Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)II. ÚS 296/2011
PDF · 363.51 KB
No categories available
II. ÚS 296/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť maloletého M. K., zastúpeného matkou K. K., obaja
bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/02 (pôvodne v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/00) a takto
rozhodol:
Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/02 v období od
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 63/08-40 zo 6. mája 2008
n e p o r u š i l základné právo maloletého M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 296/2011-16 z 23. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletého M. K. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného matkou K. K., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/02 (pôvodne
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/00) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.
IV. ÚS 63/08-40 zo 6. mája 2008.
1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „Okresný súd v Banskej Bystrici podľa názoru
sťažovateľa nerešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 183/08-45,
zo dňa 01. 10. 2008 a IV. ÚS 63/08-40, zo 06. mája 2008, a naďalej porušuje jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. (...)
Okresný súd ani po vydaní dvoch nálezov ústavného súdu, kedy už bolo nutné
v konaní postupovať obzvlášť efektívne, aby bola právna neistota odstránená čo
najrýchlejšie, naďalej nevykonáva také procesné úkony, ktoré by efektívne smerovali
k právoplatnému rozhodnutiu veci.
V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho,
má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (III. ÚS 146/05).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich nálezoch, týkajúcich sa týchto istých
konaní, vyslovil, že predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za zložitú,
z hľadiska predmetu konania však ide o vec tykajúcu sa osobného statusu navrhovateľa,
ktorá má mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia jeho základných životných potrieb
a sociálneho štandardu. Potencionálna skutková zložitosť sa v predmetnom konaní vôbec
neprejavila, keďže okresný súd v tomto konaní postupoval v rozpore s platnou právnou
úpravou a že zo skutkového hľadiska nemožno hovoriť o veci osobitne zložitej, pretože
návrh smeruje voči jednému mužovi, ktorého miesto pobytu je od samého začiatku konania
známe. (...)
Činnosť okresného súdu je podľa názoru sťažovateľa naďalej nesústredená
a neefektívna.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nesprávne, nedôsledne a s oneskorením
aplikuje na vec sa vzťahujúce právne predpisy, účelom ktorých je zabezpečiť taký postup,
ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa osoba, domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu, nachádza. (...)
Namietaný postup Okresného súdu v Banskej Bystrici pôsobí výchovne mimoriadne
negatívne, a to najmä na maloletého sťažovateľa, ktorý sa od svojho narodenia až doteraz,
kedy má už na jedenásty rok a toto výchovné pôsobenie súdu už vníma veľmi citlivo, nemôže
dočkať rozhodnutia súdu, ktoré by odstránilo jeho pochybnosti, kto je jeho otcom, ktorý by
si voči nemu plnil aj zákonnú vyživovaciu povinnosť, na jeho matku, ktorá ho porodila ešte
ako maloletá a vytvára negatívny precedens aj z hľadiska generálnej prevencie a výchovy
občanov na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných
osôb.
Za neefektívny postup súdu treba podľa názoru sťažovateľa považovať aj
ustanovovanie prekladateľa a tlmočníka na každý jednotlivý úkon osobitným uznesením
s možnosťou jeho namietania, namiesto jeho ustanovenia pre celé konanie.
Intenzita porušenia týchto povinností znova nadobudla ústavný rozmer. (...)
Znalec z odboru genetiky predložil súdu znalecký posudok ešte dňa 18. 12. 2007
Tento posudok prakticky dokázal otcovstvo odporcu s extrémne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Dňa 03. 04. 2008 okresný súd uskutočnil vo veci ďalšie pojednávanie. Sťažovateľ je
toho názoru, že - na podklade dovtedy vykonaných dôkazov - o určení otcovstva už bolo
možné rozhodnúť najneskôr v lehote bez zbytočných prieťahov po dni 18. 12. 2007, teda už
cca pred 35 mesiacmi, ktoré treba považovať za ďalšie významné zbytočné prieťahy
v konaní. (...)
Dňa 08. 12. 2008 procesný sudca vyhotovil dožiadanie na vykonanie dôkazu gréckym
súdom, ktoré ustanovený prekladateľ dňa 05. 01. 2009 preložil do gréckeho jazyka.
Zo súdneho spisu vôbec nevyplýva, že by okresný súd toto dožiadanie predložil
dožiadanému gréckemu súdu. Okresný súd napriek tomu nariadil vo veci ďalšie
pojednávanie na deň 11. 05. 2009, ktoré preto nemožno považovať za pripravené tak ako to
má na zreteli ustanovenie § 114 O. s. p. a ktoré okresný súd znova odročil na neurčito s
tým, že bude rozhodnuté o procesnom návrhu - predbežnom opatrení.
Sťažovateľ je toho názoru, že odročenie pojednávania za účelom, aby súd rozhodol
o predbežnom opatrení, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Okresný súd znova porušil právo účastníkov na spravodlivý proces, keď na
pojednávaní dňa 11. 05. 2009 poučoval účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o možnosti
predkladať návrhy na doplnenie dokazovania len do času, pokiaľ nie je vyhlásené
dokazovanie za skončené. (...)
Okresný súd o návrhu na určenie otcovstva nerozhodol ani na pojednávaní konanom
dňa 11. 05. 2009, kedy už ani odporca prostredníctvom svojej zástupkyne svoje otcovstvo
nespochybňoval, čím okresný súd spôsobuje ďalšie ničím neospravedlniteľné zbytočné
významné prieťahy v konaní o tak osobitne citlivej statusovej záležitosti spojenej s osobou
maloletého dieťaťa, ktoré pre zbytočné významné prieťahy okresného súdu ešte stále nemá
súdom určeného otca a predovšetkým nemá priznané výživné v zákonom stanovenom
rozsahu.
Okresný súd toto pojednávanie, vzhľadom na ďalšie dokazovanie a skutočnosť, že
vedľajšia účastníčka na tomto pojednávaní nevie preukázať svoje tvrdenia, odročil na
neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka v lehote 7 dní predloží svoj sobášny list, rodný list
dcéry(...) a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných nárokov na
maloletého navrhovateľa. Zároveň právna zástupkyňa odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi
súdu presnú adresu a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu
ohľadne zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v Grécku ohľadne zistenia príjmu odporcu
a jeho majetkových a osobných pomerov. Súd si však všetky dôkazy mal zabezpečiť už
v rámci prípravy pojednávania.
Okresný súd v Banskej Bystrici postupoval obzvlášť neefektívne a nesústredene, keď
o zistenie adresy a názvu zamestnávateľa odporcu nepožiadal grécky súd už vo svojom
prvom dožiadaní, na základe ktorého grécky súd odporcu osobne vypočul dňa 26. 10. 2007.
Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd už v tomto dožiadaní požiadať grécky súd aj
o vykonanie dôkazu o majetku, osobných pomeroch a príjmoch odporcu za obdobie od
narodenia navrhovateľa, na základe čoho by bol mohol aj bez návrhu vydať predbežné
opatrenie, aby odporca platil výživné aspoň v nevyhnutnej miere, ktorá by vzhľadom na
skutočné možnosti a schopnosti odporcu iste bola vyššia ako 50,- € mesačne.
Okresný súd porušil zásadu rovnosti účastníkov tým, že odporcovi dal štyrikrát
dlhšiu lehotu ako vedľajšej účastníčke a v konaní aj tak nemohol pokračovať pred
uplynutím tej dlhšej lehoty.
Zástupkyňa odporcu v súdom stanovenej lehote horeuvedené uznesenie nesplnila a
súd ju viacnásobne urgoval na splnenie povinnosti, ktorá jej zo zákona nevyplýva.
Súd nepostupoval podľa zákona, čím porušuje právo sťažovateľa a vedľajšej
účastníčky na spravodlivý proces a spôsoboval ďalšie zbytočné významné prieťahy v konaní
tým, že na predloženie potvrdení o príjmoch a majetku odporcu opakovane vyzýval
zástupkyňu odporcu a nepožiadal včas a riadne o vykonanie takéhoto dôkazu grécky súd.
Keď okresný súd na základe niekoľkých prípisov z gréckeho súdu upresnil údaje
o odporcovi, tento súd mu jeho dožiadanie v krátkom čase vybavil a nespôsoboval žiadne
prieťahy v konaní. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd požiadal o vykonanie
dokazovania nedôsledne, keď nevyžiadal žiadne dôkazy o iných majetkových pomeroch
odporcu ako o jeho príjmoch, plynúcich mu zo zamestnania.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Okresný súd nepostupuje v konaní v súlade so zásadou arbitrárneho poriadku, podľa
ktorej postup v konaní určuje súd, ktorý v konaní postupuje aj bez návrhov strán.
Okresný súd porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 102 O. s. p., podľa ktorého ak
treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd v konaní, ktoré môže súd
začať a i bez návrhu, neodkladne nariadi predbežné opatrenie.
Sťažovateľ mal už deväť rokov a okresný súd za týchto celých, dlhých deväť rokov
nevydal predbežné opatrenie a nepostaral sa tak o zabezpečenie jeho výživy aspoň
v nevyhnutnom rozsahu.
Takéto predbežné opatrenie okresný súd doručil zástupcovi vedľajšej účastníčky až
v deň deviatich narodenín maloletého sťažovateľa, aj to až na základe návrhu zástupcu
vedľajšej účastníčky konania zo dňa 11. 05. 2009, ktorého v tento deň splnomocnila na
svoje zastupovanie, lebo odporca za deväť rokov života maloletého sťažovateľa neprispel na
jeho výživu žiadnou sumou. Podľa § 75 ods. 1 OSP v konaní, ktoré je možné začať aj bez
návrhu, súd nariadi predbežné opatrenie aj bez návrhu.
Podľa tohoto predbežného opatrenia je odporca povinný prispievať na výživu mal.
M. K. výživným len vo výške 50 € mesačne. Vedľajšia účastníčka podala odvolanie proti
tomuto uzneseniu. (...)
Na deň 16. 11. 2010 nariadil okresný súd ďalšie pojednávanie vo veci, na ktoré sa
nedostavil odporca ani právny zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodov kolízie
s inými úkonmi v trestnej veci. Zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na tomto pojednávaní
neospravedlnil. Súd v zápisnici neuviedol žiaden údaj o prítomnosti či o dôvode
neprítomnosti opatrovníka maloletého navrhovateľa. Po vyhlásení uznesenia o odročení
pojednávania sa dostavil zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlňuje svoju neúčasť
z dôvodu kolízie. Súd neuviedol o akú kolíziu sa malo jednať. Podľa ustálenej judikatúry
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nezahŕňa samo v sebe žiadosť o odročenie tohoto
pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa súd mal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP
vec prejednať v neprítomnosti takýchto účastníkov a prihliadnuť pritom na obsah spisu a
doposiaľ vykonané dôkazy.
Okresný súd toto pojednávanie odročil na deň 23. 11. 2010, a to v rozpore s ust.
§ 119 ods. i OSP bez oznámenia a odôvodnenia v čom má spočívať dôležitosť dôvodov na
jeho odročenie, s tým, že vedľajšia účastníčka a jej právny zástupca berú termín
pojednávania na vedomie, predvolaní už nebudú, bude predvolaná právna zástupkyňa
odporcu a zástupca navrhovateľa. Podľa názoru sťažovateľa sedem dní nestačí na to, aby
zástupkyňa odporcu vyrozumela o odročenom termíne odporcu a aby sa odporca mohol
dostaviť na pojednávanie. Týmto postupom okresný súd odníma odporcovi možnosť konať
pred súdom, čo môže zakladať dôvody jeho prípadných opravných prostriedkov a tým aj
ďalšie prieťahy v konaní.
Pojednávania, na ktorých súd nerozhodne a ktoré sú v rozpore s ustanovením § 119
OSP odročované bez dôležitých dôvodov, ktoré súd vo svojich uzneseniach ani nijakým
spôsobom neuvádza a nevyhodnocuje, vôbec nemožno považovať za pripravené, čo je podľa
názoru sťažovateľa neefektívny postup súdu, ktorý je v rozpore s procesnými zásadami na
ktorých spočíva slovenské procesné právo, najmä so zásadou hospodárnosti, ako aj
s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresný súd takýmto postupom spôsobuje účastníkom zbytočné výdavky na trovy
konania, ktoré znášajú sami, čím im spôsobuje škodu. Dochádza aj k zbytočným výdavkom
štátu na neefektívny výkon súdnictva, čím je škoda spôsobovaná štátu, za ktorú nikto nie je
zodpovedný.
Správanie sťažovateľa ako účastníka konania postup súdu v predmetnom konaní
ničím nespomalilo. Podľa názoru sťažovateľa namietané prieťahy v konaní spôsobil výlučne
len súd. (...)
