Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 296/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť maloletého M. K., zastúpeného matkou K. K., obaja

bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne v konaní

vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. v období od

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -40 zo 6. mája 2008

n e p o r u š i l základné právo maloletého M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a jeho právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 23. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletého M. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného matkou K. K., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

v konaní vedenom pod sp. zn. ) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.

-40 zo 6. mája 2008.

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „Okresný súd v Banskej Bystrici podľa názoru

sťažovateľa nerešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, -45,

zo dňa 01. 10. 2008 a -40, zo 06. mája 2008, a naďalej porušuje jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. (...)

Okresný súd ani po vydaní dvoch nálezov ústavného súdu, kedy už bolo nutné

v konaní postupovať obzvlášť efektívne, aby bola právna neistota odstránená čo

najrýchlejšie, naďalej nevykonáva také procesné úkony, ktoré by efektívne smerovali

k právoplatnému rozhodnutiu veci.

V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho,

má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu ().

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich nálezoch, týkajúcich sa týchto istých

konaní, vyslovil, že predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za zložitú,

z hľadiska predmetu konania však ide o vec tykajúcu sa osobného statusu navrhovateľa,

ktorá má mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia jeho základných životných potrieb

a sociálneho štandardu. Potencionálna skutková zložitosť sa v predmetnom konaní vôbec

neprejavila, keďže okresný súd v tomto konaní postupoval v rozpore s platnou právnou

úpravou a že zo skutkového hľadiska nemožno hovoriť o veci osobitne zložitej, pretože

návrh smeruje voči jednému mužovi, ktorého miesto pobytu je od samého začiatku konania

známe. (...)

Činnosť okresného súdu je podľa názoru sťažovateľa naďalej nesústredená

a neefektívna.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nesprávne, nedôsledne a s oneskorením

aplikuje na vec sa vzťahujúce právne predpisy, účelom ktorých je zabezpečiť taký postup,

ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa osoba, domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu, nachádza. (...)

Namietaný postup Okresného súdu v Banskej Bystrici pôsobí výchovne mimoriadne

negatívne, a to najmä na maloletého sťažovateľa, ktorý sa od svojho narodenia až doteraz,

kedy má už na jedenásty rok a toto výchovné pôsobenie súdu už vníma veľmi citlivo, nemôže

dočkať rozhodnutia súdu, ktoré by odstránilo jeho pochybnosti, kto je jeho otcom, ktorý by

si voči nemu plnil aj zákonnú vyživovaciu povinnosť, na jeho matku, ktorá ho porodila ešte

ako maloletá a vytvára negatívny precedens aj z hľadiska generálnej prevencie a výchovy

občanov na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných

osôb.

Za neefektívny postup súdu treba podľa názoru sťažovateľa považovať aj

ustanovovanie prekladateľa a tlmočníka na každý jednotlivý úkon osobitným uznesením

s možnosťou jeho namietania, namiesto jeho ustanovenia pre celé konanie.

Intenzita porušenia týchto povinností znova nadobudla ústavný rozmer. (...)

Znalec z odboru genetiky predložil súdu znalecký posudok ešte dňa 18. 12. 2007

Tento posudok prakticky dokázal otcovstvo odporcu s extrémne vysokou

pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Dňa 03. 04. 2008 okresný súd uskutočnil vo veci ďalšie pojednávanie. Sťažovateľ je

toho názoru, že - na podklade dovtedy vykonaných dôkazov - o určení otcovstva už bolo

možné rozhodnúť najneskôr v lehote bez zbytočných prieťahov po dni 18. 12. 2007, teda už

cca pred 35 mesiacmi, ktoré treba považovať za ďalšie významné zbytočné prieťahy

v konaní. (...)

Dňa 08. 12. 2008 procesný sudca vyhotovil dožiadanie na vykonanie dôkazu gréckym

súdom, ktoré ustanovený prekladateľ dňa 05. 01. 2009 preložil do gréckeho jazyka.

Zo súdneho spisu vôbec nevyplýva, že by okresný súd toto dožiadanie predložil

dožiadanému gréckemu súdu. Okresný súd napriek tomu nariadil vo veci ďalšie

pojednávanie na deň 11. 05. 2009, ktoré preto nemožno považovať za pripravené tak ako to

má na zreteli ustanovenie a ktoré okresný súd znova odročil na neurčito s

tým, že bude rozhodnuté o procesnom návrhu - predbežnom opatrení.

