Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 88/2015
PDF · 262.22 KB
No categories available
I. ÚS 88/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o., Opatovská 202/138,
Trenčín Opatová, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., konajúcou
advokátkou JUDr. Alžbetou Fuchsovou, Bárdošova 2/A, Bratislava, pre namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
7. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. (ďalej len
,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 26. októbra 2012 podala na okresnom súde
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť jej sumu 2 004,48 € s prísl. Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh konania
pred okresným súdom, ktorý 6. decembra 2012 vo veci vydal platobný rozkaz, proti
ktorému podala žalovaná 27. decembra 2012 odpor. Následne okresný súd vyzval
24. apríla 2013 účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania. Po nesúhlasnom vyjadrení účastníkov konania okresný súd nariadil termíny
pojednávania na 20. január 2014, 17. marec 2014, 9. jún 2014 a 17. september 2014.
Podľa obsahu sťažnosti sa žiadne z nariadených pojednávaní nekonalo, prvé tri termíny boli
odročené pre práceneschopnosť sudcu a posledný termín z dôvodu rekonštrukcie kancelárie
sudcu.
3. K sťažnosti sťažovateľka pripojila aj odpoveď predsedu okresného súdu na jej
druhú sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. júna 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že na rozdiel
od prvej sťažnosti, ktorá bola 8. októbra 2013 vyhodnotená ako dôvodná, v poradí druhú
sťažnosť predseda okresného súdu ako dôvodnú nevyhodnotil. Tento záver odôvodnil
objektívnymi skutočnosťami spočívajúcimi v dlhodobej a prerušovanej práceneschopnosti
konajúceho zákonného sudcu.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal
okresnému súdu vo veci konať. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1 500 € a náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí
na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje
za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
ktorým sťažovateľka poskytla príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení
pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou.
9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové
okolnosti konania pred okresným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podaní
návrhu 26. októbra 2012 vydal okresný súd 6. decembra 2012 platobný rozkaz, po podaní
odporu žalovanou vyzval sťažovateľku 22. februára 2013 na vyjadrenie sa k nemu,
uznesením z 19. apríla 2013 vyzval účastníkov na vyjadrenie k rozhodnutiu bez nariadenia
pojednávania a vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovanej vyzval sťažovateľku
5. novembra 2013 na predloženie ním vyžadovaných listinných dôkazov. Tieto úkony
konajúceho okresného súdu ústavný súd hodnotí ako zodpovedajúce aktuálnemu
procesnému stavu konania a smerujúce k príprave pojednávania vo veci.
10. V nasledujúcom období konania okresný súd opakovane nariaďoval termíny
pojednávaní (20. januára 2014, 17. marca 2014, 9. júna 2014 a 17. septembra 2014), ktoré
následne odročoval z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a rekonštrukcie jeho
kancelárie. Možno konštatovať, že v tomto období mohla sťažovateľka vnímať postup súdu
ako neefektívny, na strane druhej je z pohľadu ústavného súdu zrejmé, že tieto krátkodobé
obdobia nečinnosti – odôvodnené objektívnymi skutočnosťami – nenadobudli
ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
(m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke
nemusel vždy javiť ako úplne bezprieťahový a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol
ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať,
primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015