Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 59/2014
PDF · 124.69 KB
No categories available
I. ÚS 59/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť H. O., T., zastúpenej advokátkou JUDr. L. F., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Er 1181/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť H. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. decembra 2013 doručená sťažnosť H. O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 1181/2011 (ďalej len
„namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 13. marca 2012
na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie. Následne viackrát okresný súd vyzvala,
aby vo veci konal (písomné výzvy z 3. júla 2012, 6. augusta 2012, 5. októbra 2012,
23. novembra 2012, 14. januára 2013, 12. júna 2013, 12. augusta 2013, 5. septembra 2013,
14. októbra 2013 a 18. novembra 2013).
Okresný súd reagoval na výzvy sťažovateľky listom predsedníčky okresného súdu
zo 14. februára 2013. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi uviedla, že po doručení
vyjadrenia súdneho exekútora a oprávneného, či súhlasia so zastavením exekúcie a či
tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie sú pravdivé, sa vo veci „obratom“ rozhodne.
Okresný súd od doručenia odpovede predsedníčky zo 14. februára 2013
až do podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (t. j. obdobie 10 mesiacov) vo veci nerozhodol.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd svojou nečinnosťou v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Er 1181/2011 porušuje jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Prešove vo veci vedenej
na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3Er/1181/2011 proti povinnej H. O., rod. H., T.,
došlo k porušeniu jej ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €,
ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
3. Ústavný súd SR priznáva právnemu zástupcovi sťažovateľa trovy právneho
zastúpenia za 2 právne úkony (príprava a prevzatie veci, spísanie a podanie podnetu
na začatie konania pred Ústavným súdom) á 81,33 €+ 7,81€ t.j. 178,28 € + 35,65 € 20%
DPH v celkovej výške 213,93 €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť v lehote
2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.”
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde
návrh na zastavenie exekúcie 13. marca 2012. Namietané konanie v časti rozhodovania
o návrhu na zastavenie exekúcie teda trvalo v čase podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
celkovo 21 mesiacov.
9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03,
II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel javiť úplne
efektívny, sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, ani samotná
celková dĺžka trvania napadnutého konania nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia
označených práv sťažovateľky.
10. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by
porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2014