Sťažovateľ je toho názoru, že odročenie pojednávania za účelom, aby súd rozhodol

o predbežnom opatrení, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Okresný súd znova porušil právo účastníkov na spravodlivý proces, keď na

pojednávaní dňa 11. 05. 2009 poučoval účastníkov podľa o možnosti

predkladať návrhy na doplnenie dokazovania len do času, pokiaľ nie je vyhlásené

dokazovanie za skončené. (...)

Okresný súd o návrhu na určenie otcovstva nerozhodol ani na pojednávaní konanom

dňa 11. 05. 2009, kedy už ani odporca prostredníctvom svojej zástupkyne svoje otcovstvo

nespochybňoval, čím okresný súd spôsobuje ďalšie ničím neospravedlniteľné zbytočné

významné prieťahy v konaní o tak osobitne citlivej statusovej záležitosti spojenej s osobou

maloletého dieťaťa, ktoré pre zbytočné významné prieťahy okresného súdu ešte stále nemá

súdom určeného otca a predovšetkým nemá priznané výživné v zákonom stanovenom

rozsahu.

Okresný súd toto pojednávanie, vzhľadom na ďalšie dokazovanie a skutočnosť, že

vedľajšia účastníčka na tomto pojednávaní nevie preukázať svoje tvrdenia, odročil na

neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka v lehote 7 dní predloží svoj sobášny list, rodný list

dcéry(...) a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných nárokov na

maloletého navrhovateľa. Zároveň právna zástupkyňa odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi

súdu presnú adresu a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu

ohľadne zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v Grécku ohľadne zistenia príjmu odporcu

a jeho majetkových a osobných pomerov. Súd si však všetky dôkazy mal zabezpečiť už

v rámci prípravy pojednávania.

Okresný súd v Banskej Bystrici postupoval obzvlášť neefektívne a nesústredene, keď

o zistenie adresy a názvu zamestnávateľa odporcu nepožiadal grécky súd už vo svojom

prvom dožiadaní, na základe ktorého grécky súd odporcu osobne vypočul dňa 26. 10. 2007.

Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd už v tomto dožiadaní požiadať grécky súd aj

o vykonanie dôkazu o majetku, osobných pomeroch a príjmoch odporcu za obdobie od

narodenia navrhovateľa, na základe čoho by bol mohol aj bez návrhu vydať predbežné

opatrenie, aby odporca platil výživné aspoň v nevyhnutnej miere, ktorá by vzhľadom na

skutočné možnosti a schopnosti odporcu iste bola vyššia ako 50,- € mesačne.

Okresný súd porušil zásadu rovnosti účastníkov tým, že odporcovi dal štyrikrát

dlhšiu lehotu ako vedľajšej účastníčke a v konaní aj tak nemohol pokračovať pred

uplynutím tej dlhšej lehoty.

Zástupkyňa odporcu v súdom stanovenej lehote horeuvedené uznesenie nesplnila a

súd ju viacnásobne urgoval na splnenie povinnosti, ktorá jej zo zákona nevyplýva.

Súd nepostupoval podľa zákona, čím porušuje právo sťažovateľa a vedľajšej

účastníčky na spravodlivý proces a spôsoboval ďalšie zbytočné významné prieťahy v konaní

tým, že na predloženie potvrdení o príjmoch a majetku odporcu opakovane vyzýval

zástupkyňu odporcu a nepožiadal včas a riadne o vykonanie takéhoto dôkazu grécky súd.

Keď okresný súd na základe niekoľkých prípisov z gréckeho súdu upresnil údaje

o odporcovi, tento súd mu jeho dožiadanie v krátkom čase vybavil a nespôsoboval žiadne

prieťahy v konaní. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd požiadal o vykonanie

dokazovania nedôsledne, keď nevyžiadal žiadne dôkazy o iných majetkových pomeroch

odporcu ako o jeho príjmoch, plynúcich mu zo zamestnania.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Okresný súd nepostupuje v konaní v súlade so zásadou arbitrárneho poriadku, podľa

ktorej postup v konaní určuje súd, ktorý v konaní postupuje aj bez návrhov strán.