Pre prípad, že ústavný súd vyhovie tejto sťažnosti, sťažovateľ si dovoľuje podľa
čI. 127 ods. 3 ústavy navrhnúť, aby mu svojím rozhodnutím priznal aj primerané finančné
zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva.
Výrok ústavného súdu, deklarujúci porušenie základného práva, by vzhľadom na
okolnosti prípadu nebolo možné považovať za dostatočnú a účinnú nápravu. Podľa názoru
sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia (IV. ÚS 210/04).
S prihliadnutím na ujmu sťažovateľa s tým spojenú, ako aj na dlhodobosť porušovania jeho
ústavného práva, sa sťažovateľ domáha podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde aj
primeraného finančného zadosťučinenia, s ohľadom na konkrétne okolnosti tohoto prípadu,
v rozsahu 50.000,- €, lebo súd opätovne, a to aj po náleze ústavného súdu, porušoval jeho
základné právo vo veci, ktorá si svojou povahou (ochrana záujmov maloletého dieťaťa) a
jej významom pre sťažovateľa vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou
starostlivosťou.
Sťažovateľ sa nemôže dočkať realizácie svojich práv vyplývajúcich mu z Dohovoru
o právach dieťaťa, oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb. vz.n.p., a to najmä práva poznať
svojho otca a práva na jeho starostlivosť.
Namietané porušenie základného práva nemožno napraviť obnovením stavu pred
jeho porušením. Sťažovateľ sa stretol s namietaným závažným porušením jeho základných
práv už hneď od svojho narodenia a pri svojej prvej praktickej skúsenosti s výkonom
spravodlivosti vo svojom živote, čo zanechalo v ňom pocit beznádeje, bezmocnosti,
nespravodlivosti a márnosti.
Porušovanie svojho základného práva sťažovateľ vníma mimoriadne citlivo
a považuje to za odmietnutie výkonu spravodlivosti a nevymožiteľnosť práva. Tieto
skutočnosti majú naňho negatívny psychický vplyv. Stav právnej neistoty má mimoriadne zlý
vplyv aj na jeho vzťahy so svojím okolím, má už na jedenásty rok a z dôvodu, že nemá
súdom určeného otca, sa stretáva s pre neho hrozivo nepríjemnými narážkami od iných deti.
(...)“.
1.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn.
7Ccu/20/2002 bolo opätovne porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky
a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie za porušenie jej základného práva vo výške 50.000,- €.
Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia
nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa na účet jej zástupcu, J. V., advokáta, B.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho zastupujúcim predsedom, listom sp. zn.
Spr 4014/2011 zo 17. augusta 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. októbra 2011.
2.1 Zastupujúci predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení opísal chronológiu
úkonov vykonaných okresným súdom po 6. máji 2008 a uviedol, že „od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým, aby podľa
ust. § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho
pojednávania o prijatom návrhu“.
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie zastupujúceho
predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«(...) Sťažovateľ zotrváva na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
Znalec z odboru genetiky predložil súdu znalecký posudok ešte dňa 18.12.2007, ktorý
prakticky dokázal otcovstvo odporcu a preto je sťažovateľ toho názoru, že na podklade
dovtedy vykonaných dôkazov o určení otcovstva už bolo možné rozhodnúť najneskôr
v lehote bez zbytočných prieťahov po dni 18. 12. 2007, teda už cca pred 35 mesiacmi, ktoré
treba považovať za ďalšie významné zbytočné prieťahy v konaní.
Podľa názoru sťažovateľa prieťahy v konaní nemožno posudzovať osobitne za každé
obdobie, v ktorom bola vec pridelená rôznym sudcom.
Sťažovateľ namieta opätovné porušovanie svojho základného práva v období od
vydania nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 183/08-45, zo dňa
01. 10. 2008 a IV. ÚS 63/08-40, zo 06. 05. 2008.
1. Právnu a faktickú zložitosť konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení
otcovstva - k maloletému sťažovateľovi, ústavný súd podrobne zhodnotil už
v predchádzajúcich nálezoch sp. zn. III. ÚS 183/08-45, zo dňa 01. 10. 2008 a IV. ÚS 63/08-
40, zo 06. 05. 2008.
