Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 29/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti J. K., trvale bytom P., prechodne bytom Č., zastúpenej

advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -14

zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., trvale bytom P., prechodne

bytom Č. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. februára 2009 podala Okresnému súdu

Piešťany návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola

následne postúpená okresnému súdu, kde je vedená pod sp. zn. .

V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, pretože odporca úmyselne nepreberá zásielky

zasielané okresným súdom. Uznesením okresného súdu zo 6. júla 2010 bolo nariadené

znalecké dokazovanie, avšak pre správanie odporcu spis dosiaľ nebol zaslaný znalcovi

na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa jej názoru „zákonná sudkyňa vykonáva

doručovanie neefektívne“, a preto okresnému súdu navrhla, aby postupoval podľa § 49

ods. 3 (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa ,

a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd vyžiadal

na previerku, vyplýva, že vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:

Dňa 9. februára 2009 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh sťažovateľky

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.

Dňa 29. júna 2009 Okresný súd Piešťany vec postúpil okresnému súdu.

Dňa 13. júla 2009 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 30. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu s návrhom

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či súhlasí

s odporcom navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 21. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 23. septembra 2009 okresný súd určil termín pojednávania

na 16. november 2009.

Dňa 7. októbra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k vyjadreniu

sťažovateľky.

Pojednávanie konané 16. novembra 2009 bolo odročené na 18. január 2010

(sťažovateľka prítomná, odporca neprítomný).

Dňa 18. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu

z neúčasti na pojednávaní konanom 16. novembra 2009 z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti.

Pojednávanie konané 18. januára 2010 bolo odročené na neurčito (sťažovateľka

prítomná, odporca neprítomný).

Dňa 18. januára 2010 okresný súd požiadal ošetrujúceho lekára odporcu – MUDr. M.

B. o oznámenie zdravotného stavu odporcu.

Dňa 19. januára 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu

z neúčasti na pojednávaní konanom 18. januára 2010 z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti.

Dňa 4. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ošetrujúceho lekára

odporcu o ukončení jeho práceneschopnosti k 22. januáru 2010, ako aj o tom, že odporca je

schopný zúčastniť sa pojednávania.

Dňa 8. februára 2010 okresný súd určil termín pojednávania na 8. marec 2010.

Pojednávanie konané 8. marca 2010 bolo odročené na 19. apríl 2010 pre účely

výsluchu svedkov (sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).

Dňa 8. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu

(z 3. marca 2010) z neúčasti na pojednávaní konanom v tento deň z dôvodu „zdravotnej

hospitalizácie“.

Dňa 9. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené zrušenie predchádzajúceho

ospravedlnenia odporcu (zo 4. marca 2010).

Dňa 1. apríla 2010 sťažovateľka predložila okresnému súdu prehľad úspor počas

trvania manželstva a navrhla, aby okresný súd nariadil znalecké dokazovanie – ohodnotenie

nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pojednávanie konané 19. apríla 2010 bolo odročené na neurčito pre účely znaleckého

dokazovania; okresný súd vypočul svedkov v súvislosti s poskytnutím pôžičiek odporcovi

(sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).

Dňa 5. mája 2010 okresný súd urgoval svedkyňu J. L., aby mu oznámila číslo

bankového účtu, z ktorého poskytla odporcovi pôžičku.

Dňa 1. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedkyne.

Dňa 2. júna 2010 okresný súd vyzval S., a. s., pobočku T. (ďalej len „banka“), na

poskytnutie informácie o výbere z bankového účtu svedkyne.

Dňa 22. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie banky.

Dňa 2. júla 2010 sťažovateľka urgovala ustanovenie znalca v konaní.

Okresný súd uznesením zo 6. júla 2010 ustanovil znalca z odboru stavebníctva,

odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností.

Dňa 16. júla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o poskytnutie

preddavku na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 28. júla 2010 bola okresnému súdu doručená námietka odporcu proti osobe

znalca.

Dňa 4. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

uzneseniu o ustanovení znalca.

Dňa 8. septembra 2010 okresný súd vyzval odporcu, aby konkretizoval, čoho sa

odvolaním domáha, ako aj dôvody zaujatosti znalca. Zásielku sa mu nepodarilo doručiť ani

prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom

(oznámenie z 11. januára 2011) ani Obecného úradu Hôrka nad Váhom (oznámenie

z 3. februára 2011). Zásielka bola doručená odporcovi prostredníctvom jeho zamestnávateľa

18. februára 2011.

Okresný súd uznesením z 3. novembra 2010 priznal banke náhradu hotových

výdavkov za poskytnutie bankových informácií; 10. novembra 2010 okresný súd vydal

opravné uznesenie.

Dňa 22. februára 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o zaslanie

spisu.

Dňa 21. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k výzve

okresného súdu.

Dňa 23. marca 2011 okresný súd opätovne vyzval odporcu, aby konkretizoval dôvod

zaujatosti znalca a aby oznámil, či žiada aj priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 27. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená urgencia sťažovateľky týkajúca

sa určenia termínu pojednávania.

Dňa 24. mája 2011 okresný súd oznámil sťažovateľke, že vo veci nie je možné určiť

termín pojednávania, pretože odporca nereaguje na výzvy okresného súdu a nepreberá

zásielky.

Dňa 31. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu spolu

so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. júna 2011 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dokladov.