Okresný súd porušil svoje zákonné povinnosti podľa , podľa ktorého ak

treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd v konaní, ktoré môže súd

začať a i bez návrhu, neodkladne nariadi predbežné opatrenie.

Sťažovateľ mal už deväť rokov a okresný súd za týchto celých, dlhých deväť rokov

nevydal predbežné opatrenie a nepostaral sa tak o zabezpečenie jeho výživy aspoň

v nevyhnutnom rozsahu.

Takéto predbežné opatrenie okresný súd doručil zástupcovi vedľajšej účastníčky až

v deň deviatich narodenín maloletého sťažovateľa, aj to až na základe návrhu zástupcu

vedľajšej účastníčky konania zo dňa 11. 05. 2009, ktorého v tento deň splnomocnila na

svoje zastupovanie, lebo odporca za deväť rokov života maloletého sťažovateľa neprispel na

jeho výživu žiadnou sumou. Podľa v konaní, ktoré je možné začať aj bez

návrhu, súd nariadi predbežné opatrenie aj bez návrhu.

Podľa tohoto predbežného opatrenia je odporca povinný prispievať na výživu mal.

M. K. výživným len vo výške 50 € mesačne. Vedľajšia účastníčka podala odvolanie proti

tomuto uzneseniu. (...)

Na deň 16. 11. 2010 nariadil okresný súd ďalšie pojednávanie vo veci, na ktoré sa

nedostavil odporca ani právny zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodov kolízie

s inými úkonmi v trestnej veci. Zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na tomto pojednávaní

neospravedlnil. Súd v zápisnici neuviedol žiaden údaj o prítomnosti či o dôvode

neprítomnosti opatrovníka maloletého navrhovateľa. Po vyhlásení uznesenia o odročení

pojednávania sa dostavil zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlňuje svoju neúčasť

z dôvodu kolízie. Súd neuviedol o akú kolíziu sa malo jednať. Podľa ustálenej judikatúry

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nezahŕňa samo v sebe žiadosť o odročenie tohoto

pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa súd mal v súlade s ustanovením

vec prejednať v neprítomnosti takýchto účastníkov a prihliadnuť pritom na obsah spisu a

doposiaľ vykonané dôkazy.

Okresný súd toto pojednávanie odročil na deň 23. 11. 2010, a to v rozpore s ust.

ods. i bez oznámenia a odôvodnenia v čom má spočívať dôležitosť dôvodov na

jeho odročenie, s tým, že vedľajšia účastníčka a jej právny zástupca berú termín

pojednávania na vedomie, predvolaní už nebudú, bude predvolaná právna zástupkyňa

odporcu a zástupca navrhovateľa. Podľa názoru sťažovateľa sedem dní nestačí na to, aby

zástupkyňa odporcu vyrozumela o odročenom termíne odporcu a aby sa odporca mohol

dostaviť na pojednávanie. Týmto postupom okresný súd odníma odporcovi možnosť konať

pred súdom, čo môže zakladať dôvody jeho prípadných opravných prostriedkov a tým aj

ďalšie prieťahy v konaní.

Pojednávania, na ktorých súd nerozhodne a ktoré sú v rozpore s ustanovením § 119

odročované bez dôležitých dôvodov, ktoré súd vo svojich uzneseniach ani nijakým

spôsobom neuvádza a nevyhodnocuje, vôbec nemožno považovať za pripravené, čo je podľa

názoru sťažovateľa neefektívny postup súdu, ktorý je v rozpore s procesnými zásadami na

ktorých spočíva slovenské procesné právo, najmä so zásadou hospodárnosti, ako aj

s a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresný súd takýmto postupom spôsobuje účastníkom zbytočné výdavky na trovy

konania, ktoré znášajú sami, čím im spôsobuje škodu. Dochádza aj k zbytočným výdavkom

štátu na neefektívny výkon súdnictva, čím je škoda spôsobovaná štátu, za ktorú nikto nie je

zodpovedný.

