Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 91/2014
PDF · 140.02 KB
No categories available
I. ÚS 91/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. S., s. r. o., L., zastúpenej JUDr. J. A., s. r. o., D.,
konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. V., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice II v konaniach vedených pod sp. zn. 38 Cb 55/2011 a sp. zn. 38 Cb 92/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. decembra 2013 doručená sťažnosť P. S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) postupom Okresného súdu Košice
II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 38 Cb 55/2011 (ďalej len
„prvé namietané konanie“) a sp. zn. 38 Cb 92/2011 (ďalej len „druhé namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 4. marca 2011 na okresnom súde
žalobu, ktorou sa domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 9 740,12 eur s príslušenstvom (prvé namietané konanie). Dňa 18. mája 2011 vydal
okresný súd platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala 22. júna 2011 na okresnom súde
žalobu, ktorou navrhovala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 920,94 eur
s príslušenstvom (druhé namietané konanie). Dňa 8. augusta 2011 vydal okresný súd
platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
Ani v jednom z namietaných konaní nebolo ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127
ústavy sťažovateľkou právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd svojou nečinnosťou v namietaných
konaniach porušuje jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že
nejde o skutkovo ani právne zložité veci.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti P. S.,... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaniach vedených
pod č. k. 38 Cb/55/2011 a č. k. 38 Cb/92/2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaniach vedených pod
č. k. 38 Cb/55/2011 a č. k. 38 Cb/92/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. P. S., s. r. o.,... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR (slovom
tritisíc eur) za prieťahy v konaní č. k. 38 Cb/55/2011 a vo výške 2.400 EUR (slovom dvetisíc
štyri sto eur) za prieťahy v konaní č. k. 38 Cb/92/2011, ktoré je Okresný súd Košice II
povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť P. S. ... trovy právneho
zastúpenia... .”
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že prvé namietané konanie sa začalo žalobou
podanou 4. marca 2011, ktorou sa sťažovateľka domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 9 740,12 eur s príslušenstvom. Dňa 18. mája 2011 bol okresným
súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Dňa 26. júna 2013
okresný súd uznesením konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4 202,20 eur zastavil
a zároveň rozhodol o vrátení súdnych poplatkov sťažovateľke i žalovanému. Do podania
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sťažovateľkou nebolo vo veci vo zvyšnej časti meritórne
rozhodnuté.
Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že druhé namietané konanie sa začalo žalobou
podanou 22. júna 2011, ktorou sa sťažovateľka domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 2 920,94 eur s príslušenstvom. Dňa 8. augusta 2011 bol okresným
súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Do podania sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy sťažovateľkou nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.
9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03,
II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel javiť úplne
efektívny, sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, ani samotná
celková dĺžka trvania napadnutých konaní nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia
označených práv sťažovateľky.
10. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by
porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
11. Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného
súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli
v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto
otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných
prieťahov v súdnom konaní.
12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014