2. Sťažovateľ je toho názoru, že jeho správanie, ani správanie jeho zákonnej
zástupkyne ako vedľajšej účastníčky v tomto konaní, nijako neovplyvnilo dĺžku tohto
konania.
3. Namietané prieťahy v konaní podľa názoru sťažovateľa spôsobil výlučne Okresný
súd v Banskej Bystrici.
Sťažovateľ nemôže súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že najprv bolo
potrebné vykonať dokazovanie ohľadne prípadného vylúčenia, resp. nevylúčenia odporcu
z otcovstva prostredníctvom znaleckého dokazovania a až po preukázaní tejto skutočnosti
zisťovať majetkové a zárobkové možnosti odporcu, ktorý by z takéhoto otcovstva na základe
znaleckého posudku vylúčený nebol. Podľa názoru sťažovateľa bolo namieste, aby okresný
súd už vo svojom prvom dožiadaní požiadal grécky súd aj o vykonanie dôkazu
o možnostiach a schopnostiach odporcu, čo by bol mohol využiť už pri určení rozsahu
nevyhnutnej miery výživného v predbežnom opatrení, ktoré súd vydal až dňa 26. 05. 2009
a bolo by to urýchlilo aj rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči
maloletému navrhovateľovi.
Sťažovateľ nemôže súhlasiť ani s názorom okresného súdu, že po začatí konania
„môže súd“ vydať predbežné opatrenie len na základe jednoznačných tvrdení vedľajšej
účastníčky konania. Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť
pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, pričom podľa
ods. 2 v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu; úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez
návrhu. Potreba nariadenia predbežného opatrenia, aby odporca platil výživné
v nevyhnutnej miere, z obsahu spisu od samého začiatku konania vyplývala. Je to nárok
maloletého, ktorého matka bola tiež maloletá a ešte nikdy predtým nebola zamestnaná.
Nečinnosť okresného súdu nemožno ospravedlňovať obdobiami, kedy bol spis na
ústavnom súde z dôvodu predchádzajúcich ústavných sťažností. Ústavný súd vyslovil
nálezmi, že základné práva sťažovateľky aj navrhovateľa porušené boli.
Namietané konanie má nesporový charakter a uplatňuje sa v ňom zásada ofíciality.
Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj
v konaniach o určenie rodičovstva je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli a preto súd nemôže čakať len na
návrhy na vykonanie dokazovania od účastníkov či vedľajších účastníkov konania. V tejto
súvislosti nemožno ospravedlňovať prieťahy súdu práve aktívnym a súčinnostným
správaním matky sťažovateľa a jej zástupcu, ktorá sama navrhovala dôkazy, keďže súd ich
z vlastnej iniciatívy včas nevykonával.
Nedostatočné označenie zamestnávateľa v dožiadaní okresného súdu pre grécky súd
a vyžadovanie údajov o odporcovi od jeho zástupkyne považuje sťažovateľ za nesústredenú
činnosť okresného súdu. Všetky potrebné údaje boli v sobášnom liste odporcu, zo dňa
02. 03. 2007, ktorý sa nachádzal v spise.
Na odročenie pojednávania konaného dňa 16. 11. 2010 nebola podľa názoru
sťažovateľa preukázaná existencia „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného za účelom
odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Aj podľa ustáleného právneho názoru
ústavného súdu kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch,
o čom v danom prípade právna zástupkyňa vedela v dostatočnom časovom predstihu, nie je
akceptovateľným „dôležitým dôvodom“. Obsahom základného práva na verejné
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na
odročenie pojednávania. Z týchto aspektov situáciu, ktorá nastala v prípade zástupkyne
odporcu dňa 16. 11. 2010, nie je možné považovať za dôležitý dôvod umožňujúci v zmysle
§ 101 ods. 2 OSP vyhovieť jej požiadavke na odročenie pojednávania. Súd neskúmal, či sa
zástupkyňa odporcu skôr dozvedela o termíne pojednávania v tejto veci alebo o vyrozumení
o úkone v inej trestnej veci. S prihliadnutím na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa, bola účasť na pojednávaní v tejto
veci iste dôležitejšia.
