Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9d9/363720.7de179.pdf
PDF · 122.3 KB
No categories available
6Cdo/256/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 256/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. J., bývajúceho v S.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. a spol., s.r.o. so sídlom v B., proti ţalovanej A.,
a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. E. C., advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie
2 851,22 € (85 896,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 9 C 153/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júna
2010 sp. zn. 12 Co 14/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I z 13. marca 2008 č. k. 9 C 153/2005-81, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy č. X. zo dňa 4. novembra 1999 uzatvorenej medzi
ţalobcom a ţalovanou a o zaplatenie sumy 2 851,22 € (85 896,-- Sk) s príslušenstvom z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho
vecnou správnosťou. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa, ţe ţalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o podvodnom uzatvorení zmluvy zo strany ţalovanej,
o tom, ţe zmluva sa prieči dobrým mravom, resp. , ţe je neurčitá a nezrozumiteľná. Zmluvu
povaţoval za platne uzatvorenú v súlade s § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Zdôraznil, ţe návrh na uzavretie ţivotného poistenia č. X., podpísaný ţalobcom
22. októbra 1999, „nebol zmluvou“, ale k jej uzavretiu došlo aţ doručením akceptácie zo
strany ţalovanej. Obsahom tejto zmluvy sa garantovalo ţalobcovi len zaplatenie základného
poistného plnenia pre prípad smrti alebo viacnásobného doţitia a pre prípad trvalej invalidity
úrazom vo výške 447 086,-- Sk. Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca mal
po uzatvorení zmluvy lehotu dvoch mesiacov na odstúpenie od zmluvy, ktorú moţnosť však
nevyuţil. Ţalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej ţalovanej v sume
280,79 € podľa § 224 a 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd zrušil rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe súdy niţších
stupňov konanie zaťaţili vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Svoje rozhodnutia totiţ
nedostatočne odôvodnili, keď sa nevysporiadali s jeho námietkou, ţe k uzavretiu poistnej
zmluvy nedošlo v súlade s ustanovením § 792 ods. 1 OZ, lebo nebol pri uzatváraní poistnej
zmluvy oboznámený s celkovým a úplným obsahom poistnej zmluvy (osobitné poistné
podmienky mu boli doručené aţ pri akceptácii návrhu ţalovanou). Vytýkal aj nedostatočné
odôvodnenie zamietnutia jeho návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď podľa jeho
mienky ţalovaná prijala poistné plnenie na základe absolútne neplatnej, neurčitej
a nezrozumiteľnej zmluvy. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konajúce súdy nesprávne právne
posúdili otázku vzniku a platnosti poistnej zmluvy. Doručenie akceptácie zo strany ţalovanej
s priloţením osobitných podmienok a indexácie, s ktorými pri podpise návrhu na uzavretie
zmluvy nebol oboznámený, povaţoval za odmietnutie návrhu, nie za okamih uzavretia
poistnej zmluvy.
Ţalovaná ţiadala dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe postupom prvostupňového i odvolacieho súdu mu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom nedostatočným odôvodnením týchto rozhodnutí, keď sa
v nich súdy vôbec nevysporiadali s argumentáciou dovolateľa ohľadne namietaného
neoboznámenia ţalobcu s osobitnými poistnými podmienkami pred uzavretím poistnej
zmluvy a s námietkou prijatia plnenia ţalovanou z absolútne neplatnej poistnej zmluvy, čím
sa mala ţalovaná bezdôvodne obohatiť.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.
Povahu odňatia moţnosti konať pred súdom môţe mať aj nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho i prvostupňového súdu týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových
okolností a s tým súvisiacich právnych záverov.
V posudzovanej veci však rozsudky súdov niţších stupňov nie sú takouto vadou
postihnuté. Podľa názoru dovolacieho súdu oba rozsudky zodpovedajú poţiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil
na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa. Dospel
v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, ţe zmluva bola uzavretá platne v súlade
s ustanovením § 792 ods. 1 OZ (súčasťou návrhu na uzavretie zmluvy boli Všeobecné poistné
podmienky pre ţivotné poistenie, ktoré mal ţalobca k dispozícii a boli pripojené aj Zmluvné
dojednania o indexácii poistného). V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, ţe k uzavretiu
právneho úkonu došlo aţ doručením akceptu zo strany ţalovanej, teda tzv. poistky, kde
sa garantovalo ţalobcovi len zaplatenie základného poistného plnenia vo výške 447 086,-- Sk
bez čiastkových výplat poistnej sumy. Nezistil teda neurčitosť, prípadne nezrozumiteľnosť
právneho úkonu. V prípade nejasností ţalobca mohol ţiadať o vysvetlenie poistného poradcu,
s ktorým jednal pri návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, čo však neurobil. Oba súdy tieţ
poukázali na moţnosť ţalobcu od zmluvy v dvojmesačnej lehote odstúpiť, čo tieţ ţalobca
neurobil.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne
všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (viď tieţ II. ÚS 76/07).
Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, dovolací súd na tieto námietky ţalobcu nemohol prihliadať. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, ţe súd právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov je aj v súčasnosti Najvyšším súdom Slovenskej
republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,
ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú vadu konania
v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn.
4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia ţalobcu o tom, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania ţalobcu podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok
ţalobcu odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho,
aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, pretoţe trovy ţalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupkyne
k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné
bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová