Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 162/2012
PDF · 156.8 KB
No categories available
I. ÚS 162/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
prerokoval podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
KP 4/2011-89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011 označené ako „námietka predpojatosti
voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej,
JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci vedenej na Ústavnom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3307/2011 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3307/2011.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra
2011 doručené podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „navrhovateľ“), sp. zn. KP 4/2011-89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011
označené ako „námietka predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky
JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci
sťažnosti Ing. J. J., S. (ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 3307/2011.
Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp.
zn. 6 Cdo 256/2010 z 27. júla 2011 a konaním, ktoré mu predchádzalo.
2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu
najvyššieho súdu a navrhovateľ bol podpísaný jeho zástupcom, predsedníčkou
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.
3. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti
voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia
opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby
Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach
spochybňuje jeho odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že
JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných
odborných schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Š. H.“.
4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Š. H.– najmä v súvislosti s
legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých
jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. L.
Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by bolo v
záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe
SITA uviedol: „H. mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní
svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa platného
právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“
Okrem... odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj... osobnostné
kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho
pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia
iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho
výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov.
Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však
treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“».
5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ
v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi
IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána
Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka
s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,
teda aj k osobe JUDr. Š. H. a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno
považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011
až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.
7. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudca je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
11. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej
navrhovateľom (pozri bod 3) uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu
predpojatosti vznesené JUDr. Š. H. voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré
uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za potrebné opakovane
uviesť:
Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Š. H. o mojej
predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná
námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon v rozhodnutí označenom
predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych
hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne
prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť...
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3307/2011 ako členka
IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom
najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.
12. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej
navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Š. H. odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej
osobe... v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ
uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.
IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn.
PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011); podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že
som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne
vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá
jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 budem k jeho osobe,
resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať negatívne.
Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval
svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj
v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku
predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3307/2011
pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.
13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom
vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona...
o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám
žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa
byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.
K zástupcom účastníka konania vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne
uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná previazanosť) s ostatnými
členmi senátu IV. ÚS a tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným“
na konaní, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie
z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé
mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»
14. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).
15. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 256/2010 z 27. júla 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho
konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát.
Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo
preskúmanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) podaného sťažovateľom.
16. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať
námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 3307/2011, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom
pod sp. zn. Rvp 3307/2011, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body
3, 4 a 5), je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho
senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov
konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla
nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho
zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe
predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom
pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a
nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s
predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV.
senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 256/2010 z
27. júla 2011.
17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. Rvp 3307/2011. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho
rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3307/2011.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012