Okresný súd uznesením z 25. júla 2011 priznal odporcovi čiastočné oslobodenie

od súdnych poplatkov vo výške 70 %.

Dňa 6. septembra 2011 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej

republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu odporcu a Ústrednú

evidenciu väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „evidencia väzňov“)

o oznámenie, či sa odporca nachádza vo väzbe, resp. vo výkone trestu.

Dňa 21. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie evidencie

väzňov.

Dňa 5. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie registra obyvateľov.

Dňa 24. októbra 2010 okresný súd požiadal Obvodné oddelenia Policajného zboru

v Novom Meste nad Váhom a v Piešťanoch o doručenie uznesenia odporcovi. Zásielku sa

odporcovi nepodarilo doručiť.

Dňa 7. decembra 2011 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie, či pozná

adresu, na ktorej sa odporca zdržuje, a zamestnávateľa odporcu o oznámenie, či tento

u neho ešte pracuje.

Dňa 27. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky.

Dňa 28. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa

odporcu, že tento dostal výpoveď z pracovného pomeru k 31. marcu 2011, pričom

od 30. marca 2011 je práceneschopný.

Od 9. januára 2012 do 23. januára 2012 sa spis okresného súdu sp. zn.

nachádzal na ústavnom súde.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 27. januára 2012 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Spis bol na Okresný súd Trnava doručený dňa 9. 7. 2009...

Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde predmetom sú tak hnuteľné veci, ako aj

nehnuteľnosti, a to trojizbový byt a tiež rozostavaný rodinný dom, a vo veci je potrebné

vykonávať znalecké dokazovanie...

Vo veci nenastali prekážky postupu konania podľa a nasl.

Sťažovateľka ako navrhovateľka v konaní podala návrh na začatie konania

na miestne nepríslušný súd – Okresný súd Piešťany, ktorý postúpil spis na Okresný súd

Trnava až 5 mesiacov po podaní návrhu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sudkyňa vykonáva úkony v spise bez prieťahov, avšak

prieťahy v konaní vznikajú na základe skutočností, že odporca sa nedostavuje

na pojednávania, zásielky preberá len sporadicky a v súčasnosti nie je známa jeho adresa

pobytu.

Uznesením zo dňa 6. 7. 2010 bol vo veci ustanovený znalec..., avšak pre odvolanie

proti tomuto uzneseniu a vyššie uvedený postup nebol doteraz spis zaslaný znalcovi

na vypracovanie znaleckého posudku.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa,

že v danom prípade ide o fakticky zložitú vec z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.

Na túto skutočnosť poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil,

že sťažovateľka, ktorá je v konaní pred okresným súdom zastúpená rovnakou právnou

zástupkyňou, podala svoj návrh miestne nepríslušnému súdu – Okresnému súdu Piešťany,

ktorý tento návrh postúpil miestne príslušnému súdu – okresnému súdu až po piatich

mesiacoch od jeho doručenia.

Podľa namiesto všeobecného

súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide

o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva...

Ústavný súd konštatuje, že právna zástupkyňa sťažovateľky v danom prípade

nepostupovala s odbornou starostlivosťou, a aj táto skutočnosť mala vplyv na predĺženie

posudzovaného konania.

Samotná sťažovateľka bola v konaní aktívna, zúčastňovala sa pojednávaní

nariadených okresným súdom a ústavný súd z jej správania nezistil žiadnu okolnosť, ktorú

by bolo možné osobitne pripočítať na jej ťarchu.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

označeného práva sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Vec bola okresnému súdu postúpená až po piatich mesiacoch od doručenia návrhu

sťažovateľky Okresnému súdu Piešťany. Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov,

medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti;

okresný súd vykonal viacero pojednávaní, vypočul svedkov a nariadil znalecké

dokazovanie. Je zrejmé, že zo strany odporcu dochádza k rôznym obštrukciám, ktoré

sťažujú postup okresného súdu vo veci. Od júna 2011 odporca nepreberá zásielky

okresného súdu na žiadnej zo známych adries, resp. z ním zistených adries, a v súčasnosti

nie je možné zistiť miesto, na ktorom by tieto zásielky prebral. Okresný súd doručuje

odporcovi zásielky prostredníctvom pošty a príslušných orgánov Policajného zboru a

v minulosti tak urobil aj prostredníctvom obecného úradu a zamestnávateľa. Okresný súd

koná vo veci plynule.

poskytuje okresnému súdu viacero možností, ako

zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov konania. Okresný súd napríklad môže

odporcovi ustanoviť opatrovníka alebo doručovať mu písomnosti uložením v súdnom spise;

okresný súd taktiež môže v prípade riadneho predvolania na pojednávanie bez

ospravedlnenia neprítomnosti dať odporcu predviesť, uložiť mu poriadkovú pokutu, resp.

prejednať vec v jeho neprítomnosti – všetko samozrejme za dodržania zákonom

ustanovených podmienok so zreteľom na poučovacie povinnosti okresného súdu.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru (napr. , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (, , ) alebo návrh

odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ).

Ústavný súd s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj

na to, že postup okresného súdu v danej veci sa nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, dospel k záveru, že

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. porušené

nebolo.

V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by

vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľka má možnosť opakovane podať sťažnosť

ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,

to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa

.

Sťažovateľka nebola v konaní pred ústavným súdom úspešná, preto jej ústavný súd

nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody všeobecným súdom, a ani úhradu trov konania (podobne

napr. , ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012