Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 276/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

2. marca 2015 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len ,a“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,okresný súd“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalovaného účastníkom občianskeho súdneho konania, ktorého predmetom bola ochrana

osobnosti žalobcu (ďalej aj ,,žalobca“). Žaloba bola na okresnom súde

podaná 3. mája 2002. Prvý rozsudok okresného súdu, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný

zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Sk, bol vyhlásený

19. decembra 2007. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 29. januára 2010 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie. V poradí druhým rozsudkom okresného súdu zo 4. novembra 2011

bol sťažovateľ opäť zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume

3 319,40 €. Na odvolanie sťažovateľa bol uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. septembra 2013 druhý rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie. V poradí tretím rozsudkom okresného súdu z 13. decembra 2013 bola

žaloba žalobcu zamietnutá s tým, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V poradí tretí rozsudok okresného súdu bol

potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 26. novembra 2014.

3. Okrem uvedených súvislostí sťažovateľ uviedol, že so sťažnosťou na porušenie

svojich práv podľa a dohovoru v tomto konaní okresného

súdu sa obrátil aj na ústavný súd. Nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 28. októbra 2014 bolo konštatované, že v predmetnom konaní okresný súd porušil

označené práva sťažovateľa, ďalej ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej konať bez

zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

4. V poradí druhou sťažnosťou, ktorú sťažovateľ adresoval ústavnému súdu

v súvislosti s predmetným konaním okresného súdu, tento namieta postup súdu

pri rozhodovaní o trovách konania. Z výroku v poradí tretieho rozsudku okresného súdu

2

vyplýva, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Sťažovateľ poukazuje na to, že potvrdzujúci rozsudok krajského súdu

z 26. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený 12. januára 2015 a do podania sťažnosti

ústavnému súdu (25. februára 2015) o trovách konania nebolo rozhodnuté. Zároveň

sťažovateľ uviedol, že podaním z 24. februára 2015 podal sťažnosť predsedovi okresného

súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom

okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov. Požadoval priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 10 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí

na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

4

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

9. V uvedenej veci nie je sporným, že v predmetnom konaní došlo

k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa, keďže o tejto skutočnosti bolo

právoplatne rozhodnuté nálezom ústavného súdu sp. zn. z 28. októbra 2014.

Touto sťažnosťou však sťažovateľ namieta len tvrdené prieťahy pri rozhodovaní o trovách

konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kde okresný súd podľa jeho názoru

nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote, a to napriek príkazu ústavného súdu obsiahnutému

vo výroku uvedeného nálezu ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

10. Z kópie potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento bol

okresnému súdu doručený 12. januára 2015 a sťažovateľovi prostredníctvom jeho právneho

zástupcu 19. januára 2015. Dátum doručenia potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu

žalobcovi z príloh pripojených k sťažnosti nevyplynul a rozsudky (tretí rozsudok okresného

súdu a ani potvrdzujúci rozsudok krajského súdu) neboli opatrené doložkami právoplatnosti.

11. Z ustanovenia vyplýva, že doručený

rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Proces doručovania sa

pritom završuje doručením rozsudku poslednému z tých účastníkov, ktorým sa rozsudok

musí doručiť. Na účely právoplatnosti rozsudku sa preto doručenie chápe ako doručenie

rozsudku všetkým účastníkom konania. Žalobcovi pritom za predpokladu súčasného

doručovania potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu mohol byť tento doručený skôr, ale

aj neskôr ako sťažovateľovi (napr. v dôsledku jeho uloženia na pošte a až následného

prevzatia). Uvedená skutočnosť však vzhľadom na ďalej uvedené nebola zásadného

významu.

12. Rozhodnutie vo veci samej v predmetnom konaní totiž nemohlo nadobudnúť

právoplatnosť skôr ako 19. januára 2015, kedy bolo sťažovateľovi doručené. Zákonná lehota

na rozhodnutie o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

teda mohla uplynúť najskôr 18. februára 2015 (to však iba za predpokladu, že žalobcovi bol

potvrdzujúci rozsudok krajského súdu doručený najneskôr v deň, keď bol doručený aj

sťažovateľovi). Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, avšak nepreukázal, že sťažnosť predsedovi

okresného súdu na prieťahy v konaní podal 24. februára 2015, teda štvrtý pracovný deň po

najskoršom možnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o trovách konania. Hneď ďalší

pracovný deň ̶25. februára 2015 – sťažovateľ podal na poštovú prepravu sťažnosť

adresovanú ústavnému súdu. Z tejto skutočnosti zreteľne vyplýva, že sťažnosť predsedovi

okresného súdu nebolo možné in concreto považovať za vyčerpanie účinného prostriedku

nápravy v zmysle , keďže sťažovateľ neposkytol

okresnému súdu žiadny priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia

protiprávneho stavu zapríčineného jeho tvrdenou nečinnosťou.

13. Bez ohľadu na uvedené však platí, že takéto v podstate minimálne prekročenie

zákonnej lehoty na rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej (opäť len za predpokladu, že právoplatnosť nastala 19. januára 2015) nemohlo

nadobudnúť ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mal a mohol zaoberať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a ods.

1 dohovoru (m. m. , ). Postup okresného súdu, aj keď tento

mohol o niekoľko dní prekročiť zákonnú lehotu na rozhodnutie o trovách konania, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle a dohovoru.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

posúdenia konkrétnych skutočností považovať postup okresného súdu pri rozhodovaní

o trovách konania za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

6

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný

súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov

konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015