Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)III. ÚS 29/2012
PDF · 212.24 KB
No categories available
III. ÚS 29/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2012
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa
Tkáčika vo veci sťažnosti J. K., trvale bytom P., prechodne bytom Č., zastúpenej
advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009
takto
rozhodol:
Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C/206/2009 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 29/2012-14
zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., trvale bytom P., prechodne
bytom Č. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. februára 2009 podala Okresnému súdu
Piešťany návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola
následne postúpená okresnému súdu, kde je vedená pod sp. zn. 18 C/206/2009.
V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, pretože odporca úmyselne nepreberá zásielky
zasielané okresným súdom. Uznesením okresného súdu zo 6. júla 2010 bolo nariadené
znalecké dokazovanie, avšak pre správanie odporcu spis dosiaľ nebol zaslaný znalcovi
na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa jej názoru „zákonná sudkyňa vykonáva
doručovanie neefektívne“, a preto okresnému súdu navrhla, aby postupoval podľa § 49
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €
a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 C/206/2009, ktorý si ústavný súd vyžiadal
na previerku, vyplýva, že vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:
Dňa 9. februára 2009 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh sťažovateľky
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.
Dňa 29. júna 2009 Okresný súd Piešťany vec postúpil okresnému súdu.
Dňa 13. júla 2009 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.
Dňa 30. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu s návrhom
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či súhlasí
s odporcom navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Dňa 21. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.
Dňa 23. septembra 2009 okresný súd určil termín pojednávania
na 16. november 2009.
Dňa 7. októbra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k vyjadreniu
sťažovateľky.
Pojednávanie konané 16. novembra 2009 bolo odročené na 18. január 2010
(sťažovateľka prítomná, odporca neprítomný).
Dňa 18. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu
z neúčasti na pojednávaní konanom 16. novembra 2009 z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti.
Pojednávanie konané 18. januára 2010 bolo odročené na neurčito (sťažovateľka
prítomná, odporca neprítomný).
Dňa 18. januára 2010 okresný súd požiadal ošetrujúceho lekára odporcu – MUDr. M.
B. o oznámenie zdravotného stavu odporcu.
Dňa 19. januára 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu
z neúčasti na pojednávaní konanom 18. januára 2010 z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti.
Dňa 4. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ošetrujúceho lekára
odporcu o ukončení jeho práceneschopnosti k 22. januáru 2010, ako aj o tom, že odporca je
schopný zúčastniť sa pojednávania.
Dňa 8. februára 2010 okresný súd určil termín pojednávania na 8. marec 2010.
Pojednávanie konané 8. marca 2010 bolo odročené na 19. apríl 2010 pre účely
výsluchu svedkov (sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).
Dňa 8. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu
(z 3. marca 2010) z neúčasti na pojednávaní konanom v tento deň z dôvodu „zdravotnej
hospitalizácie“.
Dňa 9. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené zrušenie predchádzajúceho
ospravedlnenia odporcu (zo 4. marca 2010).
Dňa 1. apríla 2010 sťažovateľka predložila okresnému súdu prehľad úspor počas
trvania manželstva a navrhla, aby okresný súd nariadil znalecké dokazovanie – ohodnotenie
nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pojednávanie konané 19. apríla 2010 bolo odročené na neurčito pre účely znaleckého
dokazovania; okresný súd vypočul svedkov v súvislosti s poskytnutím pôžičiek odporcovi
(sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).
Dňa 5. mája 2010 okresný súd urgoval svedkyňu J. L., aby mu oznámila číslo
bankového účtu, z ktorého poskytla odporcovi pôžičku.
Dňa 1. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedkyne.
Dňa 2. júna 2010 okresný súd vyzval S., a. s., pobočku T. (ďalej len „banka“), na
poskytnutie informácie o výbere z bankového účtu svedkyne.
Dňa 22. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie banky.
Dňa 2. júla 2010 sťažovateľka urgovala ustanovenie znalca v konaní.
Okresný súd uznesením zo 6. júla 2010 ustanovil znalca z odboru stavebníctva,
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností.
Dňa 16. júla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o poskytnutie
preddavku na vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 28. júla 2010 bola okresnému súdu doručená námietka odporcu proti osobe
znalca.
Dňa 4. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti
uzneseniu o ustanovení znalca.
Dňa 8. septembra 2010 okresný súd vyzval odporcu, aby konkretizoval, čoho sa
odvolaním domáha, ako aj dôvody zaujatosti znalca. Zásielku sa mu nepodarilo doručiť ani
prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom
(oznámenie z 11. januára 2011) ani Obecného úradu Hôrka nad Váhom (oznámenie
z 3. februára 2011). Zásielka bola doručená odporcovi prostredníctvom jeho zamestnávateľa
18. februára 2011.
Okresný súd uznesením z 3. novembra 2010 priznal banke náhradu hotových
výdavkov za poskytnutie bankových informácií; 10. novembra 2010 okresný súd vydal
opravné uznesenie.
Dňa 22. februára 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o zaslanie
spisu.
Dňa 21. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k výzve
okresného súdu.
Dňa 23. marca 2011 okresný súd opätovne vyzval odporcu, aby konkretizoval dôvod
zaujatosti znalca a aby oznámil, či žiada aj priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Dňa 27. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená urgencia sťažovateľky týkajúca
sa určenia termínu pojednávania.
Dňa 24. mája 2011 okresný súd oznámil sťažovateľke, že vo veci nie je možné určiť
termín pojednávania, pretože odporca nereaguje na výzvy okresného súdu a nepreberá
zásielky.
Dňa 31. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu spolu
so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 6. júna 2011 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dokladov.