Pre porovnanie rýchlosti konania pred gréckym súdom a pred Okresným súdom
v Banskej Bystrici si sťažovateľ dovoľuje dať do pozornosti, že grécky súd bol dožiadaný
dňa 14. 05. 2010 a už 04. 08. 2010 sa písomne ospravedlňuje za „dlhé zdržanie kvôli
oslabeniu verejných služieb“, avšak 09. 08. 2010 boli listinné dôkazy predložené okresnému
súdu.
Na pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2010 matka sťažovateľka ako vedľajšia
účastníčka konania nepredniesla žiadnu zmenu návrhu na určenie výživného. Opätovne len
v rámci svojho aktívneho a súčinnostného prístupu ponúkla súdu odôvodnenie výšky
výživného, pričom súd nie je v namietanom konaní viazaný návrhmi účastníkov.
Od vydania nálezov okresný súd síce nariaďoval pojednávania, ale tieto boli
odročované, namiesto toho, aby vo veci konal, ktorú skutočnosť mu okrem iného prikázal aj
ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 63/08-40, zo 06. 05. 2008. Nielen nečinnosť, ale aj
nesprávna činnosť Štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho
orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Podľa názoru sťažovateľa
postup okresného súdu v posudzovanej veci ani po vydaní dvoch nálezov ústavného súdu
nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by zodpovedal ústavou priznanému základnému právu
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods.
2 ústavy, a právu na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, ktoré je zaručené v čl.
6 ods. 1 dohovoru a príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktorých
aplikácia je nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného
poskytnutia právnej ochrany.
Takýto prístup všeobecného súdu k nálezom ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin
vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov ohrozuje dôveru občanov
k princípom právneho štátu. (...)
V prípade úspechu si dovoľujeme navrhnúť, aby Ústavný súd SR uložil Okresnému
súdu v Banskej Bystrici povinnosť, zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške
385,79. (...)
Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania, lebo podľa nášho
názoru od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený
11. novembra 2011, ústavný súd zistil v posudzovanom období tento priebeh a stav konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 Ccu 20/02:
Dňa 20. septembra 2002 podal sťažovateľ (prostredníctvom svojej zákonnej
zástupkyne) na okresnom súde proti T. K. (ďalej len „odporca“), trvale bytom v Grécku,
žalobný návrh na určenie otcovstva a na úhradu osobných potrieb. Matka maloletého
sťažovateľa sa stala vedľajšou účastníčkou konania (ďalej aj „vedľajšia účastníčka“).
Dňa 6. mája 2008 ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 63/08-40 rozhodol, že:
„1. Základné právo maloletého M. K., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 Ccu 20/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000) porušené bolo.
2. Okresnému súdu Banská Bystrica prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Ccu 20/2002 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Maloletému M. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom
osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný zaplatiť
do rúk jeho zákonnej zástupkyne matky K. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť maloletému M. K. trovy
právneho zastúpenia v sume 10 098 Sk (slovom desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských
korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
Dňa 3. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka „predloží svoj sobášny list, rodný list dcéry...
a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných nárokov“ na sťažovateľa
a zároveň „právna zástupkyňa odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi súdu presnú adresu
a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu ohľadne
zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v Grécku ohľadne zistenia príjmu odporcu a jeho
majetkových a osobných pomerov“.
Dňa 16. apríla 2008 vedľajšia účastníčka reagovala na uvedenú výzvu a predložila
súdu požadované listiny.
Dňa 22. apríla 2008 vedľajšia účastníčka predložila súdu čestné vyhlásenie o tom, že
sťažovateľ je „členom Plaveckého oddielu plutvového plávania(...) futbalového klubu(...)
Gymnasticko-atletického oddielu“.
Dňa 12. mája 2008 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby „v lehote 5 dní
oznámili názov a adresu zamestnávateľa odporcu“.
Dňa 26. mája 2008 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby reagovala
na výzvu z 12. mája 2008.
Dňa 12. júna 2008 okresný súd znovu urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby
reagovala na výzvu z 12. mája 2008.
Dňa 22. septembra 2008 okresný súd právnej zástupkyni odporcu zaslal opakovanú
urgenciu pod následkami poriadkovej pokuty.
Dňa 8. októbra 2008 právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu súdu, oznámila,
že odporca „nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. (...) Otec maloletého je
príslušníkom armády(...)“, pričom uviedla aj adresu zamestnávateľa odporcu.
Dňa 17. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-228 ustanovil vo
veci prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny,
najmä „Dožiadanie na vykonanie dôkazu“ v Grécku.
