Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o., Opatovská 202/138,

Trenčín Opatová, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., konajúcou

advokátkou JUDr. Alžbetou Fuchsovou, Bárdošova 2/A, Bratislava, pre namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

7. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. (ďalej len

,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 26. októbra 2012 podala na okresnom súde

návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú

zaplatiť jej sumu 2 004,48 € s prísl. Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh konania

pred okresným súdom, ktorý 6. decembra 2012 vo veci vydal platobný rozkaz, proti

ktorému podala žalovaná 27. decembra 2012 odpor. Následne okresný súd vyzval

24. apríla 2013 účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia

pojednávania. Po nesúhlasnom vyjadrení účastníkov konania okresný súd nariadil termíny

pojednávania na 20. január 2014, 17. marec 2014, 9. jún 2014 a 17. september 2014.

Podľa obsahu sťažnosti sa žiadne z nariadených pojednávaní nekonalo, prvé tri termíny boli

odročené pre práceneschopnosť sudcu a posledný termín z dôvodu rekonštrukcie kancelárie

sudcu.

3. K sťažnosti sťažovateľka pripojila aj odpoveď predsedu okresného súdu na jej

druhú sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. júna 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že na rozdiel

od prvej sťažnosti, ktorá bola 8. októbra 2013 vyhodnotená ako dôvodná, v poradí druhú

sťažnosť predseda okresného súdu ako dôvodnú nevyhodnotil. Tento záver odôvodnil

objektívnymi skutočnosťami spočívajúcimi v dlhodobej a prerušovanej práceneschopnosti

konajúceho zákonného sudcu.

4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal

okresnému súdu vo veci konať. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1 500 € a náhradu trov konania.

II.

5. Podľa , ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí

na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

8. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje

za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle ,

ktorým sťažovateľka poskytla príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení

pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou.

9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové

okolnosti konania pred okresným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podaní

návrhu 26. októbra 2012 vydal okresný súd 6. decembra 2012 platobný rozkaz, po podaní

odporu žalovanou vyzval sťažovateľku 22. februára 2013 na vyjadrenie sa k nemu,

uznesením z 19. apríla 2013 vyzval účastníkov na vyjadrenie k rozhodnutiu bez nariadenia

pojednávania a vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovanej vyzval sťažovateľku

5. novembra 2013 na predloženie ním vyžadovaných listinných dôkazov. Tieto úkony

konajúceho okresného súdu ústavný súd hodnotí ako zodpovedajúce aktuálnemu

procesnému stavu konania a smerujúce k príprave pojednávania vo veci.

10. V nasledujúcom období konania okresný súd opakovane nariaďoval termíny

pojednávaní (20. januára 2014, 17. marca 2014, 9. júna 2014 a 17. septembra 2014), ktoré

následne odročoval z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a rekonštrukcie jeho

kancelárie. Možno konštatovať, že v tomto období mohla sťažovateľka vnímať postup súdu

ako neefektívny, na strane druhej je z pohľadu ústavného súdu zrejmé, že tieto krátkodobé

obdobia nečinnosti – odôvodnené objektívnymi skutočnosťami – nenadobudli

ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a dohovoru

(m. m. , ). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke

nemusel vždy javiť ako úplne bezprieťahový a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a dohovoru.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol

ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať,

primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015