Správanie sťažovateľa ako účastníka konania postup súdu v predmetnom konaní

ničím nespomalilo. Podľa názoru sťažovateľa namietané prieťahy v konaní spôsobil výlučne

len súd. (...)

Pre prípad, že ústavný súd vyhovie tejto sťažnosti, sťažovateľ si dovoľuje podľa

čI. 127 ods. 3 navrhnúť, aby mu svojím rozhodnutím priznal aj primerané finančné

zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva.

Výrok ústavného súdu, deklarujúci porušenie základného práva, by vzhľadom na

okolnosti prípadu nebolo možné považovať za dostatočnú a účinnú nápravu. Podľa názoru

sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia ().

S prihliadnutím na ujmu sťažovateľa s tým spojenú, ako aj na dlhodobosť porušovania jeho

ústavného práva, sa sťažovateľ domáha podľa aj

primeraného finančného zadosťučinenia, s ohľadom na konkrétne okolnosti tohoto prípadu,

v rozsahu 50.000,- €, lebo súd opätovne, a to aj po náleze ústavného súdu, porušoval jeho

základné právo vo veci, ktorá si svojou povahou (ochrana záujmov maloletého dieťaťa) a

jej významom pre sťažovateľa vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou

starostlivosťou.

Sťažovateľ sa nemôže dočkať realizácie svojich práv vyplývajúcich mu z Dohovoru

o právach dieťaťa, oznámenie FMZV č. vz.n.p., a to najmä práva poznať

svojho otca a práva na jeho starostlivosť.

Namietané porušenie základného práva nemožno napraviť obnovením stavu pred

jeho porušením. Sťažovateľ sa stretol s namietaným závažným porušením jeho základných

práv už hneď od svojho narodenia a pri svojej prvej praktickej skúsenosti s výkonom

spravodlivosti vo svojom živote, čo zanechalo v ňom pocit beznádeje, bezmocnosti,

nespravodlivosti a márnosti.

Porušovanie svojho základného práva sťažovateľ vníma mimoriadne citlivo

a považuje to za odmietnutie výkonu spravodlivosti a nevymožiteľnosť práva. Tieto

skutočnosti majú naňho negatívny psychický vplyv. Stav právnej neistoty má mimoriadne zlý

vplyv aj na jeho vzťahy so svojím okolím, má už na jedenásty rok a z dôvodu, že nemá

súdom určeného otca, sa stretáva s pre neho hrozivo nepríjemnými narážkami od iných deti.

(...)“.

1.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo opätovne porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ustanovené v prvá veta

a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jej základného práva vo výške 50.000,- €.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia

nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa na účet jej zástupcu, J. V., advokáta, B.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho zastupujúcim predsedom, listom sp. zn.

Spr 4014/2011 zo 17. augusta 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. októbra 2011.

2.1 Zastupujúci predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení opísal chronológiu

úkonov vykonaných okresným súdom po 6. máji 2008 a uviedol, že „od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým, aby podľa

ust. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatom návrhu“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie zastupujúceho

predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) Sťažovateľ zotrváva na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

Znalec z odboru genetiky predložil súdu znalecký posudok ešte dňa 18.12.2007, ktorý

prakticky dokázal otcovstvo odporcu a preto je sťažovateľ toho názoru, že na podklade

dovtedy vykonaných dôkazov o určení otcovstva už bolo možné rozhodnúť najneskôr

v lehote bez zbytočných prieťahov po dni 18. 12. 2007, teda už cca pred 35 mesiacmi, ktoré

treba považovať za ďalšie významné zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa názoru sťažovateľa prieťahy v konaní nemožno posudzovať osobitne za každé

obdobie, v ktorom bola vec pridelená rôznym sudcom.

Sťažovateľ namieta opätovné porušovanie svojho základného práva v období od

vydania nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, -45, zo dňa

01. 10. 2008 a -40, zo 06. 05. 2008.

1. Právnu a faktickú zložitosť konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení

otcovstva - k maloletému sťažovateľovi, ústavný súd podrobne zhodnotil už

v predchádzajúcich nálezoch sp. zn. -45, zo dňa 01. 10. 2008 a

40, zo 06. 05. 2008.