Dňa 7. januára 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.
Dňa 8. januára 2009 súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-236 priznal prekladateľovi
uplatnenú odmenu. V rovnaký deň právna zástupkyňa odporcu doručila súdu listiny
(v jazyku gréckom) súvisiace s majetkovými a osobnými pomermi jej mandanta.
Dňa 18. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-258 ustanovil
vo veci prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny
predložené právnou zástupkyňou odporcu 8. januára 2008.
Dňa 24. marca 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.
Dňa 26. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-265 priznal
prekladateľovi odmenu.
Dňa 30. marca 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. máj 2009.
Dňa 11. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že „bude rozhodnuté o procesnom návrhu - predbežnom opatrení“ vedľajšej
účastníčky.
Dňa 26. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-282 predbežne
rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu sťažovateľa „výživným vo výške 50
Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Súd návrh vo
zvyšnej časti zamieta.“.
Dňa 19. júna 2009 podala vedľajšia účastníčka proti uzneseniu č. k. 7 Ccu 20/02-282,
odvolanie.
Dňa 24. júna 2009 bolo uvedené odvolanie vedľajšej účastníčky doručené ostatným
účastníkom konania.
Dňa 1. júla 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní vedľajšej účastníčky.
Dňa 8. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. 15 Co 186/09-293 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Dňa 16. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 20. júla 2009 okresný súd uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 186/09-293
doručil účastníkom konania.
Dňa 10. augusta 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby „predložili
potvrdenia o zárobku odporcu od 01. 06. 2000“.
Dňa 8. septembra 2009 súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu.
Dňa 11. septembra 2009 právna zástupkyňa odporcu reagovala na urgenciu súdu.
Dňa 12. októbra 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby predložila
„listinné dôkazy preukazujúce výšku príjmu odporcu v lehote 10 dní“.
Dňa 30. októbra 2009 súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu na ostatnú
výzvu.
Dňa 3. decembra 2009 právna zástupkyňa odporcu vo svojej reakcii na urgenciu
požiadala súd „o vykonanie dôkazov súdom“.
V uvedený deň okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-311 ustanovil vo veci
prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo preložiť „dožiadanie o vykonanie
dôkazu“ a ďalšie listiny.
Dňa 21. decembra 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.
Dňa 14. januára 2010 bolo príslušnému orgánu v Grécku doručené dožiadanie
o vykonanie dôkazu.
Dňa 21. januára 2010 okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-327 priznal
prekladateľovi odmenu.
Dňa 15. marca 2010 dožiadaný subjekt v Grécku e-mailom oznámil súdu, že „(...)
neeviduje osobu pod týmto menom ako zamestnanca v ich službe“ a že sa pokúsia nájsť
zamestnávateľa odporcu. Okresný súd v ten istý deň poskytol dožiadanej strane
elektronicky ďalšie údaje.
Dňa 16. marca 2010 súd vzhľadom na uvedené vyzval právnu zástupkyňu odporcu,
aby upresnila údaje o zamestnávateľovi odporcu.
Dňa 25. marca 2010 právna zástupkyňa odporcu oznámila súdu „súčasného
zamestnávateľa otca“.
Dňa 15. apríla 2010 okresný súd oznámil dožiadanej strane „nové informácie“
o odporcovi.
Dňa 13. mája 2010 dožiadaná strana e-mailom reagovala na dožiadanie okresného
súdu.
Dňa 4. augusta 2010 okresný súd upresňoval požadované údaje s dožiadanou stranou.
Dňa 12. augusta 2010 dožiadaný orgán v Grécku zaslal súdu listiny o príjmoch
odporcu. Okresný súd v rovnaký deň požiadal prekladateľa o preklad týchto dôkazov.
Dňa 8. augusta 2010 prekladateľ predložil súdu preložené listiny. Okresný súd
uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-392 priznal prekladateľovi odmenu.
Dňa 27. októbra 2010 súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2010.
Dňa 8. novembra 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie
pojednávania, pretože termín koliduje so závažnou trestnou vecou.
Dňa 16. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 23. november 2010.
Dňa 23. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely „oboznámenia sa so zmenou žalobného návrhu, prednesenou na dnešnom
pojednávaní vedľajšou účastníčkou“.