Okresný súd uznesením z 25. júla 2011 priznal odporcovi čiastočné oslobodenie
od súdnych poplatkov vo výške 70 %.
Dňa 6. septembra 2011 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej
republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu odporcu a Ústrednú
evidenciu väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „evidencia väzňov“)
o oznámenie, či sa odporca nachádza vo väzbe, resp. vo výkone trestu.
Dňa 21. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie evidencie
väzňov.
Dňa 5. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie registra obyvateľov.
Dňa 24. októbra 2010 okresný súd požiadal Obvodné oddelenia Policajného zboru
v Novom Meste nad Váhom a v Piešťanoch o doručenie uznesenia odporcovi. Zásielku sa
odporcovi nepodarilo doručiť.
Dňa 7. decembra 2011 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie, či pozná
adresu, na ktorej sa odporca zdržuje, a zamestnávateľa odporcu o oznámenie, či tento
u neho ešte pracuje.
Dňa 27. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky.
Dňa 28. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa
odporcu, že tento dostal výpoveď z pracovného pomeru k 31. marcu 2011, pričom
od 30. marca 2011 je práceneschopný.
Od 9. januára 2012 do 23. januára 2012 sa spis okresného súdu sp. zn. 18 C/206/2009
nachádzal na ústavnom súde.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprV/716/2011
z 27. januára 2012 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:
„Spis bol na Okresný súd Trnava doručený dňa 9. 7. 2009...
Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde predmetom sú tak hnuteľné veci, ako aj
nehnuteľnosti, a to trojizbový byt a tiež rozostavaný rodinný dom, a vo veci je potrebné
vykonávať znalecké dokazovanie...
Vo veci nenastali prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p.
Sťažovateľka ako navrhovateľka v konaní podala návrh na začatie konania
na miestne nepríslušný súd – Okresný súd Piešťany, ktorý postúpil spis na Okresný súd
Trnava až 5 mesiacov po podaní návrhu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sudkyňa vykonáva úkony v spise bez prieťahov, avšak
prieťahy v konaní vznikajú na základe skutočností, že odporca sa nedostavuje
na pojednávania, zásielky preberá len sporadicky a v súčasnosti nie je známa jeho adresa
pobytu.
Uznesením zo dňa 6. 7. 2010 bol vo veci ustanovený znalec..., avšak pre odvolanie
proti tomuto uzneseniu a vyššie uvedený postup nebol doteraz spis zaslaný znalcovi
na vypracovanie znaleckého posudku.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C/206/2009.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom
prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa,
že v danom prípade ide o fakticky zložitú vec z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.
Na túto skutočnosť poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
k sťažnosti.
2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil,
že sťažovateľka, ktorá je v konaní pred okresným súdom zastúpená rovnakou právnou
zástupkyňou, podala svoj návrh miestne nepríslušnému súdu – Okresnému súdu Piešťany,
ktorý tento návrh postúpil miestne príslušnému súdu – okresnému súdu až po piatich
mesiacoch od jeho doručenia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku namiesto všeobecného
súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide
o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva...
Ústavný súd konštatuje, že právna zástupkyňa sťažovateľky v danom prípade
nepostupovala s odbornou starostlivosťou, a aj táto skutočnosť mala vplyv na predĺženie
posudzovaného konania.
Samotná sťažovateľka bola v konaní aktívna, zúčastňovala sa pojednávaní
nariadených okresným súdom a ústavný súd z jej správania nezistil žiadnu okolnosť, ktorú
by bolo možné osobitne pripočítať na jej ťarchu.
3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
označeného práva sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Vec bola okresnému súdu postúpená až po piatich mesiacoch od doručenia návrhu
sťažovateľky Okresnému súdu Piešťany. Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov,
medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti;
okresný súd vykonal viacero pojednávaní, vypočul svedkov a nariadil znalecké
dokazovanie. Je zrejmé, že zo strany odporcu dochádza k rôznym obštrukciám, ktoré
sťažujú postup okresného súdu vo veci. Od júna 2011 odporca nepreberá zásielky
okresného súdu na žiadnej zo známych adries, resp. z ním zistených adries, a v súčasnosti
nie je možné zistiť miesto, na ktorom by tieto zásielky prebral. Okresný súd doručuje
odporcovi zásielky prostredníctvom pošty a príslušných orgánov Policajného zboru a
v minulosti tak urobil aj prostredníctvom obecného úradu a zamestnávateľa. Okresný súd
koná vo veci plynule.
Občiansky súdny poriadok poskytuje okresnému súdu viacero možností, ako
zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov konania. Okresný súd napríklad môže
odporcovi ustanoviť opatrovníka alebo doručovať mu písomnosti uložením v súdnom spise;
okresný súd taktiež môže v prípade riadneho predvolania na pojednávanie bez
ospravedlnenia neprítomnosti dať odporcu predviesť, uložiť mu poriadkovú pokutu, resp.
prejednať vec v jeho neprítomnosti – všetko samozrejme za dodržania zákonom
ustanovených podmienok so zreteľom na poučovacie povinnosti okresného súdu.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, I. ÚS 92/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01,
III. ÚS 91/04, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 26/2011) alebo návrh
odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02).
Ústavný súd s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj
na to, že postup okresného súdu v danej veci sa nevyznačuje takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, dospel k záveru, že
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009 porušené
nebolo.
V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľka má možnosť opakovane podať sťažnosť
ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
Sťažovateľka nebola v konaní pred ústavným súdom úspešná, preto jej ústavný súd
nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie porušenia
základného práva alebo slobody všeobecným súdom, a ani úhradu trov konania (podobne
napr. II. ÚS 214/03, IV. ÚS 244/04).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2012