2. Sťažovateľ je toho názoru, že jeho správanie, ani správanie jeho zákonnej

zástupkyne ako vedľajšej účastníčky v tomto konaní, nijako neovplyvnilo dĺžku tohto

konania.

3. Namietané prieťahy v konaní podľa názoru sťažovateľa spôsobil výlučne Okresný

súd v Banskej Bystrici.

Sťažovateľ nemôže súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že najprv bolo

potrebné vykonať dokazovanie ohľadne prípadného vylúčenia, resp. nevylúčenia odporcu

z otcovstva prostredníctvom znaleckého dokazovania a až po preukázaní tejto skutočnosti

zisťovať majetkové a zárobkové možnosti odporcu, ktorý by z takéhoto otcovstva na základe

znaleckého posudku vylúčený nebol. Podľa názoru sťažovateľa bolo namieste, aby okresný

súd už vo svojom prvom dožiadaní požiadal grécky súd aj o vykonanie dôkazu

o možnostiach a schopnostiach odporcu, čo by bol mohol využiť už pri určení rozsahu

nevyhnutnej miery výživného v predbežnom opatrení, ktoré súd vydal až dňa 26. 05. 2009

a bolo by to urýchlilo aj rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči

maloletému navrhovateľovi.

Sťažovateľ nemôže súhlasiť ani s názorom okresného súdu, že po začatí konania

„môže súd“ vydať predbežné opatrenie len na základe jednoznačných tvrdení vedľajšej

účastníčky konania. Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť

pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, pričom podľa

ods. 2 v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu; úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez

návrhu. Potreba nariadenia predbežného opatrenia, aby odporca platil výživné

v nevyhnutnej miere, z obsahu spisu od samého začiatku konania vyplývala. Je to nárok

maloletého, ktorého matka bola tiež maloletá a ešte nikdy predtým nebola zamestnaná.

Nečinnosť okresného súdu nemožno ospravedlňovať obdobiami, kedy bol spis na

ústavnom súde z dôvodu predchádzajúcich ústavných sťažností. Ústavný súd vyslovil

nálezmi, že základné práva sťažovateľky aj navrhovateľa porušené boli.

Namietané konanie má nesporový charakter a uplatňuje sa v ňom zásada ofíciality.

Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj

v konaniach o určenie rodičovstva je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na

zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli a preto súd nemôže čakať len na

návrhy na vykonanie dokazovania od účastníkov či vedľajších účastníkov konania. V tejto

súvislosti nemožno ospravedlňovať prieťahy súdu práve aktívnym a súčinnostným

správaním matky sťažovateľa a jej zástupcu, ktorá sama navrhovala dôkazy, keďže súd ich

z vlastnej iniciatívy včas nevykonával.

Nedostatočné označenie zamestnávateľa v dožiadaní okresného súdu pre grécky súd

a vyžadovanie údajov o odporcovi od jeho zástupkyne považuje sťažovateľ za nesústredenú

činnosť okresného súdu. Všetky potrebné údaje boli v sobášnom liste odporcu, zo dňa

02. 03. 2007, ktorý sa nachádzal v spise.

Na odročenie pojednávania konaného dňa 16. 11. 2010 nebola podľa názoru

sťažovateľa preukázaná existencia „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného za účelom

odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Aj podľa ustáleného právneho názoru

ústavného súdu kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch,

o čom v danom prípade právna zástupkyňa vedela v dostatočnom časovom predstihu, nie je

akceptovateľným „dôležitým dôvodom“. Obsahom základného práva na verejné

prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na

odročenie pojednávania. Z týchto aspektov situáciu, ktorá nastala v prípade zástupkyne

odporcu dňa 16. 11. 2010, nie je možné považovať za dôležitý dôvod umožňujúci v zmysle

vyhovieť jej požiadavke na odročenie pojednávania. Súd neskúmal, či sa

zástupkyňa odporcu skôr dozvedela o termíne pojednávania v tejto veci alebo o vyrozumení

o úkone v inej trestnej veci. S prihliadnutím na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa, bola účasť na pojednávaní v tejto

veci iste dôležitejšia.