Dňa 30. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2011.
Dňa 17. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil
rozsudok č. k. 7 Ccu 20/02-420, ktorým určil otcovstvo odporcu a rozhodol o zverení
sťažovateľa matke, ako aj o výživnom pre sťažovateľa.
Dňa 11. februára 2011 podal odporca proti rozsudku č. k. 7 Ccu 20/02-420
odvolanie.
Dňa 28. februára 2011 podala proti rozsudku č. k. 7 Ccu 20/02-420 odvolanie
vedľajšia účastníčka.
Dňa 24. marca 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach
proti napadnutému rozsudku okresného súdu.
Dňa 5. mája 2011 krajský súd svojím rozsudkom č. k. 16 Co 100/2011-468 potvrdil
rozsudok okresného súdu č. k. 7 Ccu 20/02-420.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/02 (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Nc 1013/00) došlo opätovne k porušovaniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 63/08-40 zo 6. mája 2008. Ústavný súd pripomína,
že predmet tohto konania bol vymedzený uznesením č. k. II. ÚS 296/2011-16 o prijatí veci
na ďalšie konanie, a pokiaľ sťažovateľ namieta aj iné aspekty práva na spravodlivé súdne
konanie než právo na konanie bez zbytočných prieťahov vo vymedzenom období (rovnosť
pred súdom, odňatie možnosti konať pred súdom a pod.), tieto námietky jednoducho nie sú
predmetom tohto konania.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd–rovnako ako v náleze sp. zn.
IV. ÚS 63/08–konštatuje, že „Predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za
zložitú, z hľadiska predmetu konania však ide o vec týkajúcu sa osobného statusu
sťažovateľa, ktorá má mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia jeho základných
životných potrieb a sociálneho štandardu. Po skutkovej stránke však ústavný súd považuje
predmetnú vec za pomerne zložitú, a to s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého
dokazovania (IV. ÚS 244/04, IV. ÚS 41/07), ako aj skutočnosť, že odporca je občanom
Gréckej republiky s trvalým pobytom v cudzine.“.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu, resp. na ťarchu jeho zákonného zástupcu alebo
právneho zástupcu, pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom
období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce – prostredníctvom svojho
právneho zástupcu – v posudzovanom štádiu konania využil viaceré možnosti podľa
Občianskeho súdneho poriadku (návrh na vydanie predbežného opatrenia, odvolanie,
doplňujúce upresnenia žalobného návrhu), avšak využitie možností daných navrhovateľom
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom
konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako
postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, zákonný
a právny zástupca sťažovateľa si za takýchto okolností museli uvedomiť, že dôjde
k predĺženiu predmetného konania, a to bol tiež dôvod, že vec nemohla byť ukončená „už
cca pred 35 mesiacmi“ tak, ako to tvrdil sťažovateľ.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 63/08-40 zo 6. mája 2008 a konštatuje, že
z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu
zapožičaný, vyplýva, že okresný súd od 6. mája 2008 konal vo veci v podstate priebežne,
pričom dbal na záujmy a právnu istotu maloletého sťažovateľa, keď akonáhle to bolo
osvedčené, vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a uznesením č. k.
7 Ccu 20/02-282 rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu sťažovateľa už aj
pred skončením napadnutého konania. Okrem toho napadnuté konanie bolo medzičasom
v merite veci právoplatne ukončené. Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že potom, ako
došlo k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa (ale aj práv vedľajšej účastníčky
nálezom č. k. III. ÚS 183/08-45) a prikázaniu konať bez zbytočných prieťahov, okresný súd
využil všetky prostriedky umožňujúce urýchlenie konania (predloženie spisu odvolaciemu
súdu za neuveriteľne krátku dobu, komunikácia so zahraničím e-mailom, promptné
preklady a pod.). Ústavný súd síce pripúšťa, že pri celkovom dlhotrvajúcom konaní
v období od 26. mája 2008 do 22. septembra 2008 neboli úkony súdu vždy efektívne.
Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz na
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci ojedinelý a
krátkodobý neefektívny postup súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť,
že vec bola skončená až 17. januára 2011, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za
príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal v dôsledku
trvania tohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné
z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného
súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou
ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd
svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho
zastúpenia.
V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné
právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie
alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde
môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na
vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné
práva, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri
svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,
nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2011