posudzovanom prípade

zohľadnil predovšetkým povahu napadnutého konania a rovnako ako aj III. senát ústavného

9

súdu vo veci sp. zn. materiálne hľadisko namietaného porušenia

označených práv. Ústavný súd v okolnostiach danej veci v prvom rade zohľadnil to, že

v základnom konaní išlo o zaplatenie istiny vo výške 29,87 € s prísl. a počas takmer celého

posudzovaného obdobia sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o opravných

prostriedkoch sťažovateľa. Toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu

a postup krajského súdu sťažovateľom napadnutý nebol. Okrem uvedeného treba dodať, že

v postupe okresného súdu v posudzovanom období okrem niekoľkých mesiacov (od

30. novembra 2015 do 7. apríla 2016) nie sú žiadne nečinnosti. Postup okresného súdu

v napadnutom konaní v posudzovanom období nebol bez prieťahov, avšak nevyznačoval sa

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a dohovoru.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a jeho práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2018

10