Pre porovnanie rýchlosti konania pred gréckym súdom a pred Okresným súdom

v Banskej Bystrici si sťažovateľ dovoľuje dať do pozornosti, že grécky súd bol dožiadaný

dňa 14. 05. 2010 a už 04. 08. 2010 sa písomne ospravedlňuje za „dlhé zdržanie kvôli

oslabeniu verejných služieb“, avšak 09. 08. 2010 boli listinné dôkazy predložené okresnému

súdu.

Na pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2010 matka sťažovateľka ako vedľajšia

účastníčka konania nepredniesla žiadnu zmenu návrhu na určenie výživného. Opätovne len

v rámci svojho aktívneho a súčinnostného prístupu ponúkla súdu odôvodnenie výšky

výživného, pričom súd nie je v namietanom konaní viazaný návrhmi účastníkov.

Od vydania nálezov okresný súd síce nariaďoval pojednávania, ale tieto boli

odročované, namiesto toho, aby vo veci konal, ktorú skutočnosť mu okrem iného prikázal aj

ústavný súd nálezom sp. zn. -40, zo 06. 05. 2008. Nielen nečinnosť, ale aj

nesprávna činnosť Štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Podľa názoru sťažovateľa

postup okresného súdu v posudzovanej veci ani po vydaní dvoch nálezov ústavného súdu

nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by zodpovedal priznanému základnému právu

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods.

2 , a právu na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, ktoré je zaručené v čl.

6 ods. 1 dohovoru a príslušnými ustanoveniami , ktorých

aplikácia je nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného

poskytnutia právnej ochrany.

Takýto prístup všeobecného súdu k nálezom ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin

vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov ohrozuje dôveru občanov

k princípom právneho štátu. (...)

V prípade úspechu si dovoľujeme navrhnúť, aby Ústavný súd SR uložil Okresnému

súdu v Banskej Bystrici povinnosť, zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške

385,79. (...)

Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania, lebo podľa nášho

názoru od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

11. novembra 2011, ústavný súd zistil v posudzovanom období tento priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 20. septembra 2002 podal sťažovateľ (prostredníctvom svojej zákonnej

zástupkyne) na okresnom súde proti T. K. (ďalej len „odporca“), trvale bytom v Grécku,

žalobný návrh na určenie otcovstva a na úhradu osobných potrieb. Matka maloletého

sťažovateľa sa stala vedľajšou účastníčkou konania (ďalej aj „vedľajšia účastníčka“).

Dňa 6. mája 2008 ústavný súd nálezom č. k. -40 rozhodol, že:

„1. Základné právo maloletého M. K., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému M. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom

osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný zaplatiť

do rúk jeho zákonnej zástupkyne matky K. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť maloletému M. K. trovy

právneho zastúpenia v sume 10 098 Sk (slovom desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských

korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Dňa 3. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka „predloží svoj sobášny list, rodný list dcéry...

a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných nárokov“ na sťažovateľa

a zároveň „právna zástupkyňa odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi súdu presnú adresu

a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu ohľadne

zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v Grécku ohľadne zistenia príjmu odporcu a jeho

majetkových a osobných pomerov“.

Dňa 16. apríla 2008 vedľajšia účastníčka reagovala na uvedenú výzvu a predložila

súdu požadované listiny.

Dňa 22. apríla 2008 vedľajšia účastníčka predložila súdu čestné vyhlásenie o tom, že

sťažovateľ je „členom Plaveckého oddielu plutvového plávania(...) futbalového klubu(...)

Gymnasticko-atletického oddielu“.

Dňa 12. mája 2008 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby „v lehote 5 dní

oznámili názov a adresu zamestnávateľa odporcu“.

Dňa 26. mája 2008 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby reagovala

na výzvu z 12. mája 2008.

Dňa 12. júna 2008 okresný súd znovu urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby

reagovala na výzvu z 12. mája 2008.

Dňa 22. septembra 2008 okresný súd právnej zástupkyni odporcu zaslal opakovanú

urgenciu pod následkami poriadkovej pokuty.

Dňa 8. októbra 2008 právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu súdu, oznámila,

že odporca „nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. (...) Otec maloletého je

príslušníkom armády(...)“, pričom uviedla aj adresu zamestnávateľa odporcu.

Dňa 17. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -228 ustanovil vo

veci prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny,

najmä „Dožiadanie na vykonanie dôkazu“ v Grécku.

