Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 162/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

prerokoval podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

KP 4/2011-89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011 označené ako „námietka predpojatosti

voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej,

JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra

2011 doručené podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „navrhovateľ“), sp. zn. -89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011

označené ako „námietka predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky

JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci

sťažnosti Ing. J. J., S. (ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“), práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp.

zn. z 27. júla 2011 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu

najvyššieho súdu a navrhovateľ bol podpísaný jeho zástupcom, predsedníčkou

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.

3. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje jeho odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Š. H.“.

4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Š. H.– najmä v súvislosti s

legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých

jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. L.

Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by bolo v

záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe

SITA uviedol: „H. mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní

svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa platného

právneho stavu a bude to aj v súlade s SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem... odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj... osobnostné

kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho

pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia

iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho

výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov.

Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však

treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“».

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ

v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi

IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána

Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka

s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,

teda aj k osobe JUDr. Š. H. a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno

považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje

pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011

až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

8. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

11. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej

navrhovateľom (pozri bod 3) uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu

predpojatosti vznesené JUDr. Š. H. voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré

uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za potrebné opakovane

uviesť:

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Š. H. o mojej

predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná

námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon v rozhodnutí označenom

predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych

hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne

prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť...

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom

najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

12. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Š. H. odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej

osobe... v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ

uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ); podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že

som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne

vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá

jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. budem k jeho osobe,

resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať negatívne.

Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval

svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj

v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku

predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn.

pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom

vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona...

o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám

žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa

byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K zástupcom účastníka konania vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne

uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná previazanosť) s ostatnými

členmi senátu IV. ÚS a tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným“

na konaní, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie

z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé

mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

14. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

15. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho

konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát.

Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo

preskúmanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) podaného sťažovateľom.

16. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom

pod sp. zn. , iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body

3, 4 a 5), je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho

senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov

konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla

nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho

zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe

predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom

pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a

nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s

predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV.

senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z

27. júla 2011.

17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, ). Výrokom svojho

rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012