Dňa 7. januára 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.

Dňa 8. januára 2009 súd uznesením č. k. -236 priznal prekladateľovi

uplatnenú odmenu. V rovnaký deň právna zástupkyňa odporcu doručila súdu listiny

(v jazyku gréckom) súvisiace s majetkovými a osobnými pomermi jej mandanta.

Dňa 18. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. -258 ustanovil

vo veci prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny

predložené právnou zástupkyňou odporcu 8. januára 2008.

Dňa 24. marca 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.

Dňa 26. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. -265 priznal

prekladateľovi odmenu.

Dňa 30. marca 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. máj 2009.

Dňa 11. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že „bude rozhodnuté o procesnom návrhu - predbežnom opatrení“ vedľajšej

účastníčky.

Dňa 26. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. -282 predbežne

rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu sťažovateľa „výživným vo výške 50

Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Súd návrh vo

zvyšnej časti zamieta.“.

Dňa 19. júna 2009 podala vedľajšia účastníčka proti uzneseniu č. k. -282,

odvolanie.

Dňa 24. júna 2009 bolo uvedené odvolanie vedľajšej účastníčky doručené ostatným

účastníkom konania.

Dňa 1. júla 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní vedľajšej účastníčky.

Dňa 8. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. -293 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 16. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. júla 2009 okresný súd uznesenie krajského súdu č. k. -293

doručil účastníkom konania.

Dňa 10. augusta 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby „predložili

potvrdenia o zárobku odporcu od 01. 06. 2000“.

Dňa 8. septembra 2009 súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu.

Dňa 11. septembra 2009 právna zástupkyňa odporcu reagovala na urgenciu súdu.

Dňa 12. októbra 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby predložila

„listinné dôkazy preukazujúce výšku príjmu odporcu v lehote 10 dní“.

Dňa 30. októbra 2009 súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu na ostatnú

výzvu.

Dňa 3. decembra 2009 právna zástupkyňa odporcu vo svojej reakcii na urgenciu

požiadala súd „o vykonanie dôkazov súdom“.

V uvedený deň okresný súd uznesením č. k. -311 ustanovil vo veci

prekladateľa pre jazyk grécky, ktorého úlohou bolo preložiť „dožiadanie o vykonanie

dôkazu“ a ďalšie listiny.

Dňa 21. decembra 2009 prekladateľ predložil súdu preložené listiny.

Dňa 14. januára 2010 bolo príslušnému orgánu v Grécku doručené dožiadanie

o vykonanie dôkazu.

Dňa 21. januára 2010 okresný súd uznesením č. k. -327 priznal

prekladateľovi odmenu.

Dňa 15. marca 2010 dožiadaný subjekt v Grécku e-mailom oznámil súdu, že „(...)

neeviduje osobu pod týmto menom ako zamestnanca v ich službe“ a že sa pokúsia nájsť

zamestnávateľa odporcu. Okresný súd v ten istý deň poskytol dožiadanej strane

elektronicky ďalšie údaje.

Dňa 16. marca 2010 súd vzhľadom na uvedené vyzval právnu zástupkyňu odporcu,

aby upresnila údaje o zamestnávateľovi odporcu.

Dňa 25. marca 2010 právna zástupkyňa odporcu oznámila súdu „súčasného

zamestnávateľa otca“.

Dňa 15. apríla 2010 okresný súd oznámil dožiadanej strane „nové informácie“

o odporcovi.

Dňa 13. mája 2010 dožiadaná strana e-mailom reagovala na dožiadanie okresného

súdu.

Dňa 4. augusta 2010 okresný súd upresňoval požadované údaje s dožiadanou stranou.

Dňa 12. augusta 2010 dožiadaný orgán v Grécku zaslal súdu listiny o príjmoch

odporcu. Okresný súd v rovnaký deň požiadal prekladateľa o preklad týchto dôkazov.

Dňa 8. augusta 2010 prekladateľ predložil súdu preložené listiny. Okresný súd

uznesením č. k. -392 priznal prekladateľovi odmenu.

Dňa 27. októbra 2010 súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2010.

Dňa 8. novembra 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie

pojednávania, pretože termín koliduje so závažnou trestnou vecou.

Dňa 16. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 23. november 2010.

Dňa 23. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely „oboznámenia sa so zmenou žalobného návrhu, prednesenou na dnešnom

pojednávaní vedľajšou účastníčkou“.

Dňa 30. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2011.

Dňa 17. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil

rozsudok č. k. -420, ktorým určil otcovstvo odporcu a rozhodol o zverení

sťažovateľa matke, ako aj o výživnom pre sťažovateľa.

Dňa 11. februára 2011 podal odporca proti rozsudku č. k. -420

odvolanie.

Dňa 28. februára 2011 podala proti rozsudku č. k. -420 odvolanie

vedľajšia účastníčka.

Dňa 24. marca 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach

proti napadnutému rozsudku okresného súdu.

Dňa 5. mája 2011 krajský súd svojím rozsudkom č. k. -468 potvrdil

rozsudok okresného súdu č. k. -420.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn.

15 ) došlo opätovne k porušovaniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a jeho práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -40 zo 6. mája 2008. Ústavný súd pripomína,

že predmet tohto konania bol vymedzený uznesením č. k. -16 o prijatí veci

na ďalšie konanie, a pokiaľ sťažovateľ namieta aj iné aspekty práva na spravodlivé súdne

konanie než právo na konanie bez zbytočných prieťahov vo vymedzenom období (rovnosť

pred súdom, odňatie možnosti konať pred súdom a pod.), tieto námietky jednoducho nie sú

predmetom tohto konania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (a rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd–rovnako ako v náleze sp. zn.

IV. ÚS 63/08–konštatuje, že „Predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za

zložitú, z hľadiska predmetu konania však ide o vec týkajúcu sa osobného statusu

sťažovateľa, ktorá má mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia jeho základných

životných potrieb a sociálneho štandardu. Po skutkovej stránke však ústavný súd považuje

predmetnú vec za pomerne zložitú, a to s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého

dokazovania (, ), ako aj skutočnosť, že odporca je občanom

Gréckej republiky s trvalým pobytom v cudzine.“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu, resp. na ťarchu jeho zákonného zástupcu alebo

právneho zástupcu, pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom

období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce – prostredníctvom svojho

právneho zástupcu – v posudzovanom štádiu konania využil viaceré možnosti podľa

(návrh na vydanie predbežného opatrenia, odvolanie,

doplňujúce upresnenia žalobného návrhu), avšak využitie možností daných navrhovateľom

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom

konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Samozrejme, zákonný

a právny zástupca sťažovateľa si za takýchto okolností museli uvedomiť, že dôjde

k predĺženiu predmetného konania, a to bol tiež dôvod, že vec nemohla byť ukončená „už

cca pred 35 mesiacmi“ tak, ako to tvrdil sťažovateľ.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -40 zo 6. mája 2008 a konštatuje, že

z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu

zapožičaný, vyplýva, že okresný súd od 6. mája 2008 konal vo veci v podstate priebežne,

pričom dbal na záujmy a právnu istotu maloletého sťažovateľa, keď akonáhle to bolo

osvedčené, vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a uznesením č. k.

-282 rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu sťažovateľa už aj

pred skončením napadnutého konania. Okrem toho napadnuté konanie bolo medzičasom

v merite veci právoplatne ukončené. Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že potom, ako

došlo k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa (ale aj práv vedľajšej účastníčky

nálezom č. k. -45) a prikázaniu konať bez zbytočných prieťahov, okresný súd

využil všetky prostriedky umožňujúce urýchlenie konania (predloženie spisu odvolaciemu

súdu za neuveriteľne krátku dobu, komunikácia so zahraničím e-mailom, promptné

preklady a pod.). Ústavný súd síce pripúšťa, že pri celkovom dlhotrvajúcom konaní

v období od 26. mája 2008 do 22. septembra 2008 neboli úkony súdu vždy efektívne.

Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis a v ňom odkaz na

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci ojedinelý a

krátkodobý neefektívny postup súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť,

že vec bola skončená až 17. januára 2011, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za

príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal v dôsledku

trvania tohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné

z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného

súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a v zmysle dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd

svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho

zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

práva, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri

svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,

nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011